Piatok 22. novembra, 2024
Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj hovorí počas spoločnej tlačovej konferencie s predsedom Európskej komisie po ich rokovaniach v Kyjeve 4. novembra 2023. (Anatoli Stepanov/AFP via Getty Images)

EÚ schválila Kyjevu pôžičku vo výške 35 miliárd eur krytú zmrazenými ruskými aktívami

Európska únia sa 9. októbra dohodla, že poskytne Ukrajine až 35 miliárd eur ako súčasť podielu EÚ na väčšej plánovanej pôžičke od krajín G7, ktorá je krytá zmrazenými aktívami ruskej centrálnej banky.

V júni skupina G7 a EÚ oznámili, že poskytnú Ukrajine pôžičku vo výške 45 miliárd eur, ktorá bude poskytnutá zo zisku z ruských aktív zabavených na Západe. Tie boli zmrazené krátko po tom, ako sa vo februári 2022 začala invázia Moskvy na Ukrajinu.

Viac ako dve tretiny aktív, približne 200 miliárd eur, sa nachádzajú v 27 krajinách EÚ a väčšinu z nich drží belgický depozitár Euroclear. Vďaka dohode z 9. októbra sa EÚ môže spoľahnúť na rezervu vo svojom rozpočte ako záruku v prípade zrušenia obmedzení týkajúcich sa aktív. Všetky sankcie EÚ voči Moskve sa musia obnovovať každých šesť mesiacov prostredníctvom jednomyseľného hlasovania EÚ.

Maďarsko, ktoré má na vojnu o niečo skeptickejší názor, sa však už niekoľkokrát pokúsilo zablokovať sankcie a opatrenia na financovanie Ukrajiny a mohlo by obnovenie zastaviť. Budapešť – ktorá vykonáva šesťmesačné rotujúce predsedníctvo EÚ – nechce diskutovať o prípadnom predĺžení držby aktív až do novembrových volieb v USA.

Európska komisia navrhla predĺžiť obdobie obnovenia zo šiestich mesiacov na tri roky, ale Maďarsko tento návrh počas rokovaní vyslancov nepredložilo, uviedli diplomati EÚ. Návrh komisie na pôžičku musí schváliť aj Európsky parlament, pretože sa týka rozpočtu EÚ. Očakáva sa, že poslanci EÚ budú o balíku hlasovať 22. októbra. Dohoda pomáha obísť odmietnutie Maďarska v otázke predĺženia obdobia obnovy.

Pôžička, „mimoriadna makrofinančná pomoc“, mohla byť schválená rýchlo, pretože opatrenie si vyžadovalo len hlasovanie kvalifikovanou väčšinou, a nie jednomyseľnosť. „Cieľom je sprístupniť pôžičku makrofinančnej pomoci v roku 2024 s vyplatením v roku 2025, ktorá sa má splácať maximálne 45 rokov,“ uvádza sa vo vyhlásení Rady.

Zelenskyj žiada Britániu o povolenie používať ich rakety v Rusku

Deň po uzavretí dohody rokoval ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj so šéfom NATO Markom Ruttem a britským premiérom Keirom Starmerom v Londýne. Lídri diskutovali o ukrajinskom návrhu „plánu víťazstva“ a o tom, či by Kyjev mohol použiť západné rakety proti cieľom v Rusku.

Starmer aj Zelenskyj uviedli, že vojna s Ruskom sa nachádza v kritickom bode a ukrajinský líder si želá, aby Západ poskytol ďalšiu podporu v snahe zmeniť rovnováhu na bojisku. Zelenskyj presadzoval, aby Spojené štáty a Spojené kráľovstvo umožnili Kyjevu používať rakety dlhého doletu, ktoré mu darovali jeho spojenci, na ruskom území. „Dnes sme o tom diskutovali, ale nakoniec je to na jednotlivých spojencoch,“ povedal Rutte novinárom v Londýne po rokovaniach.

Starmerov hovorca uviedol, že medzi Spojeným kráľovstvom, Ukrajinou a medzinárodnými partnermi „prebieha diskusia o tom, ako pomôžeme Ukrajine pred zimou“. „Samozrejme, že chceme Ukrajine zabezpečiť čo najsilnejšiu pozíciu. Ale žiadna vojna sa nikdy nevyhrala jedinou zbraňou. A pokiaľ ide konkrétne o Storm Shadow [rakety], nedošlo k žiadnej zmene postoja vlády Spojeného kráľovstva k používaniu rakiet dlhého doletu,“ uviedol hovorca.

Pôvodný článok

Prečítajte si aj