Štvrtok 19. septembra, 2024
Európska prokuratúra prevzala vyšetrovanie dohody Ursuly von der Leyenovej so spoločnosťou Pfizer. Dôvodom by mohli byť prvotné podozrenia zo spáchania závažného trestného činu voči predsedníčke Európskej komisie (John Thys/AFP via Getty Images)

Energetická kríza sa môže v Európe čoskoro vrátiť

Komentár

Európske ceny zemného plynu vzrástli takmer o 40 % v dôsledku celosvetového rizika nedostatku skvapalneného zemného plynu (LNG). Európske veľkoobchodné ceny elektriny zostávajú pod rekordnými hodnotami z obdobia energetickej krízy, no naďalej rastú. Kolísanie cien medzinárodných komodít podčiarkuje krehkosť európskeho energetického systému.

Žiaľ, Európska únia vyhlásila koniec energetickej krízy, akoby to bolo zásluhou jej ráznych politických krokov, ale v skutočnosti sa energetický problém EÚ zmenšil výlučne vďaka vonkajším faktorom: veľmi miernej zime a poklesu svetových cien komodít v dôsledku zvýšenia úrokových sadzieb centrálnych bánk. Energetická kríza teda pretrváva a problémy s bezpečnosťou dodávok a ich cenovou dostupnosťou tiež.

Závislosť EÚ od ruského plynu sa nevyriešila. V prípade Nemecka sa iba zamaskovala masívnym zvýšením závislosti od hnedého uhlia a drahého skvapalneného zemného plynu dovážaného zo zvyšku sveta. Do konca roka 2022 bol pomer zdrojov energie v Nemecku najjasnejším príkladom zlyhania jeho energetickej politiky. Uhlie a hnedé uhlie predstavovalo 31,2 %, zemný plyn 13,8 % a minerálny olej 0,8 %, pričom jadrová energia predstavovala 6,0 %. Po investovaní takmer 200 miliárd eur dotácií do obnoviteľných zdrojov potrebuje Nemecko viac uhlia a dovážaného zemného plynu.

Ako sa vláda rozhodla postupovať, keď musela čeliť chybe po odstavení takmer všetkých jadrových elektrární? Áno, hádate správne: nevzdala sa a pokračovala v procese odstavovania tých zvyšných. Niet divu, že nemecké hospodárstvo je v kríze. Jeho priemyselný model si vyžaduje množstvo cenovo dostupnej energie a rôzne vlády spôsobili, že ceny energií nie sú konkurencieschopné.

A čo Španielsko? Vláda sa rozhodla zaviesť „iberskú výnimku“, ktorá eliminuje náklady na plyn z veľkoobchodnej ceny, a následne ich účtuje spotrebiteľom ako prirážku. Výsledok? Piaty najvyšší poplatok za elektrinu v Európe, pričom stovky miliónov eur smerujú do Francúzska a Portugalska, ktoré nakupovali dotovanú energiu, zatiaľčo španielski spotrebitelia platia výrobcom plynu. Dovoz ruského skvapalneného zemného plynu prudko vzrástol.  Vláda sa však snažila presvedčiť občanov, že skvapalnený zemný plyn od spoločnosti Novatek „nie je ruský plyn“, pretože nie je dodávaný plynovodom Gazpromu, aj keď dodávateľom je popredná ruská energetická nadnárodná spoločnosť. To jednoducho nevymyslíte.

Ešte horšie je, že zlepšenie cien komodít sa neodrazilo na účtoch spotrebiteľov. Ak sa pozrieme na najnovšie zverejnené údaje Eurostatu o cenách elektriny pre domácnosti, zistíme, že vo všetkých členských štátoch EÚ (okrem dvoch) sa v druhej polovici roka 2022 v porovnaní s druhým polrokom 2021 ceny zvýšili , a to práve v čase, keď ceny komodít na medzinárodných trhoch klesali. Priemer EÚ je 252 EUR za MWh, zatiaľ čo v eurozóne je to 261 EUR za MWh. Podľa Energy Sage je to o 20 – 30 % viac ako priemerná sadzba za elektrinu pre domácnosti v Spojených štátoch.

Európska energetická kríza nie je vyriešená. Maskovala ju mierna zima a spomalenie dovozu uhlia a plynu z Číny. Európske vlády naďalej vsádzajú na chybnú energetickú transformáciu, ktorá ignoruje bezpečnosť dodávok a konkurencieschopnosť, čo spôsobí, že EÚ bude závislá od Číny v oblasti vzácnych nerastných surovín a kovov, a takisto od Spojených štátov a OPEC v oblasti surovín.

Európska únia mala upustiť od ideologických rozhodnutí a umožniť technológiám, konkurencii a priemyslu, aby poskytli optimálne riešenia na zabezpečenie konkurencieschopných a bezpečných dodávok energie. Rozhodnutie zakázať rozvoj domácich zdrojov a zamerať sa na obnoviteľné a volatilné zdroje energie pred tým, ako sa plne rozbehne technológia, je obrovskou chybou, ktorá odsudzuje Európsku úniu k vyšším nákladom a nižšiemu rastu.

Environmentálnu politiku je potrebné posudzovať z globálneho hľadiska. Na EÚ pripadá menej ako 10 % celosvetových emisií, ale takmer 100 % nákladov. Musí sa zamerať na konkurencieschopnosť, bezpečnosť dodávok a rešpektovanie životného prostredia, s prihliadnutím na priemysel. Ignorovanie dôležitosti čo najlepšieho využívania jadrovej energie, vody, plynu a všetkých dostupných zdrojov je nebezpečné.

V Číne alebo Spojených štátoch sú hnacími silami energetickej politiky cenová dostupnosť, bezpečnosť dodávok a konkurencieschopnosť. V Európe je to práve nesprávny prístup „nie v mojom dvore“, ktorý zvyšuje závislosť kontinentu od druhých ešte viac, a nie naopak. Intervencionizmus neprináša lepšiu ani lacnejšiu energiu. Spôsobuje skôr to, že Európska únia prehráva preteky v technologickom a energetickom zabezpečení.


Názory vyjadrené v tomto článku sú názormi autora a nemusia nutne odrážať stanovisko The Epoch Times.

Z pôvodného článku preložili Ondřej Horecký a LS.

Prečítajte si aj