Vstup Ukrajiny do NATO je sporným bodom spojencov, Fico je zásadne proti
Na minuloročnom samite NATO v Litve sa spojenci dohodli, že aspoň dočasne odložia žiadosť Ukrajiny o členstvo v prospech voľne definovaných „bezpečnostných dohôd“ medzi Kyjevom a jednotlivými členskými štátmi. Keďže sa však situácia na kyjevskom bojisku zhoršuje, zdá sa, že perspektíva vstupu Ukrajiny do NATO – v nie príliš vzdialenej budúcnosti – je opäť na stole.
„NATO hľadá znamenitú rovnováhu medzi udržiavaním ukrajinskej obrany a zároveň sa snaží deeskalovať konflikt a minimalizovať riziko priameho konfliktu s Ruskom,“ povedal pre The Epoch Times Andrew Corbett, prednášajúci na Katedre obranných štúdií na King’s College London. „V konečnom dôsledku je to nedôsledné, pretože to jednoducho predlžuje agóniu Ukrajiny,“ povedal Corbett.
Minulý mesiac ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj predniesol predstaviteľom Bieleho domu dlho očakávaný „plán víťazstva“ na porážku Ruska. Podrobnosti neboli zverejnené, ale Andrij Jermak, Zelenského hlavný poradca, uviedol, že plán okrem iného vyzýva na urýchlený vstup Ukrajiny do NATO.
Podľa tureckého politického analytika Mehmeta Seyfettina Erola sa takáto požiadavka „za súčasných okolností nezdá byť veľmi realistická“. „Dokonca aj pred vojnou, keď boli podmienky priaznivejšie, sa táto požiadavka nerealizovala kvôli nezhodám medzi členskými štátmi NATO a neistote v ukrajinskej politike,“ povedal Erol pre The Epoch Times.
Na summite v Bukurešti v roku 2008 sa spojenci NATO v zásade dohodli, že Ukrajina nakoniec vstúpi do aliancie. Kyjev však oficiálne požiadal o členstvo až koncom roka 2022 – približne šesť mesiacov po tom, ako Rusko začalo svoju prvú inváziu na východnú Ukrajinu. O dva roky neskôr Ukrajina stále nedostala pozvánku na členstvo, a to napriek tomu, že väčšina členov NATO plne podporuje vojnové úsilie Kyjeva.
Rozdelení spojenci
V júli na prelomovom samite NATO vo Washingtone 32 súčasných členov aliancie zopakovalo mantru, že „budúcnosť Ukrajiny je v NATO“. „Budeme ju [Ukrajinu] naďalej podporovať na jej nezvratnej ceste k plnej euroatlantickej integrácii vrátane členstva v NATO,“ uviedli v spoločnom vyhlásení. Na minuloročnom samite v Litve však členovia uviedli, že Ukrajina bude pozvaná do NATO až vtedy, keď „s tým budú súhlasiť spojenci a budú splnené podmienky“.
Vedenie NATO so sídlom v Bruseli sa medzitým netajilo želaním, aby Ukrajina vstúpila do aliancie. Po tom, ako začiatkom tohto mesiaca Mark Rutte nahradil Jensa Stoltenberga vo funkcii šéfa NATO, bývalý holandský premiér odcestoval do Kyjeva. Na spoločnej tlačovej konferencii so Zelenským 3. októbra Rutte vyhlásil, že Ukrajina je „bližšie k NATO ako kedykoľvek predtým“.
Napriek optimizmu nového generálneho tajomníka však hŕstka spojencov stále vyjadruje výhrady. Recep Tayyip Erdogan, prezident Turecka, ktoré je členom NATO, nedávno povedal, že otázku vstupu Ukrajiny do NATO nemožno „uponáhľať“. V septembri pre televíziu NBC uviedol, že niektorí spojenci NATO „nechcú, aby sa Ukrajina stala členským štátom“. „Keď robíme rozhodnutia [o prijatí nových členov], vždy berieme do úvahy postoj ostatných členských štátov NATO,“ povedal Erdogan.
Pred vstupom do západnej aliancie musia potenciálni noví členovia najprv získať súhlas všetkých existujúcich členov NATO. Robert Fico, predseda vlády SR, sa vyjadril otvorenejšie proti myšlienke vstupu Ukrajiny do aliancie. V nedávnych vyjadreniach sa Fico zaviazal, že bude vetovať žiadosť Kyjeva o členstvo, kým bude vo funkcii. „Pokiaľ budem predsedom vlády SR, budem viesť poslancov, ktorých mám ja ako predseda strany pod politickou kontrolou, aby nikdy nesúhlasili s členstvom Ukrajiny v NATO,“ povedal 6. októbra.
Od svojho nástupu do funkcie v minulom roku bol Fico otvoreným kritikom bezvýhradnej podpory Západu Ukrajine a vyzýval na rokovania s Ruskom. Ďalej tvrdil, že vstup Ukrajiny do NATO, najmä v súčasnej situácii, „by bol zárukou tretej svetovej vojny“.
Podobné názory nedávno vyjadril aj Peter Szijjarto, minister zahraničných vecí Maďarska. 8. októbra v prejave na tlačovom podujatí v Budapešti varoval, že vstup Ukrajiny do NATO – kým je Ukrajina vo vojnovom stave s Ruskom – môže vyvolať riziko vzniku širšieho konfliktu. „Každý, kto má zdravý rozum a premýšľa, nechce vytvoriť toto nebezpečenstvo,“ povedal Szijjarto. „Takže maďarský postoj je jasný,“ dodal. „Ukrajina nemá možnosť vstúpiť do NATO.“
Vyhlásenie vojny
Obavy z eskalácie vyplývajú najmä z článku 5 Charty NATO, ktorý zaväzuje členov aliancie, aby sa navzájom bránili, ak sa niektorý z nich dostane pod vonkajší útok. Ak by Ukrajina teraz vstúpila do aliancie, niektorí spojenci sa obávajú, že sa na základe článku 5 stanú de facto účastníkmi prebiehajúceho konfliktu s Ruskom. „Členovia NATO nechcú vyprovokovať ďalšiu reakciu Ruska,“ povedal Erol, zakladateľ a prezident Ankarského centra pre krízové a politické štúdie.
Dodal, že ruský prezident Vladimir Putin „dal jasne najavo, že Moskva bude považovať členstvo Ukrajiny v NATO za vyhlásenie vojny“. Rusko od začiatku tvrdilo, že jeho „špeciálna vojenská operácia“ na Ukrajine je „prirodzenou odpoveďou“ na pomalé, ale neustále rozširovanie NATO na východ v posledných troch desaťročiach.
Podľa Moskvy sa NATO od rozpadu Sovietskeho zväzu v roku 1991 stále viac približuje k ruským hraniciam – napriek predchádzajúcim prísľubom, že tak nebude robiť. V lete Putin zopakoval podmienky Moskvy na ukončenie konfliktu na Ukrajine. Spolu so stiahnutím ukrajinských síl zo všetkých území, na ktoré si robí nárok Rusko, tieto podmienky zahŕňali záruky, že Ukrajina navždy zostane mimo záštity NATO.
Corbett bagatelizoval obavy, že by prijatie Ukrajiny do NATO nevyhnutne viedlo ku globálnej vojne „Článok 5 nie je taký jednoduchý ako často citované ‚útok na jedného je útokom na všetkých‘,“ povedal. „Na to, aby štát vstúpil do NATO, s tým musia súhlasiť všetci existujúci členovia… A vzhľadom na politické sklony niektorých z týchto štátov v súčasnosti… sa to zdá byť mizivé,“ tvrdil Corbett.
„Štáty, ktoré sú v skutočnosti zapojené do vojny, sa aj tak nemôžu stať členmi aliancie,“ dodal. „Takže možnosť, že by NATO bolo vtiahnuté do vojny s Ruskom – okamžitým prijatím Ukrajiny – je nepravdepodobná.“
V predchádzajúcich vyjadreniach americkí predstavitelia objasnili postoj Washingtonu v tejto súvislosti a uviedli, že k vstupu Ukrajiny do NATO by došlo až po skončení vojny. „Už nejaký čas dávame jasne najavo, že v konečnom dôsledku ide o proces, ktorý sa posunie vpred po skončení tohto konfliktu,“ povedal v apríli hovorca ministerstva zahraničných vecí.
Časť krajiny pre členstvo v NATO?
O navrhovanej dohode „pôda za členstvo v NATO“ – v rámci ktorej by si Rusko ponechalo faktickú kontrolu nad územím, ktoré už jeho sily majú – sa medzi komentátormi a v diplomatických kruhoch diskutuje s prestávkami už niekoľko rokov. Túto myšlienku, niekedy nazývanú západonemecký model, v júli vylúčil vtedajší generálny tajomník NATO Jens Stoltenberg. Podľa tohto návrhu by Ukrajina mohla vstúpiť do NATO – napriek tomu, že Moskva sa proti takémuto kroku ostro stavia.
Corbett sa domnieva, že táto myšlienka má len malú šancu na úspech vzhľadom na deklarovanú neochotu Kyjeva urobiť územné ústupky. Tí, ktorí obhajujú takúto dohodu, podľa neho „zrejme zabúdajú, že Ukrajina je suverénny štát s vlastnou vládou“. „Dokonca aj na základe prísľubu členstva v NATO… Neverím, že by sa Zelenskyj vzdal týchto regiónov svojho štátu v prospech Ruska,“ tvrdil Corbett.
Tento víkend sa mali západní lídri vrátane prezidenta Joea Bidena stretnúť v nemeckom Ramsteine, kde mal Zelenskyj predstaviť svoj plán na víťazstvo. Na poslednú chvíľu sa však Biden zo stretnutia odhlásil s odvolaním sa na mimoriadne poveternostné podmienky na juhu Spojených štátov. Krátko nato bolo celé podujatie, ktoré malo zdôrazniť pokračujúcu podporu Západu Ukrajine, odložené na neurčito.
„Stále pracujeme na tom, ako presne môže angažmán v Ramsteine prebiehať,“ uviedla hovorkyňa Bieleho domu 8. októbra. „Náš záväzok voči Ukrajine bol veľkou súčasťou tohto procesu a ten je neochvejný.“ Po náhlom zrušení stretnutia sa osud Zelenského „víťazného plánu“ zdá byť teraz čoraz neistejší.
Pôvodný článok
ZDIEĽAŤ ČLÁNOK
