Hlas-SD chystá zmenu volebného systému. Minister Šutaj Eštok chce v parlamente menej Bratislavčanov
Koaličná strana Hlas oznámila zámer predstaviť budúci rok návrh na zmenu volebného systému, ktorý by posilnil regióny a uľahčil im rozhodovanie o vlastných záležitostiach. Tento krok má podľa lídra strany a ministra vnútra Šutaja Eštoka zabezpečiť spravodlivejšie zastúpenie v Národnej rade SR a zlepšiť životné podmienky v regiónoch. Hoci Hlas tento nápad skloňuje už niekoľko rokov, so žiadnymi konkrétnymi riešeniami zatiaľ neprišiel. Na transformáciu volebného systému, ktorý máme zavedený od roku 1998, je potrebná ústavná väčšina. V rámci koalície však SNS hovorí o snahe zlikvidovať malé strany. Z opozičných strán si zmenu vie predstaviť KDH.
Hlas avizuje vrátenie moci regiónom
Koaličná strana Hlas-SD plánuje na budúci rok predložiť návrh na zmenu volebného systému. Cieľom má byť zlepšenie situácie v regiónoch. Na základe tejto úpravy by mohli viac rozhodovať o svojich vlastných záležitostiach, čím sa majú regióny posilniť. O zámere strany informoval jej predseda – minister vnútra Matúš Šutaj Eštok – po programovej konferencii strany v Liptovskom Mikuláši (19. 10.).
Podľa slov vicepremiéra sa slovenské regióny budú mať lepšie, ak budú rozhodovať sami o sebe. „Hlas chce vrátiť skutočnú moc našim slovenským regiónom. Preto verejne oznamujem, že Hlas na budúci rok predstaví nový a oveľa spravodlivejší volebný systém. Predstavíme ho bez ohľadu na to, akých politických reakcií sa dočkáme, pretože to urobíme kvôli ľuďom,“ predostrel plán.
Podrobnosti ohľadom zmeny volebného systému šéf druhej najväčšej koaličnej strany nepriblížil. Za dôležitý však považuje princíp, aby každý jeden slovenský región mal priamo zastúpeného svojho poslanca v Národnej rade. Skonštatoval, že o osude Slovenska nemôže rozhodovať len Bratislava. Poznamenal, že Bratislavčanov je v parlamente výrazne viac, než je ich podiel na obyvateľstve Slovenska.
„Ako sociálno-demokratická strana chceme odovzdať moc ľuďom v regiónoch. Aby ich hlas z regiónov bolo počuť priamo v Národnej rade. V každom kúte Slovenska musia ľudia cítiť, že sú plnohodnotnými občanmi Slovenskej republiky, a nie obyvateľmi druhej či tretej kategórie,“ uviedlo tlačové oddelenie strany s tým, že konkrétne predstavy zverejnia až budúci rok. Podľa slov predsedu strany Šutaja Eštoka má ísť o „oveľa spravodlivejší“ volebný systém ako máme dnes.
Hlas hovorí o zmene už roky
Predstavitelia Hlasu o téme hovoria opakovane. Zatiaľ však konkrétne úpravy, ktoré plánujú zaviesť, neprezradili. „Technikálie ešte nie sú dôležité,“ odpovedal minister Šutaj Eštok médiám.
„Väčšina politických strán funguje ako súkromné firmy jedného človeka, ktorý, ak sa dostane k moci, presadzuje svoje videnie sveta, bez vnútornej kontroly strany, štátnych orgánov a spätnej väzby ľudí z regiónov. Určuje si svojich nepriateľov alebo spojencov nie na základe programov a riešení, ale osobných sympatií a antipatií,“ uviedol ešte v novembri 2022 po komunálnych voľbách zakladateľ Hlasu Peter Pellegrini. Súčasný prezident vtedy ako predseda strany apeloval, že už dozrel čas podstúpiť tento krok.
„V samospráve je veľa šikovných ľudí, ktorí vzišli zo slobodnej súťaže, s vlastným programom a s vlastnými riešeniami pre ľudí. Napokon, ukázali to v krízových situáciách, keď zlyhával štát a vládna moc,“ vysvetľoval vtedy Pellegrini. Doplnil, že nevidí dôvod, prečo by sme na Slovensku nemohli vytvoriť zmiešaný volebný systém, ktorý by profesionálnom a odborníkom umožňoval dostať sa do Národnej rady.
Minulý rok Pellegrini podotkol, že za úspech by pokladal aj vytvorenie ôsmych volebných obvodov. S myšlienkou prepojenia poslancov s regiónmi by mohol súhlasiť aj aktuálne najsilnejší politický subjekt Smer-SD. Napokon koaličné strany v programovom vyhlásení vlády deklarovali vôľu zriadiť expertnú skupinu, „ktorá vyhodnotí alternatívy legislatívnych zmien volebnej legislatívy pre voľby do Národnej rady s cieľom zmeny počtu volebných obvodov“.
Nutná je ústavná väčšina
Aktuálne nastavenie nášho volebného systému pre parlamentné voľby od roku 1998 je jeden volebný obvod. V praxi to znamená, že politické strany v rámci celého územia Slovenska ponúkajú rovnakú kandidátku zástupcov. Do roku 1998 bolo Slovensko rozdelené do štyroch obvodov.
Na zmenu parlamentného volebného systému je však potrebná ústavná väčšina, teda 90 poslaneckých hlasov, nakoľko politické hnutie OĽaNO (dnes hnutie Slovensko) začiatkom roka 2023 zakotvilo jeden volebný obvod v rámci ústavného zákona do Ústavy SR. To znamená, že ak bude koalícia chcieť v tomto smere uskutočniť zmeny, bude potrebovať zbierať hlasy aj v opozičných radoch. Naviac, klub SNS takejto zmene naklonený nie je.
Úpravy vo volebnom systéme si skôr vie predstaviť KDH. Podľa lídra kresťanských demokratov Milana Majerského by bol spravodlivý volebný systém pozostávajúci z ôsmich volebných obvodov, ktoré by zodpovedali počtu obyvateľov v jednotlivých samosprávnych krajoch. Kraje by zároveň určovali hranice volebných obvodov.
PS a SaS so zmenou nesúhlasia
Líder najsilnejšej opozičnej strany PS Michal Šimečka sa domnieva, že zmena by najviac prospela strane Smer. „Ak chce meniť volebný systém Robert Fico, jeho cieľom je zabetónovať sa pri moci po vzore jeho priateľa Viktora Orbána. Toto by bolo znamenalo demontáž demokracie a právneho štátu na Slovensku,“ zhodnotil.
Podľa podpredsedu SaS Mariána Viskupiča by nový volebný systém spôsobil obrovský prepad hlasov a ich nerovnosť. „Jediný, komu pomôže táto zmena, je strana Smer, pretože by získal oveľa viac mandátov, než by dostal v dnešnom systéme,“ uviedol.
Bývalý predseda SaS Richard Sulík si nemyslí, že by zvýšenie počtu volebných obvodov muselo znamenať viac demokracie či lepšie zastúpenie v Národnej rade. „Základnou premisou, prečo nemôžeme súhlasiť so zmenou volebného systému, je, že ak majú zákony schvaľované parlamentom platiť pre celé Slovensko, ľudia si majú voliť kandidátov do parlamentu z celého Slovenska,“ zhodnotil. Tiež poukázal na nerovnosť medzi viacerými volebnými obvodmi a možné prepadnutie volebných hlasov. „Napríklad poslancovi z Medzilaboriec stačí na zvolenie po 3000 hlasov, zatiaľ čo poslancovi z Nitry nemusí stačiť ani 15 000,“ uviedol.
Viac práce pri tvorbe kandidátok
Český politológ špecializujúci sa aj na slovenskú politiku Petr Just z pražskej Metropolitnej univerzity pre denník Postoj predostrel, aké klady, zápory a úskalia by zmenený volebný systém zameraný na silnejšie prepojenie s regiónmi mohol priniesť. V prvom rade by podľa neho politické strany mali viac práce s prípravou kandidátok. Výhodou jedného volebného obvodu je, že politické strany nemusia hľadať lídrov v každej regionálnej oblasti, stačí im jeden, takže im to značne uľahčuje prípravu kandidátky, uviedol.
„V niekoľkých štúdiách bolo dokázané, že jeden volebný obvod na Slovensku výrazne oslabuje regionálnu pestrosť zastúpenia danej strany v parlamente,“ skonštatoval. Zároveň pripomenul, že rozdelenie na viac volebných obvodov by mohlo zatraktívniť voľby, nakoľko „ľudia by si mohli vyberať kandidátov spojených s ich regiónom“ – kandidátov, ktorých lepšie poznajú.
Dodal však, že v prípade Slovenska to nemusí úplne platiť. Systém jedného volebného obvodu bol zavedený za vlády premiéra Vladimíra Mečiara (HZDS). Hoci časť opozície bola vtedy proti, po voľbách v roku 1998, po ktorých už Mečiar nezostavil vládu, k zmene späť nedošlo. „Zrejme tento systém vyhovoval aj iným stranám,“ poznamenal Just.
Ešte počas prvej Československej republiky začiatkom 20. storočia Slováci volili v siedmich volebných krajoch. Po Nežnej revolúcii boli na Slovensku štyri volebné obvody – západoslovenský, stredoslovenský, východoslovenský a samostatný bratislavský obvod.
