Naozaj sa starovekí ľudia dožívali viac ako 200 rokov?
Nielen postavy z Biblie sa dožívali vysokého veku – dokonca vyše 900 rokov. V starovekých textoch rozličných kultúr sa uvádza dĺžka života, ktorú väčšina moderných ľudí považuje za neuveriteľnú. Niektorí tvrdia, že je to spôsobené chybami v preklade alebo že čísla majú len symbolický význam. Avšak sú tu aj protiargumenty, ktoré nútia historikov zamyslieť sa nad tým, či sa dĺžka ľudského života v priebehu histórie skutočne tak výrazne skrátila.
Jedným z vysvetlení je napríklad teória, že v starovekom Blízkom východe mohol byť rok ponímaný inak ako dnes. Je možné, že rok predstavoval jeden obeh Mesiaca okolo Zeme (mesiac) a nie jeden obeh Slnka okolo Zeme (12 mesiacov).
Ak by sme však tieto výpočty uplatnili v praxi, vek biblickej postavy Adama by sa síce znížil z 930 rokov na primeranejších 77 rokov v čase jeho smrti, avšak zároveň by to znamenalo, že svojho syna Seta by splodil vo veku 11 rokov. A Enoch, ďalšia biblická postava, by mal v čase splodenia syna Matuzalema iba 5 rokov.
Podobné nezrovnalosti sa objavujú aj vtedy, ak upravíme údaje o roku tak, aby namiesto obehov Zeme okolo Slnka predstavovali ročné obdobia, skonštatovala Carol A. Hillová vo svojom článku „Pochopenie významu čísel v knihe Genezis“ z roku 2003.
K podobným problémom dochádzalo aj pri úprave veku v starovekých textoch s predpokladom, že autori používali určitý vzorec na skreslenie skutočného veku (napríklad násobenie daným číslom).
„Čísla [v knihe Genezis] môžu mať reálny (číselný), ale aj posvätný (numerologický alebo symbolický) význam,“ napísala Hillová.
Matematické vzorce
V knihe Genezis, ako aj v 4-tisícročnom sumerskom zozname kráľov, kde vekové údaje v niektorých prípadoch presahujú až 30 000 rokov, si analytici všimli používanie druhej mocniny čísel.
Podobne ako Biblia, aj sumerský zoznam kráľov poukazuje na neustály pokles dĺžky života. V zozname sa rozlišuje medzi vládami pred potopou a po nej. Obdobia vlády pred potopou sú podstatne dlhšie ako po potope, hoci aj po nej sa ukazuje, že dĺžka života dosahovala niekoľko stoviek rokov či dokonca viac ako tisíc rokov. V Biblii vidíme úbytok dožitých rokov v priebehu generácií – od Adamových 930 cez Noemových 500 až po Abrahámových 175 rokov.
Dwight Young z Brandeisovej univerzity napísal o dĺžke života sumerských kráľov po potope: „Niektoré z týchto čísel sa zdajú byť fiktívne nielen kvôli ich výške. Aby som uviedol prípad najdlhšieho počtu rokov, Etana vládol 1 560 rokov, čo je súčet dvoch predchádzajúcich panovníckych období. Zdá sa, že niektoré obdobia vznikli ako násobky čísla 60. Iné vysoké čísla môžeme rozpoznať ako mocniny: 900 je druhou mocninou 30, 625 je mocninou 25, 400 je druhou mocninou 20… Dokonca aj medzi menšími číslami sa druhá mocnina čísla 6 objavuje častejšie, než by sa očakávalo.“
Paul Y. Hoskisson, riaditeľ Centra Laury F. Willesovej pre štúdium Knihy Mormonovej, dospel k podobným záverom ohľadom veku patriarchov v Biblii. Na druhej strane, spoluzakladateľ Cirkvi Božej v južnom Texase Arthur Mendez si myslí, že rozsah skrátenia dĺžky života po potope, ako je to zaznamenané v starovekých textoch až po dnešok, zodpovedá rozsahu úpadku pozorovaného u organizmov, keď sú vystavené žiareniu alebo toxínom.
Záznamy z čínskej a perzskej kultúry
V starovekej Číne boli podľa mnohých spisov bežní, aj tzv. supercentenarians (superstoroční) – ľudia, ktorí sa dožili nad 110 rokov.
Doktor akupunktúry Joseph P. Hou vo svojej knihe „Techniky zdravej dlhovekosti“ píše: „Podľa čínskych lekárskych záznamov sa lekár menom Cuie Wenze z dynastie Qin dožil 300 rokov. Gee Yule z neskoršej dynastie Han sa dožil 280 rokov. Vysokopostavený taoistický mních Hui Zhao sa dožil 290 rokov a Lo Zichange žil 180 rokov. Ako sa uvádza v Čínskej encyklopédii o liečivých látkach Materia Medica, He Nengci z dynastie Tang sa dožil 168 rokov. Taoistický majster Li Qingyuan zas 250 rokov. V súčasnej dobe sa lekár tradičnej čínskej medicíny Lo Mingshan z provincie Sichuan dožil 124 rokov.“ Dr. Hou uviedol, že kľúčom k dlhovekosti na Východe je „výživný život“, ktorý zahŕňa nielen fyzickú, ale aj mentálnu a duchovnú výživu.
Šahnáme („Kniha kráľov“) je perzská epická báseň, ktorú napísal básnik Ferdowsi koncom 10. storočia n. l. Hovorí sa v nej o kráľoch vládnucich 100, 150 či dokonca 1 000 rokov.
Dnešné prípady dlhovekosti
Aj v súčasnosti ľudia zaznamenávajú dĺžku života okolo 150 a viac rokov. Tieto správy však často pochádzajú z vidieckych oblastí, kde nie je dostatočná dokumentácia. Pred viac ako sto rokmi sa dokumentácia v rurálnych oblastiach pravdepodobne považovala za ešte menej dôležitú, čo sťažovalo dokazovanie takýchto tvrdení.
Jedným z príkladov je Bir Narayan Chaudhary z Nepálu. V roku 1996 ho navštívil Vijay Jung Thapa v dedine Aamjhoki v oblasti Tarai. Ako napísal Thapa v článku pre India Today, Chaudhary mu prezradil, že má 141 rokov. Ak je toto tvrdenie pravdivé, Chaudhary prekonal držiteľa Guinnessovho rekordu za najdlhší zaznamenaný vek o takmer 20 rokov.
Chaudhary ale nemal doklady, ktoré by to dokazovali. Mal však kolektívnu pamäť jeho dediny. „Takmer všetci starší ľudia v okolí spomínali, že keď boli mladí, Chaudhary (ktorí bol už vtedy dospelý) rozprával o práci na prvom prieskume Nepálu v roku 1888… Podľa dedinčanov už vtedy musel mať viac ako 21 rokov, pretože takýto prieskum bola zodpovedná práca. Chaudhary tvrdí, že mal 33 rokov a bol ešte zarytý starý mládenec,“ napísal Thapa.
Rovnako aj viacerí ľudia na Kaukaze tvrdia, že sa dožili viac než 170 rokov, avšak nemajú k tomu žiadnu dokumentáciu. Dr. Hou napísal: „Títo výnimočne dlhovekí ľudia žili vždy skromným životom, vykonávali ťažkú fyzickú prácu alebo aktivity, často na čerstvom vzduchu, a to od mladosti až do vysokého veku. Ich strava je jednoduchá, rovnako ako ich spoločenský život zahŕňajúci rodinu. Jedným z príkladov je Shisali Mislinlow (tiež Shirali Muslimov), ktorý sa dožil 170 rokov a venoval sa záhradníctvu v Azerbajdžane. Život Mislinlowova nebol nikdy v zhone. Hovoril: „Nikdy sa neponáhľam, takže ani vy sa so svojím životom neponáhľajte, to je hlavná myšlienka. Fyzickú prácu vykonávam už 150 rokov.“
Záležitosť viery?
Otázka dlhovekosti v starovekých dobách bola v Číne dlho spájaná s taoistickými praktikami vnútornej alchýmie alebo kultivácie mysle a tela. Dlhovekosť sa tu dávala do súvislosti s cnosťou. Podobne je prepojená aj v západných duchovných vierach a tvorí súčasť Biblie.
Arthur Mendez citoval rímsko-židovského historika z prvého storočia Tita Flavia Jozefa: „Noe žil po potope ešte tristopäťdesiat rokov… Nech si však nikto pri porovnaní života starovekých ľudí s naším životom a s tými pár rokmi, ktoré teraz žijeme, nemyslí, že to, čo o nich hovoríme, je nepravdivé, alebo nech si z krátkosti nášho súčasného života nerobí argument, že ani oni nemohli dosiahnuť takú dĺžku života. Títo starovekí ľudia boli milovaní Bohom a stvoril ich sám Boh. Keďže ich strava bola vtedy vhodnejšia na udržanie dlhého života, mohli sa dožiť takého vysokého počtu rokov: A okrem toho, Boh im doprial taký dlhý čas kvôli ich cnosti a dobrému využitiu svojho života.“
Moderným vedcom teda zatiaľ zostáva buď veriť tomu, čo o zdanlivo neuveriteľnej dĺžke života hovoria staroveké záznamy a pamäť dedinčanov, alebo považovať tieto údaje za prehnané, symbolické či za nedorozumenia. Pre viacerých je to jednoducho otázka viery.
ZDIEĽAŤ ČLÁNOK
