Zelenskyj: Kyjev by mohol zvážiť mierové rokovania, ak Rusko zastaví údery na infraštruktúru
Kyjev by zvážil začatie mierových rozhovorov s Ruskom, ak Rusko upustí od úderov na ukrajinskú energetickú infraštruktúru a nákladnú lodnú dopravu, uviedol tento týždeň prezident Volodymyr Zelenskyj.
„Pokiaľ ide o energetiku a slobodu plavby, dosiahnutie výsledku v týchto bodoch by bolo signálom, že Rusko môže byť pripravené ukončiť vojnu,“ povedal Zelenskyj 21. októbra pre Financial Times.
„Inými slovami, my neútočíme na ich energetické infraštruktúry, oni neútočia na naše,“ povedal. „Mohlo by to viesť k ukončeniu horúcej fázy vojny? Myslím si, že áno.“
Moskva, ktorá stanovila vlastné podmienky ukončenia konfliktu, na Zelenského návrh zatiaľ nereagovala.
Rusko v posledných mesiacoch zintenzívnilo útoky na ukrajinskú energetickú infraštruktúru, čo viedlo k výpadkom a nedostatku elektrickej energie vo viacerých častiach krajiny. Minulý týždeň sa ruské sily zamerali na energetické zariadenia v južnej ukrajinskej oblasti Mykolajiv v nočnom útoku dronov a rakiet. Hoci neboli hlásené žiadne obete, útok podľa miestnych predstaviteľov vážne narušil dodávky elektrickej energie v regióne.
Začiatkom októbra ruské drony zasiahli energetické zariadenia vo viac ako desiatich regiónoch Ukrajiny vrátane Kyjeva a Odesy, uviedli ukrajinskí predstavitelia. Útok poškodil elektrické vedenie a elektrické rozvodne, v dôsledku čoho údajne zostali tisíce domácností vo viacerých regiónoch bez elektriny. Ruské ministerstvo obrany neskôr tvrdilo, že napadnuté zariadenia boli použité na vojenské účely ukrajinskými ozbrojenými silami.
V polovici septembra kyjevské ministerstvo energetiky uviedlo, že Ukrajina v dôsledku opakovaných ruských útokov prišla tento rok až o 9 gigawattov výrobnej kapacity. Koncom minulého mesiaca Zelenskyj v prejave na Valnom zhromaždení OSN tvrdil, že všetky ukrajinské tepelné elektrárne – a väčšina hydroelektrární – boli poškodené alebo zničené. „Energia sa musí prestať používať ako zbraň,“ povedal ukrajinský líder.
Moskva tvrdí, že používa presné zbrane, aby zabránila zabíjaniu civilistov, a tvrdí, že všetky údery na ukrajinskú infraštruktúru plnia čisto vojenskú funkciu. Popri útokoch na energetickú infraštruktúru Rusko zintenzívnilo aj útoky na ukrajinské námorné prístavy a nákladné lode v Čiernom mori.
V polovici októbra ruský raketový útok na prístav Odesa podľa ukrajinských predstaviteľov poškodil dve civilné plavidlá a sklad obilia. Kyjev na ruské útoky reagoval útokmi na ruskú energetickú infraštruktúru, najmä na sklady pohonných hmôt a ropné rafinérie, vo vnútri Ruska a na Ruskom kontrolovanom území.
Ukrajinská armáda 7. októbra vyhlásila, že uskutočnila úspešný raketový útok na veľký ruský sklad paliva pri pobreží Krymu, ktorý Moskva fakticky anektovala v roku 2014. Moskva úder nikdy nepotvrdila, ale ruskí predstavitelia priznali, že v zariadení vypukol rozsiahly požiar, ktorého uhasenie trvalo niekoľko dní.
Degradácia ukrajinskej energetickej infraštruktúry – a rad nedávnych strát na bojisku – podnietila Zelenského, aby zdvojnásobil svoje úsilie o získanie podpory Západu pre jeho „plán víťazstva“. Tento plán okrem iného vyzýva na urýchlený vstup Ukrajiny do NATO, a to napriek výhradám členov aliancie Maďarska a Slovenska.
V posledných týždňoch sa objavili správy o možnej dohode o prímerí, v rámci ktorej by sa Ukrajina de facto vzdala kontroly nad Ruskom ovládaným územím výmenou za urýchlené členstvo v NATO. Vo svojich nedávnych vyjadreniach pre Financial Times však Zelenskyj takýto scenár zrejme odmietol. „Možno niektorí partneri môžu mať takéto myšlienky,“ povedal. „Nekomunikujú o tom priamo so mnou, ale prostredníctvom médií.“ uzavrel Zelenskyj.
Pôvodný článok
ZDIEĽAŤ ČLÁNOK
