Nobelovu cenu za fyziku získala dvojica vedcov za ich objavy v oblasti AI. Jeden z nich sa však obáva, že by to mohlo viesť k zániku ľudstva
Nobelovu cenu za fyziku za rok 2024 získala vedecká dvojica Američan John Hopfield a britsko-kanadský vedec Geoffrey Hinton za prevratné objavy a vynálezy, ktoré umožňujú strojové učenie pomocou umelých neurónových sietí. Hinton však v posledných rokoch vyjadril aj obavy z rizík umelej inteligencie (AI), ktoré by v konečnom dôsledku mohli znamenať koniec ľudstva.
„Dvaja tohtoroční laureáti Nobelovej ceny za fyziku využili nástroje fyziky na vývoj metód, ktoré sú základom dnešného výkonného strojového učenia. John Hopfield vytvoril asociatívnu pamäť, ktorá dokáže ukladať a rekonštruovať obrazy a iné typy vzorov v dátach. Geoffrey Hinton vynašiel metódu, ktorá dokáže nezávisle vyhľadávať prvky v údajoch a vykonávať úlohy, ako je napríklad identifikácia konkrétnych prvkov v obrázkoch,“ uviedla dnes Kráľovská švédska akadémia vied na svojom konte X.
„Keď hovoríme o umelej inteligencii, často myslíme na strojové učenie pomocou umelých neurónových sietí. Táto technológia bola pôvodne inšpirovaná štruktúrou mozgu. V umelej neurónovej sieti sú neuróny mozgu reprezentované uzlami s rôznymi hodnotami. Tieto uzly sa navzájom ovplyvňujú prostredníctvom spojení, ktoré možno prirovnať k synapsiám a tie možno posilňovať alebo oslabovať. Sieť sa trénuje napríklad vytváraním silnejších spojení medzi uzlami vykazujúcimi vysoké hodnoty. Tohtoroční laureáti robia dôležitú prácu s umelými neurónovými sieťami od 80. rokov 20. storočia,“ uviedla na svojich stránkach akadémia.
91-ročný John Hopfield, ktorý pracuje na Princetonskej univerzite v USA, vynašiel sieť, ktorá využíva metódu ukladania a obnovovania vzorov. Keď sa Hopfieldovej sieti doručí skreslený alebo neúplný obrázok, snaží sa nájsť uložený obrázok, najviac podobný nedokonalému obrázku, vysvetlila akadémia.
76-ročný Geoffrey Hinton pôsobiaci na univerzite v kanadskom Toronte, použil Hopfieldovu sieť ako základ pre novú sieť, ktorá má podľa akadémie pomôcť podnietiť súčasný rozmach strojového učenia.
Geoffrey E. Hinton na správu reagoval slovami. „Som ohromený.“
Práca laureátov má už teraz veľký význam, spomenula Ellen Moonsová, predsedníčka Nobelovho výboru pre fyziku: „Vo fyzike využívame umelé neurónové siete v mnohých oblastiach, napríklad pri vývoji nových materiálov so špecifickými vlastnosťami.“
Súčasťou Nobelovej ceny je aj finančná odmena. Hopfield a Hinton si rozdelia 11 miliónov švédskych korún (969-tisíc eur).
Obavy z rozvoja AI
Hoci Geoffrey Hinton získal Nobelovu cenu za vývoj umelej inteligencie, opakovane varoval pred jej rizikami, vrátane možného zániku ľudstva. Nechal sa preto počuť, že svoje životné dielo čiastočne ľutuje.
„Pokiaľ viem, nie sú teraz inteligentnejší ako my. Ale myslím si, že čoskoro budú,“ povedal minulý rok v rozhovore pre BBC o chatbotoch založených na AI. Dodal, že niektoré riziká s nimi spojené sú „celkom desivé“. Jednou z obáv vedca je možnosť, že obrázky a texty vytvorené umelou inteligenciou zaplavia internet a ľudia už nebudú „schopní spoznať, čo je pravda“.
Vedec, ktorý bol nazvaný „kmotor AI“, sa obáva toho, že technológiu vytvorenú AI zneužijú zlí ľudia.
Minulý rok sa Hinton spolu s mnohými vedcami podpísal pod text, kde sa uvádza, že umelá inteligencia môže znamenať koniec ľudstva. „Zmiernenie rizika vyhynutia v dôsledku umelej inteligencie by malo byť globálnou prioritou popri iných spoločenských rizikách vrátane pandémií a jadrovej vojny,“ uvádza sa vo vyhlásení.
Laureáti 2023
Minulý rok prestížnu cenu získali francúzsko-americký vedec Pierre Agostini, Rakúšan maďarského pôvodu Ferenc Krausz a Francúzka žijúca vo Švédsku Anne L’Huillierová za využitie extrémne krátkych svetelných impulzov na štúdium správania elektrónov v atómoch a molekulách.
Pôvodný článok
ZDIEĽAŤ ČLÁNOK
