Mala Zem kedysi sústavu prstencov ako Saturn?
21 kráterov po pozemských meteoritoch naznačuje, že naša modrá planéta mala pred stovkami miliónov rokov prstencovú sústavu, ako ju dnes poznáme z Jupitera alebo Saturna. Dôsledky pre život na Zemi sú ďalekosiahle. Je však veľmi nepravdepodobné, že krátery vznikli náhodou.
Prachové zrná a horniny obiehajú okolo planéty a pri pohľade zvonku vyzerajú ako prstence: To, čo má Saturn, Jupiter alebo Neptún, by mohlo platiť aj pre Zem. Myslia si to vedci pod vedením profesora Andyho Tomkinsa z Monash University v USA.
Ak by sa tento predpoklad potvrdil, spochybnil by naše chápanie histórie Zeme, tvrdia vedci. V akom čase však mala mať Zem systém prstencov, ako vznikli a kde sa nachádzajú dnes? A ako vedci dospeli k tejto teórii?
Úlomky asteroidu?
Prekvapivá hypotéza vychádza z rekonštrukcií doskových tektonických štruktúr pre obdobie ordoviku pred 466 miliónmi rokov. V tomto období vraj Zem zažila nezvyčajne vysoký počet a intenzitu dopadov meteoritov.
Všetky známe dopady z tohto obdobia sa nachádzajú v okruhu do 30 stupňov od rovníka. Prečo sa však krátery nachádzali len v tejto úzkej oblasti a nie na zvyšných 70 % zemského povrchu? Túto skutočnosť nedokázala vysvetliť žiadna konvenčná teória a vedci na celom svete si lámu hlavu.
Podľa Tomkinsa a jeho kolegov mohlo ku kráterom dôjsť po stretnutí Zeme s veľkým asteroidom – nešlo o priamy kontakt, ale skôr o pôsobenie na diaľku. Asteroid mohol prekročiť takzvanú Rocheho hranicu, pomyselnú fyzikálnu čiaru, pod ktorou sa nebeské telesá rozpadajú v dôsledku slapových síl. Jeho úlomky mohli najprv vytvoriť prstenec okolo Zeme a neskôr na ňu padať.
„V priebehu miliónov rokov materiál z tohto prstenca postupne padal na Zem, čo spôsobilo nahromadenie nárazov meteoritov, ktoré možno pozorovať v geologických záznamoch,“ vysvetlil profesor Andy Tomkins. „Vidíme tiež, že vrstvy sedimentárnych hornín z tohto obdobia obsahujú mimoriadné množstvo úlomkov meteoritov.“
Dôsledky ľadovcov pre Zem
Mal však takýto systém prstencov nejaký vplyv na Zem, a ak áno, aký? „Čo je na tomto objave ešte fascinujúcejšie, je potenciálny vplyv na klímu Zeme,“ hovorí Tomkins.
Na začiatku ordoviku, pred 485 miliónmi rokov, bolo na Zem veľmi teplé podnebie s teplotou mora až 42 stupňov Celzia. Oceány osídlili koralom podobné živočíchy, medzi ktorými plávali známe trilobity. Planéta sa však čoskoro ochladila o takmer 20 stupňov Celzia, a to až do konca geologického obdobia Hirnantium, keď nastala dlhšia doba ľadová a napokon prvé veľké masové vymieranie.
Tomkins a jeho kolegovia sa domnievajú, že prstenec mohol na Zem vrhať tieň, ktorý blokoval slnečné svetlo a prispel k vzniku námrazy Hirnantium. Doba ľadová Hirnantium sa považuje za najchladnejšie obdobie za posledných 500 miliónov rokov.
„Myšlienka, že systém prstencov mohol ovplyvniť globálne teploty, pridáva novú vrstvu zložitosti do nášho chápania toho, ako mimozemské udalosti mohli ovplyvniť zemskú klímu,“ povedal Tomkins.
Veľký zásah
Za normálnych okolností asteroidy dopadajú na Zem na náhodných miestach, takže krátery sú po dopade rovnomerne rozmiestnené. Aby vedci pochopili rozloženie kráterov, zrekonštruovali polohu ordovických kontinentov a hľadali miesta, kde by sa mohli nachádzať krátery z tohto obdobia.
Štúdia 21 neporušených a prístupných ordovických kráterov potvrdila, že všetky sa kedysi nachádzali v blízkosti rovníka. Tieto oblasti zahŕňajú západnú Austráliu, Afriku, Severnú Ameriku a malé časti Európy a Ázie. Krátery sú teda sústredené približne na 30 % možnej impaktnej oblasti.
Vedci sú presvedčení, že ku kráterom nedošlo náhodne, ako je to v prípade bežných asteroidov. Skôr museli byť výsledkom pádu úlomkov zo starého zemského prstenca.
Pravdepodobnosť, že by takýto vzorec zásahov mohol vzniknúť náhodou, je asi taká vysoká, ako keby ste hodili šestku kockou 13-krát za sebou. Či Zem skutočne mala prstenec ako Saturn v iných obdobiach histórie Zeme, zostáva zatiaľ otvorenou otázkou.
Štúdia bola uverejnená 12. septembra v časopise Earth and Planetary Science Letters.
Pôvodný článok
ZDIEĽAŤ ČLÁNOK
