Mikroorganizmy v črevách určujú, ako sa vie vaše telo vysporiadať s rakovinou
Štúdie odhaľujú zázračné kvality našich črevných mikróbov vrátane ich schopnosti bojovať so zabijakmi, ako sú rakovina a srdcové choroby.
Tento súbor baktérií, vírusov a plesní, ktoré tvoria približne 70 % nášho imunitného systému, sa stal veľkou témou pre vedcov a autorov. Najnovšou témou mnohých kníh je nádej. Prichádza, pretože výskum naznačuje, že poškodenie čriev antibiotikami, glyfosátom, cukrom a stresom sa dá zvrátiť a našu črevnú mikroflóru možno obnoviť. Vlna objavov za posledné dve desaťročia podnietila nové nadšenie: ak sa budete starať o svoju mikroflóru, môžete tak prechádzať a dokonca bojovať proti chorobám.
Podľa Dr. Williama Li, svetoznámeho lekára a autora, je v poslednej dobe často skloňované tvrdenie, že zdravie črevných mikroorganizmov znamená zdravie človeka, na mieste. Jeho najnovšia kniha Eat to beat your Diet (Jedzte a porazte diétu) sa zameriava na metabolizmus, teda na hlavnú úlohu našich črevných mikróbov.
„Môžeme vidieť, že zdravie našich črevných baktérií má obrovský význam pre naše celkové zdravie,“ povedal Li pre Epoch Times. „Tieto baktérie žijú vo vzájomnej harmónii, v ktorej väčšina z nich vykonáva podstatné funkcie.“
Jednou z konkrétnych baktérií, ktorú Li rád vyzdvihuje, je Akkermansia muciniphila. Tá zohráva úlohu v metabolizme, telesnej hmotnosti, imunitnej obrane a duševnej pohode. Často sa nachádza v črevách štíhlych ľudí a chýba u obéznych ľudí.
Chyba spôsobujúca rakovinu?
Akkermansia bola vo výskume z roku 2015 identifikovaná ako kľúčová zdravá črevná baktéria. Predpovedá sa u nej lepšia reakcia na imunoterapiu rakoviny – čo je typ liečby, pri ktorej sa na boj s chorobou využíva vlastný imunitný systém pacientov.
Štúdia publikovaná v časopise Science sa snažila zistiť, prečo malo len približne 20 % pacientov významný úspech s inhibítormi kontrolných bodov imunitného systému, čo je typ lieku, ktorý dáva signál imunitnému systému na bunkovej úrovni. Hoci je menej náročný ako chemoterapia, stále má bežné vedľajšie účinky, ako sú vyrážky, hnačka a únava. Vzorky stolice od pacientov s rakovinou pľúc a obličiek ukázali, že tí, ktorí nereagovali na imunoterapiu, mali nízke hladiny Akkermansia muciniphila. To podnietilo výskum úlohy mikroflóry pri rakovine.
„S dobre aktivovaným imunitným systémom ste schopní úplne zvrátiť 3. alebo 4. štádium rakoviny,“ povedal Li. „Jednými z najpozoruhodnejších výskumov za posledných päť rokov boli štúdie pacientov s rakovinou, ktorých črevá obsahujú určité baktérie reagujúce pozitívne na túto silnú liečbu.“
„Vďaka tomu je zdravie čriev otázkou života a smrti.“
Ďalším pozoruhodným príkladom, o ktorý sa Li podelil, bola štúdia z roku 2021 v časopise Science o pacientoch s pokročilým melanómom, ktorí dostávali imunoterapiu a u ktorých sa úmrtnosť znížila o 30 % na každých šesť gramov vlákniny pridanej do stravy.
„To je zásadné,“ povedal. „To, čo sme zistili, je úžasné, neuveriteľné, mení to pravidlá hry… ale stále toho vieme málo.“
V tej istej štúdii sa napríklad nezistila žiadna zmena v zložení mikroflóry u pacientov, keď zvýšili príjem vlákniny, a nezistil sa ani žiadny prínos pridávania samotných probiotík. Výsledky nie vždy zodpovedajú očakávaniam.
Mikróby chrániace vaše srdce
Hoci ide o zložité procesy, existuje veľa dôkazov o tom, že metabolizmus v mikroflóre vedie k regulácii krvného tlaku, cholesterolu, zápalu ciev, aterioskleróze a hromadeniu vápnika v tepnách.
„Nové terapeutické prístupy zamerané na črevné mikróby pri liečbe a prevencii kardiovaskulárnych ochorení predstavujú vzrušujúce oblasti výskumu,“ uvádza sa v prehľade výskumu v časopise Circulation Research z roku 2020. Ten uvádza šesť ciest ako črevá vplývajú na srdcové ochorenia. „Hoci naše poznatky o vplyve mikrobioty na kardiovaskulárne ochorenia sú stále len základné, tempo, akým sa objavujú nové objavy, je impozantné.“
Podľa výskumu sa zdá, že tá istá baktéria, ktorá zohráva veľkú úlohu v imunoterapii – Akkermansia muciniphila – je kľúčová aj pri znižovaní rizík spojených s ochoreniami srdca. Zdá sa, že znižuje aterosklerózu aorty, rizikový faktor kardiovaskulárnych ochorení, a posudzuje sa ako liečivo v štúdiách na ľuďoch. V jednej štúdii sa zistilo, že v porovnaní s placebom znižuje plazmatický lipopolysacharid u ľudí, ktorí boli obézni a mali metabolický syndróm.
Lipopolysacharidy (LPS) sú veľké molekuly z tukov a polysacharidov nachádzajúce sa na viac ako polovici črevných baktérií, ktoré obklopujú a chránia pred tým, aby boli strávené žlčovými soľami. Keď sa však LPS dostane z hrubého čreva do krvného obehu, stane sa endotoxínom a vyvolá prudký zápal. LPS je biomarkerom infekcie v tele a v štúdiách na zvieratách sa používa na vyvolanie zápalovej reakcie.
LPS sa spája s ochoreniami srdca a Alzheimerovou chorobou. Dôkazy uverejnené v časopise Journal of Neuroimmunology v roku 2008 ukázali, že krvná plazma pacientov s Alzheimerovou chorobou obsahuje trikrát viac LPS ako krvná plazma zdravých osôb.
Rozsah a individuálnosť mikroflóry komplikuje výskum. Napríklad štúdia na hlodavcoch z roku 2017 v časopise Circulation zistila, že strava s vysokým obsahom vlákniny alebo mikrobiálneho produktu môže znížiť krvný tlak a zlepšiť zdravie srdca. V článku, ktorý sa na ňu odvoláva, sa však upozorňuje, že väčšina zistení na zvieratách nebola zopakovaná.
Samozrejme, mikroflóra je len jedným z aspektov ľudského imunitného systému, ktorý pri týchto ochoreniach zohráva úlohu. Ďalšou súčasťou imunitného systému sú imunitné bunky a receptory vitamínu D nachádzajúce sa takmer na každej bunke imunitného systému. Až do posledných rokov však neexistovala žiadna súvislosť medzi vitamínom D a mikroflórou.
Súvislosť s vitamínom D
Mikroflóra je do veľkej miery ovplyvňovaná stravou, ale jedlo je slabým zdrojom vitamínu D, ktorý v tele v skutočnosti pôsobí viac ako hormón než ako vitamín. V črevách neexistuje žiadny receptor pre vitamín D, napriek tomu nové výskumy poukazujú na úlohu vitamínu D v zdraví mikroflóry.
Vitamín D sa prirodzene vytvára, keď je pokožka (bez opaľovacieho krému) vystavená slnečnému žiareniu, najmä okolo poludnia. Uprostred nášho moderného životného štýlu v interiéri ho spoľahlivejšie zvyšujú výživové doplnky (suplementy). Je známe, že vitamín D znižuje zápal. Ďalší kľúčový protizápalový mechanizmus pochádza z mastných kyselín s krátkym reťazcom (SCFA), metabolitov, ktoré vznikajú, keď mikróby hodujú na vláknine v hrubom čreve. SCFA hasia možné zápaly po celom tele.
Leigh A. Frameová z Univerzity Georgea Washingtona v hlavnom meste USA povedala lekárom na stretnutí Malibu Microbiome Meeting, že SCFA zvyšujú schopnosť vitamínu D podporovať antimikrobiálne peptidy, ktoré sú vylučované imunitnými a epitelovými bunkami na obranu črevnej bariéry. Tieto účinné peptidy viažu LPS a modulujú expresiu cytokínov, čím zohrávajú protizápalovú úlohu pri ochorení, infekciách a rakovine.
„Jedno vieme a to, že mastné kyseliny s krátkym reťazcom posilňujú vitamín D pri budovaní črevnej bariéry,“ povedala Frameová, odborníčka na výživu a mikroflóru.
V roku 2020 sa v článku uverejnenom v japonskom lekárskom časopise zistilo, že vitamín D riadi produkciu antimikrobiálnych peptidov, moduluje funkciu črevnej mikroflóry a má ochranný účinok na epitelovú bariéru v črevnej sliznici.
Ďalšia štúdia v časopise International Journal of Molecular Sciences z roku 2021 uvádza, že suplementácia vitamínom D znižuje zápal u ľudí so zápalovým ochorením čriev (IBD) a zlepšuje zloženie mikroflóry.
Črevné ochorenia a poruchy
Podľa Dr. Ariho Grinspana, riaditeľa programu transplantácie fekálnej mikroflóry v nemocnici Mount Sinai v New Yorku, sú črevné ochorenia, ako napríklad IBD, chorobou západnej civilizácie. Nie sú funkciou genetiky, ale funkciou životného štýlu, ktorý sa vyznačuje vystaveniu chemickým látkam a narušením črevnej bariéry.
Grinspan pre Epoch Times skonštatoval, že sa objavuje nádej, že zmena zloženia mikroflóry môže mať významný vplyv na závažné ochorenia. „Je tu obrovský potenciál. Musíme byť opatrní optimisti. Mnohé z týchto vecí sa neosvedčia,“ povedal. „Ale možno sa nájde podskupina pacientov, ktorým budeme vedieť pomôcť využitím zmien v mikroflóre. Preto sa veľmi teším, kam nás to v budúcnosti zavedie.“
Pôvodný článok
ZDIEĽAŤ ČLÁNOK
