Vedci opísali „Veľkú červenú škvrnu“ na Jupiteri: „Ako miska želé“
Rozsiahle pozorovania Veľkej červenej škvrny (Great Red Spot – GRS) na Jupiteri odhalili, že táto známa červená škvrna nie je taká stabilná, ako by sa mohlo zdať. Hubblov teleskop odhalil jej bizarné správanie počas 90-dňového pozorovania. Najnovšie údaje ukazujú, že sa škvrna trasie „ako miska želé“. Kombinované snímky z Hubblovho teleskopu umožnili astronómom zostaviť časozberný film, ktorý zachytáva toto správanie.
„Hoci sme vedeli, že jej pohyb sa mierne mení v dĺžke, neočakávali sme, že uvidíme osciláciu jej veľkosti. Pokiaľ vieme, doposiaľ nebola identifikovaná,“ hovorí Amy Simonová z Goddardovho centra vesmírnych letov NASA v Greenbelte v štáte Maryland, ktorá je hlavnou autorkou štúdie publikovanej v časopise The Planetary Science Journal.
„Vďaka vysokému rozlíšeniu Hubblovho teleskopu môžeme povedať, že škvrna sa pri svojom rýchlom a pomalom pohybe stláča a rozpína. Bolo to veľmi nečakané a v súčasnosti pre to neexistuje žiadne hydrodynamické vysvetlenie,“ doplnila Simonová.
Veľká červená škvrna
Veľká červená škvrna alebo obrovská anticyklóna či hurikán, víri ovál mrakov dvakrát širší ako Zem. Existjú dohady, že bola pozorovaná už prvými ďalekohľadmi pred viac ako 300 rokmi, uvádza NASA.
Výsledky sondy Juno z roku 2021 ukázali, že búrky na Jupiteri sú oveľa väčšie, ako sa očakávalo, pričom niektoré z nich dosahujú výšku 100 km pod vrcholmi mrakov a iné, vrátane Veľkej červenej škvrny, presahujú 350 km s vetrom rýchlosti viac ako 640 km/h.
Simonovej tím použil Hubblov teleskop na podrobné pozorovanie veľkosti, tvaru a všetkých jemných farebných zmien Veľkej červenej škvrny. „Keď sa pozrieme zblízka, vidíme, že sa mnohé veci menia zo dňa na deň,“ uviedla Simonová. Patria sem aj pozorovania v ultrafialovom svetle, ktoré ukazujú, že výrazné jadro búrky je najjasnejšie vtedy, keď je Veľká červená škvrna vo svojom oscilačnom cykle najjasnejšia. To naznačuje menšiu absorpciu hmly vo vyšších vrstvách atmosféry.
„Ako sa Veľká červená škvrna zrýchľuje a spomaľuje, tlačí na veterné tryskové prúdy na sever a juh od nej,“ povedal spoluautor výskumu Mike Wong z Kalifornskej univerzity v Berkeley. „Je to podobné ako pri sendviči, kde sa plátky chleba musia vydúvať, keď je v strede príliš veľa náplne,“ dodáva.
Pôvodný článok
ZDIEĽAŤ ČLÁNOK
