Poľský premiér pozastavil právo na azyl, poslanci sa bránia
Poľský premiér Donald Tusk cez víkend oznámil, že dočasne pozastaví možnosť nových príchodzích do krajiny požiadať o pobyt. Poslanci poľskej vládnucej koalície vyjadrili v pondelok znepokojenie.
V sobotu na kongrese organizovanom jeho Občianskou koalíciou (KO) Tusk prisľúbil, že odmietne akúkoľvek imigračnú politiku EÚ, ktorá podľa neho ohrozí bezpečnosť Varšavy, a uviedol, že právo na azyl bude dočasne pozastavené. Niektorí členovia jeho koalície uviedli, že podľa nich môžu tieto opatrenia porušovať ústavu krajiny, ako aj medzinárodné právo.
Tuskove vyhlásenia prišli len niekoľko dní po tom, ako spolu s českým premiérom vyhlásil, že EÚ musí urobiť viac v boji proti nelegálnej migrácii, a odsúdil prax obnovovania hraničných kontrol medzi 27 členskými štátmi.
Imigrácia je v Poľsku na prvom mieste od roku 2021, keď sa takmer 40 000 migrantov, prevažne z Blízkeho východu a Afriky, začalo pokúšať nelegálne prekročiť poľsko-bieloruskú hranicu. Varšava aj Brusel tvrdia, že išlo o vykonštruovanú krízu, ktorú zorganizovali Alexander Lukašenko v Bielorusku a Vladimir Putin v Rusku. Moskva a Minsk zo svojej strany odmietajú akúkoľvek zodpovednosť.
Podľa poľskej pohraničnej stráže bolo tento rok zaznamenaných 27 900 nelegálnych pokusov o prekročenie bieloruskej hranice, čo je o niečo viac ako v roku 2023. Tusk minulý týždeň uviedol, že „tisíce poľských vojakov, policajtov a pohraničníkov sa každý deň zapájajú do bojov“ na hraniciach, kde situácia pripomína „vojnovú krajinu“.
Očakáva sa, že prisťahovalectvo bude témou, ktorá sa stane klinom v nadchádzajúcich poľských prezidentských voľbách na budúci rok, pričom Tuskov tvrdý postoj je populárny u verejnosti, ale dráždi skupiny na ochranu ľudských práv.
Predseda parlamentu Szymon Holownia, vedúci stredopravej strany Poľsko 2050, ktorá je súčasťou vlády, povedal, že Tusk hovorí len za KO. „Sme toho názoru, že právo na azyl je v medzinárodnom práve ‚posvätné‘,“ uviedol v príspevku na Facebooku a dodal, že pozastavenie by sa mohlo zaviesť len počas výnimočného stavu.
Tusk nastúpil do funkcie v októbri minulého roka na základe sľubu zlepšiť vzťahy Poľska s EÚ. Osemročné vládnutie nacionalistickej vlády PiS viedlo k sporom medzi Varšavou a Bruselom v súvislosti s rôznymi politickými rozhodnutiami vrátane práv menšín a nezávislosti súdnictva. Dokonca aj niektorí predstavitelia PiS sa však zdali byť Tuskovým plánom šokovaní, pričom bývalý námestník ministra zahraničných vecí Szymon Szynkowski vel Sek označil tento krok za „nepochopiteľný“.
EÚ prijala v apríli novú migračnú politiku, ktorú pravicové strany na celom kontinente kritizovali za to, že nie je dostatočne prísna. Poľsko uviedlo, že nebude súhlasiť s premiestňovaním migrantov z iných členských štátov v rámci programu, ktorého cieľom bolo obmedziť migráciu na kontinent.
Hovorca Európskej komisie v pondelok uviedol, že ochrana hraníc EÚ je dôležitá, ale „členské štáty majú medzinárodné záväzky a záväzky EÚ vrátane povinnosti poskytnúť prístup k azylovému konaniu“.
V júli Helsinki prijali zákon, ktorý udeľuje pohraničnej stráži právomoc blokovať žiadateľov o azyl prekračujúcich hranice Fínska z Ruska. V septembri Nemecko oznámilo sprísnenie kontrol na svojich pozemných hraniciach po sérii útokov nožom, ktoré spáchali žiadatelia o azyl. Tento krok Berlína prispel k roztržke s Varšavou, pričom Tusk zrušil cestu do Nemecka, keď si mal v Postupime prevziať ocenenie.
Uviedol, že Poľsko nepožaduje prísnejšie kontroly na svojej západnej hranici, ale skôr väčšiu angažovanosť Berlína a ďalších krajín pri zabezpečovaní vonkajšej hranice EÚ.
Pôvodný článok
