Trump hovorí, že by nemusel použiť vojenskú silu proti čínskej blokáde Taiwanu
Bývalý americký prezident Donald Trump povedal, že „by nemusel“ použiť vojenskú silu proti čínskej blokáde Taiwanu, pretože čínsky komunistický vodca Si Ťin-pching ho rešpektuje a „vie, že som [nadávka] blázon“.
Trump 17. októbra povedal redakcii denníka Wall Street Journal, že by zvýšil clá na tovar vyrobený v Číne na 150% až 200%, aby odradil Si Ťin-pchinga od obliehania Taiwanu.
Blokáda s cieľom odrezať obchodné cesty samosprávneho ostrova, spôsobiť vyčerpanie prírodných zdrojov a paniku medzi Taiwančanmi je taktika, ktorú by Čínska komunistická strana (ČKS) mohla nasadiť v snahe prinútiť Taiwan, aby sa poddal jej správe.
Každoročné prieskumy Chicagskej rady pre globálne záležitosti ukazujú, že podpora americkej verejnosti pre použitie amerického námorníctva na boj proti blokáde Taiwanu zo strany ČKS medziročne klesá. V roku 2022 podporovalo takýto prístup viac ako 60 % Američanov. Vlani sa pomer podpory znížil na polovicu a tento rok na 37 %.
Think tank tiež uviedol, že Američania uprednostňujú zachovanie status quo na Taiwane pred snahou o nezávislosť alebo zjednotenie s pevninou. Američania podporujú začlenenie Taiwanu do medzinárodných organizácií, vyzbrojovanie a poskytovanie ďalších dodávok Taiwanu, ale nie vyslanie amerických vojsk na ostrov.
Prezident Joe Biden niekoľkokrát vyhlásil, že Spojené štáty budú brániť Taiwan, ak sa Peking pokúsi ostrov anektovať silou. Jeho predstavitelia však tieto vyhlásenia zakaždým stiahli a uviedli, že politika USA je zámerne nejasná v tom, čo by urobila.
Viceprezidentka Kamala Harrisová v septembri 2022 uviedla, že Spojené štáty „budú naďalej proti akejkoľvek jednostrannej zmene status quo“ a „budú naďalej podporovať sebaobranu Taiwanu v súlade s našou dlhodobou politikou“.
Trump sa k tejto otázke vyjadril uprostred rastúceho napätia medzi Taiwanom a úžinou.
Čína v rámci vojenského cvičenia obkľúčila Taiwan
Čínska ľudová republika (ČĽR) a Taiwanská republika (ROC) oslávili svoje štátne sviatky 1. a 10. októbra. Dňa 5. októbra, niekoľko dní pred národným dňom Taiwanu, taiwanský prezident Lai Ching-te uviedol, že ČĽR práve oslávila svoje 75. narodeniny, zatiaľ čo ROC sa blíži k 113 rokom.
„Z hľadiska veku je absolútne nemožné, aby ČĽR bola ‚vlasťou‘ ľudu ROC,“ dodal Lai. „Naopak, ROC by mohla byť ‚vlasťou‘ tých Číňanov z pevniny, ktorí majú viac ako 75 rokov.“
Po tom, ako Lai 10. októbra opäť potvrdil zvrchovanosť Taiwanu, Peking o štyri dni neskôr odpovedal rozsiahlym cvičením „Spoločný meč 2024-B“. V porovnaní s cvičením „Spoločný meč 2024-A“ z 23. mája, ktoré sa uskutočnilo v reakcii na Laiovu inauguráciu, sa na cvičení zo 14. októbra po prvý raz spomínala „blokáda kľúčových prístavov a oblastí“.
Peking opísal cvičenie „2024-B“ ako „rozhodný trest“ za Laiove „klamstvá o nezávislosti Taiwanu“. Počas najnovšieho vojenského cvičenia ČKS nasadila štyri flotily pobrežnej stráže, aby obkľúčili Taiwan, a priblížila sa k ostrovu bližšie ako pri svojich cvičeniach v máji a auguste 2022, ktoré boli reakciou na návštevu bývalej predsedníčky Snemovne reprezentantov Nancy Pelosiovej na Taiwane.
Jao Čeng, bývalý podplukovník čínskeho námorníctva pôsobiaci v USA, uviedol, že ČKS pracuje na svojom pohotovostnom pláne blokády Taiwanu od konca 80. rokov minulého storočia. 16. októbra pre televíziu NTD, sesterské médium denníka The Epoch Times, povedal, že Peking dočasne odložil možnosť násilného vylodenia na Taiwane z dôvodu obáv o náklady. Blokovanie Taiwanu sa podľa neho začalo považovať za najreálnejšiu možnosť.
Centrum pre strategické a medzinárodné štúdie (CSIS), think tank so sídlom vo Washingtone, v augustovej správe načrtlo niekoľko scenárov blokády, ktoré zahŕňali rôzne kombinácie ekonomických blokovacích opatrení, kybernetických útokov a vojenského bombardovania.
Cvičenie „Spoločný meč 2024-B“ trvalo 13 hodín a nezahŕňalo streľbu žiadnej munície. Podľa Jaoa bolo cvičenie nácvikom rýchleho presunu armády, námorníctva, letectva a raketových síl Ľudovej oslobodzovacej armády (PLA) na plánované miesta s cieľom zablokovať Taiwan.
Pentagon uviedol, že cvičenie zo 14. októbra bolo „nezodpovedné, neprimerané a destabilizujúce“. Americký minister zahraničných vecí Antony Blinken varoval ČKS pred využívaním Laiovho prejavu ako „zámienky na provokatívne akcie“ voči Taiwanu.
Podľa Craiga Singletona, vedúceho pracovníka Nadácie na obranu demokracií, výskumnej inštitúcie so sídlom vo Washingtone, táto reakcia Spojených štátov nebola dostatočná. Singleton vyzval Pentagon, aby vrátil do západného Pacifiku údernú skupinu lietadlových lodí – v súčasnosti tam žiadna nie je – a zvážil nové sankcie voči čínskym subjektom, ktoré militarizujú čínsku pobrežnú stráž.
Si Ťin-pching navštívil 15. – 16. októbra provinciu Fu-ťien, pobrežnú oblasť pevniny, ktorá leží oproti Taiwanu. Neboli zverejnené žiadne správy o tom, že by navštívil námorníctvo veliteľstva Východného frontu, ktoré je tam dislokované.
Dňa 17. októbra navštívil raketovú brigádu v provincii An-chuej a požiadal ich, aby posilnili „strategické odstrašenie a bojovú schopnosť Číny“. Minulý mesiac čínsky režim prvýkrát po 44 rokoch skúšobne odpálil medzikontinentálnu balistickú raketu (ICBM) do južného Pacifiku.
Pôvodný článok
ZDIEĽAŤ ČLÁNOK
