Prečo je Bachova hudba stále taká populárna? Zvuk má svoju štrukúru
Johann Sebastian Bach skomponoval za 65 rokov svojho života viac ako 1 100 diel, od ich vzniku uplynulo viac ako 250 rokov. Jeho hudba je dodnes obľúbená, a to aj medzi mladšími ľuďmi. Zdá sa, že jeho receptom na úspech sú viac než len inovatívne harmónie a symetrické skladby.
Johann Sebastian Bach (1685 – 1750) je aj dnes, niekoľko storočí po svojej smrti, stále jedným z najpopulárnejších skladateľov na svete. Každý mesiac počúva jeho hudbu na streamovacích platformách takmer 7 miliónov ľudí na celom svete. Prekvapivo je jeho počúvanosť vyššia ako počúvanosť Mozarta alebo dokonca Beethovena. Prelúdium z jeho Violončelovej suity č. 1 G dur počulo najmenej sto miliónov ľudí. Čo však robí Bachovu hudbu takou trvalou?
Hudobní kritici môžu poukázať na jeho inovatívne harmónie, zložité používanie kontrapunktu a symetrické kompozície. Ak si však Bachovu hudbu predstavíme ako sieť, kde každý uzol predstavuje notu a každá niť prechod od jednej noty k druhej, vznikne úplne iný obraz.
Klasická hudba ako model
Ako sú noty Johanna Sebastiana Bacha prepojené v celom diele? Túto otázku si položili Dani Bassett, profesor Peter Skirkanich a Suman Kulkarni z Pensylvánskej univerzity v USA. Aby našli odpoveď, bioinžinieri a fyzici vytvorili sieť z každej Bachovej skladby.
Takáto analýza by mohla byť užitočná pre muzikoterapeutov, hudobníkov a skladateľov, pretože im poskytuje nevídaný kvantitatívny pohľad na štruktúru rôznych hudobných skladieb.
„Táto práca poskytuje východiskový bod na zjednodušenie hudby a začína jednoduchým zakreslením na preskúmanie štruktúry týchto skladieb,“ hovorí hlavný autor Kulkarni. „Tento rámec sme aplikovali na dvanásť Bachových skladieb a dokázali sme identifikovať kvantitatívne rozdiely v ich štruktúre.“
Klasická hudba modelovaná v sieťach
Umožnil to model, ktorý analyzuje informácie obsiahnuté v zložitých sieťach a to, ako ľudia tieto informácie vnímajú. Výskumníci aplikovali systém na päť skladieb klasickej hudby, vrátane jednej Bachovej skladby.
„Bolo naozaj zaujímavé sledovať, ako nám náš model pomohol pochopiť štruktúru týchto skladieb,“ hovorí Bassett. „Na základe toho sme si uvedomili, že ak chcete naozaj niečo povedať o hudbe všeobecne, nemôžete použiť len hŕstku skladieb. Musíte použiť veľký súbor údajov.“
Našťastie Johann Sebastian Bach skomponoval viac ako 1 100 zachovaných skladieb, z ktorých približne tretinu výskumníci vizualizovali ako siete. „Počujeme jeden tón a potom ďalší a ďalší a ďalší,“ vysvetľuje Bassett. „Takže hudobná skladba je len postupnosť informácií.“
Hudba tiká inak
Dve najdôležitejšie metriky, ktoré výskumníci zistili pri charakterizovaní hudobných sietí, sú stupeň zhlukovania a entropie (neusporiadanosti, pozn. prekl.). Prvý z nich opisuje tvorbu zhlukov, druhý variabilitu notových sekvencií.
Siete s vyššou entropiou, v ktorých je určitý uzol prepojený s mnohými inými uzlami, obsahujú viac informácií a naopak. Stupeň zhlukovania naznačuje, do akej miery obsah siete spĺňa očakávania publika – čím viac zhlukov, tým lepšie.
„Jazykové siete majú veľmi vysokú entropiu,“ vysvetľuje Bassett. „Sú teda veľmi zložité: obsahujú veľa informácií, ale od našich očakávaní sa odchyľujú len nepatrne. V prípade hudby je to naopak. Má menšiu entropiu, všeobecne menšiu zložitosť, ale často sa odchyľuje od našich očakávaní.“
Vďaka tomuto rámcu na kvantifikáciu hudobných štruktúr môže budúci výskum skúmať vzťah medzi rôznymi hudobnými štruktúrami a mozgovou aktivitou poslucháčov. „Pochopenie toho, ako človek reaguje na rôzne úrovne zložitosti skladby… nám môže pomôcť určiť typ hudby, ktorú odporúčame na konkrétnu terapiu,“ hovorí Basset.
Bachova rozmanitosť
Vedci zistili, že Bachove chorály majú oveľa nižšiu entropiu ako jeho toccaty, čo naznačuje rozdiel nielen v štýle, ale aj v účele. Chorály sú jednoduché a opakujúce sa, zatiaľ čo toccaty majú zložité, chromatické pasáže. Chorály spievané v kostole majú inšpirovať k meditácii a bohoslužbe, kým toccaty majú slúžiť k pobaveniu.
V budúcnosti výskumníci plánujú rozšíriť tento výskum aj na iné žánre a skladateľov, vrátane jazzovej hudby. „Som veľmi zvedavý na nezápadnú hudbu a zaujíma ma, aké rozdiely nájdeme v týchto rôznych kultúrnych tradíciách,“ hovorí Kulkarni.
Štúdia bola uverejnená vo februári 2024 v časopise Physical Review Research.
Pôvodný článok