Je zlato aktuálne príliš drahé? Podľa slovenského ekonóma Karpiša existuje niekoľko faktorov naznačujúcich, že nie
Spoločnosť Golden Gate v pražskom Kongresovom centre hostila 18. 10. dvanásty ročník Vyšehradského fóra, ktorého hlavnou hviezdou bol slovenský ekonóm Juraj Karpiš. Vo svojej prednáške zhodnotil súčasnú situáciu rekordných cien zlata a načrtol ďalší vývoj. V následnej diskusii sa rozoberali aj témy ako vplyv BRICS a voľby v USA.
Karpiš, ktorý je spoluzakladateľom a predsedom Inštitútu ekonomických a spoločenských analýz (INESS) a autorom ekonomického bestselleru „Zlé peniaze – sprievodca krízou“, začal kritickými slovami o konsolidačnom balíčku, ktorý bol na podpise slovenského prezidenta. Poznamenal, že už pred rokmi upozorňoval na to, že keď sa v roku 2020 tlačili peniaze, „zaplatíme to my vyššími daňami“. Balík podľa neho „radikálne zvyšuje dane“ a myslí si, že bude mať aj „dramatické účinky“.
K hlavnej téme, zlatu, však na úvod svojej prednášky povedal, že ho považuje skôr za formu peňazí/ úspor, než za investíciu. Pri porovnaní amerického akciového indexu S&P 500 a cien zlata za posledných 25 rokov však ukázal, že akcie vrátane dividend vzrástli približne o 600 %, zatiaľ čo zlato vzrástlo približne o 850 %.
„To je dosť šokujúca záležitosť,“ povedal Karpiš a neskôr hľadal odpovede na otázku, prečo to tak môže byť. Leoš Jirman, partner a CIO investičnej spoločnosti EMUN, však neskôr v diskusii upozornil, že v horizonte 35 rokov je na tom akciový index o niečo lepšie.
Slovenský ekonóm tiež demonštroval „dobrú kondíciu“ zlata porovnaním so slovenským trhom rezidenčných nehnuteľností, kde nehnuteľnosti za posledných 22 rokov vzrástli o 416 %, zatiaľ čo drahý kov o 727 %.
Aktuálna cena zlata sa pohybuje nad úrovňou 2 490 eur za uncu, pričom nedávne maximum na burze bolo približne 2 214 eur. Karpiš na grafe upravenom o infláciu ukázal, že historicky najdrahšie bolo zlato pred 44 rokmi, keď by jeho cena v dnešnom vyjadrení bola na úrovni 2 529 eur. V tomto zmysle si preto myslí, že „je čas byť opatrnejší“.
Kedy sa rast zlata skončí?
Stále však vidí potenciál na rast vďaka viacerým faktorom. Jedným z nich je, či ešte príde druhá vlna inflácie, ako tomu bolo v 70. a 80. rokoch. Hoci druhú vlnu zatiaľ priamo nevidí, vzhľadom na obrovskú fiškálnu politiku (vysoké vládne výdavky / rozpočty) vedúcu k prehlbovaniu zadlženosti, vidí „potenciál pre opätovný výskyt inflácie“, ktorá de facto znehodnocuje dlhopisy (je výhodná pre vládu). A inflácia je faktorom, aký zvyčajne ide ruka v ruke s rastúcou cenou zlata.
Ďalším faktorom možného rastu ceny zlata sú podľa neho v súčasnosti klesajúce úrokové sadzby. Ďalej je tu „nálada“ na trhu s kovmi, pričom zlato dosiahlo svoje súčasné maximum napriek „investičnému nezáujmu“ na Západe, ktorý je spôsobený tzv. inštitucionálnym dopytom (najmä centrálnych bánk). Dopyt po zlate, a teda aj jeho cena, má teda stále potenciál rásť, ak by sa verejnosť začala viac orientovať na zlato.
Vzhľadom na súčasnú cenu akciového indexu S&P 500 vidí aj potenciál pre rast drahého kovu. Karpiš opakovane zdôraznil, že nie je výslovným propagátorom zlata, ale považuje ho za vhodnú súčasť celkového portfólia. Jeho odporúčanie je, že čím viac rizikového kapitálu investori majú, tým väčší podiel zlata by mali mať vo svojom portfóliu. Vyjadril tiež nesúhlas s komentármi skeptickými voči drahému kovu.
Diskusia
Po prednáške sa k slovenskému ekonómovi v diskusii pripojili Leoš Jirman a Pavel Ryba, spoluzakladateľ a obchodný riaditeľ spoločnosti Golden Gate, so Štěpánom Pírkom, predsedom predstavenstva investičnej spoločnosti Golden Gate.
Hoci je Jirman zástancom akcií, uznáva význam zlata v portfóliu z hľadiska diverzifikácie rizika. Prirodzene, jeho pohľad na drahý kov nebol taký optimistický ako pohľad Rybu a Pírka, ktorí vidia potenciál budúceho rastu ako vysoký vzhľadom na štyri faktory: demografiu vytvárajúcu tlak na mzdy, veľké štátne dlhy, dekarbonizáciu a deglobalizáciu.
„Zlato od januára tohto roka vzrástlo o viac ako 22 % na súčasnú rekordnú úroveň približne 2 470 eur za trójsku uncu. Do konca roka by sa mohlo dostať na úroveň 2 581 eur a do konca desaťročia očakávam zdvojnásobenie ceny,“ odhaduje Ryba.
Diskutovalo sa aj o nekrytých fiat menách krajín, kde, ako naznačil Karpiš, inflácia „pomáha“ znehodnocovať zadĺženie. Pírko aj Ryba opísali nekrytú menu ako moc, ktorej sa štáty nevzdajú inak ako za istej katarzie. Jirman považuje návrat ku krytej mene za nemožný.
Z pléna zaznela aj otázka o vplyve zoskupenia BRICS (Čína, Rusko, India a ďalšie krajiny). Jirman odhaduje, že s rastom počtu obyvateľov členských krajín bude rásť aj vplyv tohto zoskupenia. Pírko spomenul, že tým, že západné ekonomiky začínajú zaostávať, sme svedkami multipolárneho sveta a vytvára sa zóna, ktorá môže v najbližších rokoch zaviesť vlastné systémy, burzy, meny a Západ nebude toľko určovať smer. Ryba zdôraznil, že práve krajiny BRICS sú hlavnými hnacími silami dopytu po zlate, pretože znižuje ich závislosť od dolára a dáva im silu vyjednať si vlastný systém. S tým súvisí aj tzv. dedolarizácia, ktorá bude podľa Pírka vzhľadom na stále vysokú dôveru v americký dolár dlhá a pomalá.
Ďalšou témou, o ktorej sa diskutovalo na podnet publika, bol vplyv nadchádzajúcich volieb v USA, ktoré podľa všetkých panelistov nebudú mať na ekonomiku ani na zlato žiadny zásadný vplyv, a ak aj budú, tak len krátkodobý.
Pôvodný článok
ZDIEĽAŤ ČLÁNOK
