Streda 16. októbra, 2024
Na snímke minister financií Ladislav Kamenický (Smer-SD) (Foto: FB / Ladislav Kamenický - minister financií SR)

Konsolidáciu verejných financií sprevádza chaos. Zasiahne nielen bohatých

Stav našich verejných financií je kritický a rezort financií mal za úlohu naplánovať veľkú konsolidáciu v objeme najmenej 1,4 miliárd eur. Napokon vláda predstavila ambiciózny plán konsolidácie verejných financií, ktorý má zlepšiť stav štátneho rozpočtu až o 2,6 – 2,7 miliardy eur. Vzápätí však nastal konsolidačný chaos a nachystané opatrenia sa menili z hodiny na hodinu. Ďalšie zmeny vládny kabinet avizoval uskutočniť v rámci schvaľovania rozpočtu v polovici októbra. Minister financií Kamenický hovoril o pláne zdaňovania bohatých. Podľa Rady pre rozpočtovú zodpovednosť však konsolidáciu najviac pocítia rodiny so stredným príjmom. Teraz je na ťahu prezident Pellegrini, ktorý sa zatiaľ nevyjadril, či zákon podpíše alebo ho bude vetovať. 

Minister Kamenický zdaňuje „bohatých“

„Ideme zdaniť bohatých,“ uviedol šéf rezortu financií Ladislav Kamenický (Smer-SD), keď prvýkrát predstúpil pred verejnosť a predstavoval konsolidáciu. Následne sa rozširoval okruh komodít, na ktoré sa bude vzťahovať znížená 5-percentná DPH a zároveň energopodniky, ktorých odvod mal stúpnuť zo 4,4 % na 30 % z hrubých ziskov, boli od konsolidácie úplne ušetrené. 

„Ministerstvo hospodárstva navrhlo tento odvod z konsolidačných opatrení vypustiť,“ oznámila hovorkyňa rezortu hospodárstva Mária Pavlusík. „Dohoda s ministerstvom financií zaručuje, že memorandum so Slovenskými elektrárňami nebude treba otvárať a elektrárne tak budú naďalej schopné garantovať ceny elektriny pre domácnosti,“ zdôvodnila.

Keďže išlo o výpadok cca 156 miliónov, ministerstvo muselo financie hľadať inde. A tak veľkým podnikom zvýšil rezort daň z príjmov z 21 na 24%. Túto sadzbu budú mať firmy so zdaniteľným príjmom presahujúcim 5 miliónov eur.  Podľa prepočtov Finstatu sa to dotkne zhruba 5400 podnikov. Podniky s príjmom do 100-tisíc budú platiť nižšiu, 10-percentnú daň (z pôvodných 15%).

Manažéri s vysokým príjmom si priplatia

„Zdanenie bohatých“ sa dotkne aj fyzických osôb s nadštandardným príjmom. Jednotlivcom s vysokým príjmom sa od budúceho roka zvýši limit na platenie odvodov do Sociálnej poisťovne. Strop dnes predstavuje sedemnásobok priemernej mzdy. Ten narastie až na jedenásťnásobok, čo bude približne 16 600 eur. 

Nadštandardne vysoké mzdy obvykle poberajú ľudia vysoko špecializovaní a pracujúci v odborných profesiách v oblasti bankovníctva a financií, práva, farmácie a zdravotníctva, IT či v telekomunikáciách. Uviedla to Jitka Kuba, CMO personálnej agentúry Grafton.

„Každopádne však s danou pozíciou súvisí aj vysoká zodpovednosť, odbornosť a špecializované zručnosti, ktoré si vyžadujú roky vzdelania a skúseností,“ vysvetlila. Dodala, že zvýšenie stropu bude znamenať, že reálne takíto ľudia budú zarábať menej, čo môže u niektorých viesť k strate motivácie pracovať na Slovensku. 

Balíček najviac pocítia rodiny so stredným príjmom

Podľa prvotného vyhodnotenia vplyvov vybraných konsolidačných opatrení zameraných  na rodiny, ktorý uskutočnila Rada pre rozpočtovú zodpovednosť (RRZ), sa najviac vyprázdnia peňaženky rodín so stredným príjmom. „Vplyvom prijatých opatrení v roku 2025 disponibilné príjmy pre priemernú rodinu poklesnú bezprostredne o 1,5 % alebo o 270 eur ročne. V peňažnom vyjadrení prirodzene najviac poklesnú príjmy rodinám v najvyššom príjmovom decile. V relatívnom poňatí, teda v percentuálnom znížení disponibilných príjmov, zaznamenajú najvyšší pokles rodiny nachádzajúce sa uprostred príjmového rebríčka (okolo 2 %),“ uviedla.

Ročný pokles disponibilných príjmov priemernej rodiny spôsobuje zmena rodičovského dôchodku, následne úpravy v DPH a v daňovom bonuse na dieťa. Pri tomto prvotnom hodnotení RRZ zohľadnila len priame vplyvy súvisiace s novou legislatívou. Do úvahy nebrala opatrenia spred predošlého obdobia, ako napr. zavedenie plnohodnotného 13. dôchodku. Ďalší vplyv môžu mať aj sekundárne efekty, ako prenos záťaže na ostatné subjekty ovplyvnené zmenou DPH, zvýšenou daňou z príjmov právnických osôb alebo transakčnou daňou, ktoré takisto RRZ nezahrnula do hodnotenia.

Schváleniu konsolidácie predchádzal chaos

Opozícia kritizovala chaos, ktorý po zverejnený konsolidačného balíka nastal. Po oznámení finálnych opatrení schválených vládou sa roztrhlo vrece s lobingom a zmenami. Napríklad, okrem otočky zo sadzby pôvodnej vyššej DPH na knihy na zníženú DPH (nižšiu ako majú knihy teraz), cez znižovanie DPH pre celý sektor cestovného ruchu až po úplné vyškrtnutie vyšších odvodov pre energetikov.

„Postupne oznamované zmeny viedli k tomu, že výnos DPH bude menej dôležitým opatrením z hľadiska dopadov na rozpočet, výber DPH bude nižší až o tretinu. Pritom je potrebné vziať do úvahy aj skutočnosť, že časť vyššej DPH budú znášať samotné subjekty verenej správy a nie domácnosti, a čistý prínos úprav v DPH na zlepšovanie hospodárenia rozpočtu bude pravdepodobne nižší,“ komentovala zmeny ohľadom DPH RRZ.

V pôvodnom návrhu ministerstva financií bola tiež stanovená sadzba transakčnej dane 0,35 % s maximalným stropom stanoveným na 30 eur za transakciu. Aj výber hotovosti mal byť zdanený, a to vo výške 0,7% vyberanej čiastky. Len deň po oficiálnom zverejnení informácií však vláda pristúpila k zmenám a sadzbu zvýšila o desatinu percenta.

Všetko naznačuje tomu, že minister Kamenický si nedokázal svoju predstavu o konsolidácii presadiť, poznamenal šéfredaktor Postoja Martin Hanus. „Tam sa ukazuje zjavná slabosť ministra, ktorý si nedokázal zrátať ani takú vec, že nemôže zvýšiť daň energetikom, teda slovenským elektrárňam, pretože v memorande ešte pred pár rokmi sa vláda zaviazala, že im nebude zvyšovať dane,“ skonštatoval. Dodal, že keď to na ministerstve zistili, nastavenie vrátili späť a hľadali milióny niekde inde. 

Podľa Hanusa šéf financií pracoval na konsolidácii od začiatku roka, avšak napriek množstvu času nemal opatrenia dostatočne pripravené. „Desiatky a stovky miliónov tu poletovali a upratali sa v podstate až posledné dva dni pred schválením v parlamente. Takže toto ukazuje veľkú mieru amaterizmu a malej kompetentnosti aj politickej prieraznosti ministra financií,“ skonštatoval.

Na rade je prezident

Na ťahu je teraz prezident Peter Pellegrini. Zatiaľ sa jednoznčne nevyjadril, či konsolidáciu podpíše alebo ju bude vetovať. V rozhovore pre TA3 uviedol, že jeho rozhodnutie bude závisieť aj od toho, aké budú dopady zákona na ľudí. 

„Budem sa pýtať, či ak takýto zákon podpíšem a bude mať takéto a takéto dopady, či vláda myslí na tých, ktorí nebudú môcť platiť vyššie ceny plynu alebo tých, ktorí sa dostanú do pásma chudoby. Či dostanú nejakú kompenzáciu na to, aby ich život a životná úroveň neklesla tak výrazne, že nebudú mať možnosť dôstojne na Slovensku prežiť,“ upresnil.

Zároveň tiež ozrejmil, že zákony nemôže vetovať len z dôvodu, že niektorým skupinám obyvateľov nevyhovujú alebo že so samotným obsahom legislatívy nesúhlasí.

Vládny kabinet naviac oznámil, že ku schváleným konsolidačným opatreniam plánuje ďalšie korekcie. Úpravy konsolidácie by mohli byť zahrnuté v návrhu štátneho rozpočtu. Návrh zákona o štátnom rozpočte pre ďalší rok bude slovenská vláda predkladať parlamentu už o niekoľko dní, konkrétne 15. októbra.

Prečítajte si aj