Kúpne zmluvy EÚ na vakcíny proti covidu-19: Jedná sa o „štátne tajomstvo“, tvrdí právnik, ktorý podal žalobu (Rozhovor)
V rozsudku zo 17. júla odsúdil Tribunál Európskej únie predsedníčku Európskej komisie Ursulu von der Leyenovú za nedostatočnú transparentnosť zmlúv na nákup vakcín proti covidu-19. Komisii nariadil zverejniť redigované doložky o kompenzáciách pre výrobcov aj mená členov vyjednávacieho tímu, aby bolo možné skontrolovať konflikt záujmov. Čo sa odvtedy stalo, vysvetľuje právnik Arnaud Durand, ktorý podal žalobu v mene mnohých občanov EÚ.
Európska komisia mala čas do 27. septembra možnosť odvolať sa proti rozhodnutiu Tribunálu Európskej únie (Tribunál). Urobila tak podaním odvolania na Európsky súdny dvor (ESD).
Žalobu na prvom stupni podalo 5 členov vtedajšej skupiny Zelení/EFA v Európskom parlamente a dvaja francúzski právnici Arnaud Durand a Christophe Lèguevaques, ktorí prostredníctvom petície zastupujú občanov EÚ v rámci hromadnej žaloby. Denník Epoch Times sa Duranda opýtal na priebeh súdneho konania.
Mohli by ste najprv vysvetliť, ako vznikla hromadná žaloba proti Európskej komisii v súvislosti so škandálom okolo zmluvy na nákup vakcín proti covidu-19?
Dňa 25. mája 2021 požiadalo 2 089 žiadateľov o prístup k zmluvám, ktoré Európska komisia uzavrela s výrobcami vakcín proti covidu (BioNTech/Pfizer, Moderna, Johnson & Johnson, AstraZeneca atď.) v súlade so základnou zásadou transparentnosti Európskej únie. Týkalo sa to aj vyhlásenia vyjednávačov, ktorí rokovali o zmluvách medzi spoločnosťami a Komisiou, že nedošlo ku konfliktu záujmov. Komisia túto žiadosť zamietla.
Pripomeňme, že poslankyne Európskeho parlamentu Michèle Rivasiová a Virginie Joronová mali možnosť vidieť len časti týchto kúpnych zmlúv, pričom kľúčové informácie boli začiernené. Z tohto dôvodu žalobcovia následne požiadali Súdny dvor (SDEÚ) nielen o editovanie, ale aj o zverejnenie totožnosti vyjednávačov.
Naši klienti ako daňoví poplatníci (nákup vakcín v odhadovanej celkovej hodnote 71 miliárd eur financovali občania členských štátov) chcú vedieť, za akých podmienok bola táto zákazka zadaná a najmä, či členovia vyjednávacieho tímu neboli v konflikte záujmov.
V skutočnosti existujú oprávnené pochybnosti o spravodlivosti rokovaní o zmluve: zvýšenie objednávok na dávky vakcín bolo sprevádzané zvýšením cien, čo je v rozpore s bežnými ekonomickými zásadami. Okrem toho Komisia súhlasila s vyššími cenami. A to za vakcíny, ktoré vôbec nesplnili svoje sľuby: Pamätáme si napríklad PR kampane, ktoré s veľkou pompou hlásali, že vakcína Pfizer je účinná na 95 %. Spomíname si aj na otázku, či vakcína dokáže ochrániť aj pred prenosom vírusu, čo sa v skutočnosti ani netestovalo.
Vzhľadom na to, že Komisia priznala farmaceutickým spoločnostiam rozsiahle doložky o odškodnení, ktoré sa odchyľujú od základných zásad zodpovednosti, žalobcovia by chceli poznať presný obsah ustanovení o odškodnení zahrnutých do zmluvy. Keďže Európska komisia tieto doložky o odškodnení pred verejnosťou zatajila, nemôžu sa ich na súde dovolávať napríklad obete očkovania.
Nezabúdajme ani na to, že tí, ktorí odmietli injekciu, boli zbavení svojich osobných slobôd a základných práv. Samotný francúzsky minister zdravotníctva Olivier Véran v decembri 2021 vyhlásil, že „očkovací pas je skrytou formou povinného očkovania“.
Súdny dvor EÚ vo svojom rozhodnutí zo 17. júla uznal, že tieto kompenzačné doložky by už nemali zostať skryté pred verejnosťou a že Komisia musí tiež zdvihnúť závoj nad identitou svojich vyjednávačov, aby sa overilo, či nedochádza ku konfliktu záujmov.
Európska komisia sa 27. septembra rozhodla podať odvolanie na Súdny dvor Európskej únie (SDEÚ), ale aj požiadať o predbežné opatrenie. Aké bude ďalšie kolo týchto súdnych konaní?
V prvom rade treba poznamenať, že odvolanie na Súdnom dvore EÚ – jediná možná cesta odvolania pre Komisiu – nie je ani tak o spochybňovaní skutkového stavu veci, ako skôr o spochybňovaní spôsobu, akým sudcovia SDEÚ postupovali. Ide teda o preskúmanie toho, či sudcovia správne uplatnili judikatúru.
Komisia k tomuto hlavnému opravnému prostriedku predložila návrh na odklad výkonu rozsudku zo 17. júla 2024 vykonateľného od 28. septembra.
Na to, aby predseda SDEÚ prijal toto uznesenie, však musí byť zrejmé, že argumenty uvedené Komisiou v odvolaní vo veci samej sú spôsobilé zvrátiť rozhodnutie prvého stupňa. Inými slovami, musí byť zrejmé, že odvolanie má určitú opodstatnenosť a zaslúži si, aby bolo brané vážne.
Je pozoruhodné, že Komisia žiada pozastavenie len jedného konkrétneho aspektu prvostupňového rozsudku: zverejnenie totožnosti vyjednávačov, čo ma utvrdzuje v presvedčení, že ide o zásadný problém Komisie. Snaha utajiť mená vyjednávačov jasne ukazuje, že ide o „štátne tajomstvo“ Komisie.
Komisia vo svojej sťažnosti vyčíta sudcom prvého stupňa, že „skreslili“ dôkazy „pri posudzovaní potreby zverejniť“ totožnosť členov vyjednávacieho tímu. Ako hodnotíte tento argument?
Spôsob, akým Komisia predložila argumenty obsiahnuté v jej sťažnosti, nevzbudzuje dojem, že ide o rozumnú inštitúciu.
Jej prvým argumentom je, že sudcovia prvého stupňa nesprávne interpretovali dokument, ktorý predstavoval našu pôvodnú žiadosť o transparentnosť. Tvrdili, že sme v žiadnom bode nevyjadrili želanie poznať totožnosť vyjednávačov, aby sme mohli overiť ich konflikt záujmov. Ako dôkaz uvádzajú, že sme sa v našej pôvodnej žiadosti „obmedzili na kladenie otázok“. Píše sa v nej: „Kladenie otázok nemožno považovať za vyjadrenie cieľa overiť nestrannosť (vyjednávačov), pretože tieto otázky môžu mať úplne iný účel“.
Veľmi zvláštny spôsob obrany. Po prvé, naše otázky boli explicitné a jasne vyjadrovali konkrétny cieľ verejného záujmu, a to preveriť konflikty záujmov strán zúčastnených na rokovaniach o nákupe vakcín. V našom právnom dokumente sme sa napríklad pýtali: „Kto sú osoby oprávnené Európskou komisiou rokovať s výrobcami vakcín?“. A ďalej: „Aké sú priame alebo nepriame záujmové vzťahy medzi výrobcami vakcín, investormi alebo finančníkmi, ktorí sú s výrobcami prepojení?“
Napokon sme v našom prvom návrhu jasne uviedli, že naším cieľom je demokratická kontrola činnosti inštitúcií založená na základnej zásade transparentnosti práva Únie.
Komisia na svoju obranu predstiera, ako by nechápala, že tieto otázky smerujú k istému cieľu. To vyvoláva bezprecedentnú právnu otázku, ktorú treba predložiť Súdnemu dvoru Európskej únie: môže sa právnik vyjadriť otázkami v podaní alebo písomnými podaniami? Zrejme áno; ide o rétoriku. A Komisia to veľmi dobre vie.
Samotný Súdny dvor EÚ vo svojom rozsudku cituje naše otázky a uvádza, že sme „riadne preukázali osobitný verejný záujem na zverejnení osobných údajov“.
Sudcovia majú zvrchovanú diskrečnú právomoc a môžu predpokladať, že otázka skutočne vyjadruje cieľ, najmä vzhľadom na spôsob, akým bola formulovaná. Argument Komisie, že sudcovia Súdu prvého stupňa skreslili náš text, je preto neopodstatnený.
Komisia tvrdí, že sa sudcovia dopustili nesprávneho právneho posúdenia, keď konštatovali potrebu transparentnosti, pokiaľ ide o mená vyjednávačov v kúpnych zmluvách pre sporné vakcíny proti covidu-19. Aké je ich odôvodnenie?
Európska komisia ide vo svojom kasačnom opravnom prostriedku tak ďaleko, že pred predsedom Súdneho dvora tvrdí, že na overenie neexistencie konfliktu záujmov nie je potrebné poznať mená vyjednávačov.
Bez mihnutia oka píše: „Keďže zverejnením anonymizovaných verzií vyhlásení o neexistencii konfliktu záujmov sa už dosiahol cieľ overenia nestrannosti členov spoločného vyjednávacieho tímu, Súdny dvor nesprávne považoval za potrebné zverejniť mená a profesionálnu alebo inštitucionálnu úlohu týchto úradníkov.“
Podľa Komisie boli dokumenty s prehlásením o konflikte záujmov, v ktorých sa neuvádzali mená vyjednávačov, dostatočné na overenie neexistencie konfliktu záujmov. Komisia v podstate žiada Súdny dvor, aby rozhodol, že občania majú jednoducho dôverovať a vzdať sa svojho práva na transparentnosť.
Mali by sme pripomenúť všetky prípady, v ktorých sa Európska komisia doteraz angažovala. Mali by sme si tiež pripomenúť, že Ursula von der Leyenová, vtedajšia a súčasná predsedníčka Európskej komisie, získala opcie na nákup akcií v spoločnosti svojho manžela, ktorá sa špecializuje na mRNA súvisiacu s covidom-19. Komisia túto dôveru podkopala. Transparentnosť je potrebná viac ako kedykoľvek predtým.
Komisia ďalej tvrdí, že demokratická kontrola totožnosti vyjednávačov nie je vo verejnom záujme.
Tvrdí, že ide o individuálnu záležitosť, keďže ju predložili jednotlivci, a dodáva, že je len na „príslušných orgánoch, ako sú disciplinárne orgány, policajné orgány a príslušní prokurátori“, aby vykonali potrebné kontroly.
Právnici Komisie ďalej píšu: „Súdny dvor nesprávne predpokladá, že každý občan môže kedykoľvek prevziať úlohu „neformálneho policajta“ a skúmať nestrannosť úradníkov pri výkone ich odborných povinností.“
Komisia zrejme zabudla, že základná zásada transparentnosti v práve EÚ je určená občanom, a nie úradom, ktoré vzhľadom na svoje vyšetrovacie právomoci zjavne zásadu transparentnosti na vyšetrovanie nepotrebujú.
Často práve vďaka novinárom alebo občanom, ako sú whistlebloweri, vyjdú škandály najavo a úrady následne začnú vyšetrovanie. To môže podnietiť tvorcov politiky, aby prijali opatrenia na zabránenie opakovaniu takýchto incidentov. V zdravej demokracii je transparentnosť zárukou zodpovednosti a integrity inštitúcií.
Okrem toho 2. októbra poslankyňa Európskeho parlamentu Virginia Joronová oznámila, že keď sa generálnej prokurátorky EÚ Laury Kövesiovej pýtala na počet vyšetrovateľov mobilizovaných kvôli zákazkám na nákup proticovidových vakcín a na počet vykonaných prehliadok, vyhla sa otázke a zmenila tému.
Treba tiež poznamenať, že Európska prokuratúra je štrukturálne závislá od Komisie: v nariadení 2017/1939 som identifikoval približne desať právnych ustanovení, ktoré jasne dokazujú toto prepojenie: Európska prokuratúra predovšetkým podáva správy o svojej činnosti …. Komisii, vymenovanie jej členov navrhuje … Komisia, jej členovia a jej riaditeľ môžu byť na žiadosť … Komisie odvolaní pred súdom, jej rozpočet sa zostavuje pod kontrolou … Komisie, jej účty kontroluje … Komisia.
V súhrne, ako sa uvádza v článku 103 nariadenia, „Európska prokuratúra nadväzuje a udržuje s Komisiou vzťahy spolupráce.“ Môžeme si v takomto kontexte aspoň na chvíľu predstaviť, že Európska prokuratúra je legitímne kompetentná viesť vyšetrovania týkajúce sa Komisie alebo jej predsedu?
Nie, a neočakávajte, že členovia hromadných žalôb, ktoré som podal, sa v takomto kontexte vzdajú svojho práva na transparentnosť.
Vyslovila sa tiež hypotéza, že súčasťou rokovacieho tímu o zmluve mohla byť predsedníčka Komisie Ursula von der Leyenová.
Počas pojednávania na prvom stupni sudcovia upozornili na zaujímavý detail: v niektorých dokumentoch, v ktorých boli uvedení kupujúci, sa spomínal ďalší vyjednávač, ktorý bol v iných dokumentoch skrytý. Po tom, čo denník New York Times odhalil aféru s textovými správami medzi Ursulou von der Leyenovou a generálnym riaditeľom spoločnosti Pfizer, mohla by byť týmto záhadným ďalším vyjednávačom práve ona? Ak je to niekto iný, prečo sa jeho mená utajujú? To sú otázky, ktoré si kladieme.
Ak by sa Ursula von der Leyenová skutočne zúčastnila na rokovaniach, vyvolalo by to vážne obavy z konfliktu záujmov. Ako sme už informovali, z jej vyhlásenia o záujmoch z roku 2024 vyplýva, že získala 14 168 opcií na nákup akcií spoločnosti Orgenesis, ktorú vedie jej manžel a ktorá sa špecializuje na mRNA súvisiacu s covidom-19.
Aké sú ďalšie kroky v procese a v akej situácii sa nachádzajú žiadatelia?
Pokiaľ chceme reagovať na návrh na vydanie predbežného opatrenia, máme čas do 29. októbra a lehotu dva mesiace a desať dní na poskytnutie podrobnej odpovede na odvolanie.
Okrem vyjadrenia k odvolaniu budeme žiadať o zamietnutie odkladu výkonu rozhodnutia prvého stupňa. Naším cieľom je vysvetliť predsedovi Súdneho dvora nevhodnosť odôvodnenia.
Okrem toho, prvý občan z 2 089 žalobcov zastúpených na prvom stupni navrhol, aby Komisia bola jediným príjemcom mien vyjednávačov a udržiavala ich v tajnosti až do potvrdenia alebo nepotvrdenia rozsudku Súdneho dvora EÚ. Takto už Komisia nemá dôvod na iracionálne obavy.
Zároveň je možné, že podáme krížové odvolanie v bodoch, v ktorých sme na prvom stupni neuspeli. Urobím tak však len v prípade, že šance na úspech budú vysoké. Na rozdiel od Komisie nechcem zvoliť právne krehký prístup. Dôkladne preskúmame aj judikatúru týkajúcu sa obchodných otázok, pretože SDEÚ možno v niektorých bodoch až príliš chránil obchodné záujmy výrobcov vakcín.
V každom prípade je isté jedno: Komisii sa nepodarí utlmiť túto problematiku neprehľadnosťou. Práve naopak: naši klienti sú odhodlaní nevzdávať sa. A ešte viac ich bude zastúpených pred Súdnym dvorom. V prvom stupni muselo vďaka dobrovoľným intervenciám podať žalobu 2 089 ľudí, ale pred Súdnym dvorom bude zastúpených viac ako 3 000 občanov, ktorí povedia „áno“ transparentnosti.
Ďakujeme za rozhovor.
Pôvodný článok
ZDIEĽAŤ ČLÁNOK
