Piatok 22. novembra, 2024
Raketa Falcon Heavy spoločnosti SpaceX s kozmickou loďou Europa Clipper na palube štartuje zo štartovacieho komplexu 39A v Kennedyho vesmírnom stredisku NASA na Myse Canaveral 14. októbra 2024. (Foto: CHANDAN KHANNA/AFP via Getty Images)

Futurológ verí, že prvá vesmírna vojna sa blíži – obavy z ruských jadrových zbraní vo vesmíre

Vesmír takmer nikoho nezaujíma, hoci každý s ním prichádza do kontaktu niekoľkokrát denne: satelity umožňujú komunikáciu a navigáciu, poskytujú obraz a presné časové signály. Irán nedávno nechal v Rusku vypustiť dva satelity. Už dlho sa vedie vojna z vesmíru.

Iránska štátna tlačová agentúra TASNIM 12. októbra informovala, že krajina dala s pomocou ruskej vesmírnej technológie umiestniť na určené obežné dráhy dva satelity, ktoré sama vyrobila. Ako ďalej vysvetlila tlačová agentúra Reuters, ide o zobrazovací satelit s vysokým rozlíšením s názvom „Kowsar“ a malý komunikačný satelit „Hodhod“.

Vzťahy medzi Ruskom a Iránom sa zintenzívnili od ruského útoku na Ukrajinu. Najprv Irán dodával bezpilotné lietadlá pre ruské jednotky, nedávno rakety a teraz opäť satelity, ktoré sú vhodné na „dvojaké použitie“, t. j. na civilné aj vojenské úlohy. A môžu ich využívať oba štáty.

Sledovanie alebo monitorovanie?

Rusko už vo februári tohto roka a v roku 2022 vyslalo na obežnú dráhu iránske satelity. Keď sa o vesmírnej spolupráci medzi Ruskom a Iránom prvýkrát dozvedeli USA, uviedli, že iránske satelity by mohli vykonávať prieskum nad Ukrajinou aj monitorovať Blízky východ.

Podľa agentúry Reuters však Irán zdôraznil, že satelit Kowsar sa bude používať na monitorovanie úrody v poľnohospodárstve a na riadenie katastrof. Hodhod umožňuje satelitnú komunikáciu v odľahlých oblastiach so slabým prístupom k pozemným sieťam.

Nemecké hodnotenie vesmíru

Dr. Antje Nötzoldová, politologička z Technickej univerzity v Chemnitzi, je poprednou nemeckou odborníčkou na bezpečnostnú politiku vo vesmíre. V relácii „Morgenmagazin“ televízie ARD vyjadrila presvedčenie, že k vojenským konfliktom by mohlo dôjsť aj vo vesmíre: „Vo vesmíre sme už dávno mali konflikty.“

Vesmírne kapacity každého štátu sú „nevyhnutné pre moderné vedenie vojny“, uviedla Nötzoldová, ktorá tento rok predstavila 999-stranovú publikáciu „Strategická konkurencia vo vesmíre“.

Už nejaký čas prebiehajú vo vesmíre obrovské preteky v zbrojení. Svetové veľmoci USA, Rusko a Čínska ľudová republika tam umiestnili tzv. protikozmické kapacity. „Ide o kapacity, ktoré môžu narušiť fungovanie iných satelitov alebo ich v prípade potreby zničiť,“ vysvetľuje Antje Nötzoldová.

V súčasnosti sa v kozmickom priestore nachádza celkovo 9 400 satelitov. Tento počet sa od roku 2016 zvýšil šesťnásobne. Svedčí to o rýchlom vývoji v civilnom a vojenskom vesmírnom sektore. Najmä veľký počet malých satelitov znamená, že „do roku 2030 pribudnú desaťtisíce satelitov“, predpovedá nemecká vedkyňa. „V súčasnosti sa každý týždeň vypustí dvadsať až päťdesiat satelitov.“

Zatiaľ neexistuje žiadna konkrétna ochrana, ktorou by sa satelity mohli brániť proti útokom. „V budúcnosti sa však pravdepodobne dočkáme vojny vo vesmíre,“ verí Nötzoldová.

Ruská protisatelitná zbraň

V polovici februára tohto roku hovorca Bieleho domu John Kirby potvrdil informáciu republikánskeho kongresmana Mikea Turnera z Ohia, že vláda USA je znepokojená vývojom novej ruskej protisatelitnej zbrane. Informovali o tom mnohé americké médiá vrátane denníka New York Times.

Arthur Herman, futurológ a zakladateľ Hudsonovho inštitútu vo Washingtone, verí, že: „Prvá vesmírna vojna sa blíži.“ Čínska ľudová republika a Rusko usilovne pracujú na vytlačení USA, pretože pravdepodobnosť vojny vo vesmíre sa zvyšuje, analyzoval Herman na základe vládnych informácií získaných Hudsonovým inštitútom.

Rusko už takmer bez povšimnutia verejnosti disponuje pozemnými lasermi, ktoré dokážu oslepiť satelitné senzory. Existujú aj elektronické prístroje, ktoré dokážu zmiasť GPS – NATO ich má tiež – a vyradiť satelitné zbraňové systémy.

Podľa Pentagonu má Čína aj „celý arzenál pozemných obranných zbraní pre vesmír, od systémov elektronického boja až po protisatelitné rakety“, ktoré sú všetky pripravené na použitie v prípade vojny na „ohlušenie, umlčanie a oslepenie“ nepriateľských síl.

Na druhej strane Kamala Harrisová v roku 2022 ako viceprezidentka oznámila, že USA sa vzdajú všetkých protisatelitných testov. Táto deeskalačná politika amerických demokratov nemala v Moskve ani v Pekingu žiadny účinok.

Čína je obzvlášť ambiciózna

Najmä komunistická Čínska ľudová republika (ČĽR) berie vesmír útokom. Podľa Hudsonovho inštitútu pôsobilo v roku 2018 v Číne 141 spoločností súvisiacich s vesmírom. V roku 2022 to bolo 433 spoločností. A pokiaľ ide o štarty do vesmíru, ČĽR dohnala aj USA, možno ich dokonca predbehla, podľa toho, ako sa na to pozeráte: V roku 2023 uskutočnila ČĽR 67 štartov do vesmíru, čím sa dostala na druhé miesto za USA so 109 štartmi rakiet do vesmíru. Bez súkromného satelitného programu Elona Muska „SpaceX“ však USA mohli zaznamenať len jedenásť vesmírnych štartov.

Pozorovateľom „vesmírnej scény“ sa vynára jasný obraz: Čína by sa v blízkej budúcnosti mohla stať dominantnou mocnosťou vo vesmíre, a to predovšetkým vďaka svojim globálnym telekomunikačným schopnostiam. A niet pochýb o tom, že svoje vesmírne satelity a technológie bude využívať na strategické a vojenské účely, rovnako ako každý iný štát.

O autorovi: Tom Goeller je novinár, amerikanista a politológ. Pracoval ako korešpondent vo Washingtone a v Berlíne, okrem iného aj pre noviny The Washington Times v americkom hlavnom meste. Od apríla 2024 píše okrem iného pre denník Epoch Times.

Pôvodný článok

Prečítajte si aj