Názory Prečo je tento svet ríšou ilúzie
Pán Li Hongzhi je zakladateľom duchovnej disciplíny Falun Gong. Táto prax kombinuje meditáciu a jemné cvičenia s morálnou filozofiou založenou na zásadách pravdivosti, súcitu a tolerancie.
Po tom, čo pán Li na začiatku 90. rokov 20. storočia predstavil túto prax verejnosti v Číne, praktizovalo ju podľa odhadov 100 miliónov ľudí a rozšírila sa do viac ako 100 krajín sveta.
Pán Li bol štyrikrát nominovaný na Nobelovu cenu mieru a Európsky parlament ho nominoval na Sacharovovu cenu za slobodu myslenia. Je tiež držiteľom medzinárodnej ceny pre náboženské slobody Freedom House.
Tento článok pána Li bol preložený z čínštiny a pôvodne bol publikovaný na webstránke Minghui.
***
Väčší vesmír je taký obrovský, že žiadne nebeské bytosti, nebeskí vládcovia, alebo páni nad nimi nevedia, čo leží mimo neho. Počet životov je jednoducho nespočítateľný. Všetky životy vo väčšom vesmíre vidia, všezahŕňajúcim spôsobom, svet v ktorom sa nachádzajú, z pohľadu úrovní, na ktorých materiálne existujú. Spôsob, ktorým všetky tieto životy vidia svet, sa podobá tomu, ako ho vidia božské bytosti, ibaže bez múdrosti a schopností, ktoré majú božské bytosti. Toto znamená, že bytosti v celom väčšom vesmíre sa líšia od ľudských bytostí, ktoré nemôžu svet, v ktorom existujú, vidieť taký, aký naozaj je; nemôžu vidieť iné životné formy, ktoré existujú v ich okolitom prostredí a nemôžu vidieť fyzické veci v tomto prostredí také, aké naozaj sú. Výsledkom je, že spôsob, akým ľudské bytosti uvažujú, ako aj to, ako rozumejú svetu, sú oboje dosť špecifické a obmedzené. Tento svet je teda miestom „ilúzie“ (s výnimkou prípadov nadprirodzených bytostí, ktoré sa pôvodne nachádzali tu v Troch ríšach a určitých duchovných javov).
Prečo je to tak? Pretože väčší vesmír a nespočetné systémy v jeho vnútri dosiahli poslednú fázu vesmírneho cyklu vytvárania, stagnácie, degenerácie a zničenia. Za desivej perspektívy konečného zničenia a rozpadu, keď všetko smerovalo ku konečnému zániku a neexistencii, sa Stvoriteľ rozhodol spasiť vnímajúce bytosti.
Väčší vesmír a početné vesmíry v ňom dosiahli fázu zničenia, pretože oni ako aj nespočetné životy v nich – vrátane mnohých pánov, kráľov a božských bytostí v každom z vesmírov – sa stali, počas dlhého priebehu kozmického cyklu vytvárania, stagnácie, degenerácie a zničenia horšími oproti tomu, aké boli počas úvodných dní fázy vytvorenia. Inak povedané, po dlhých vekoch už nespĺňali štandardy pre svoje zodpovedajúce úrovne. Toto bola nevyhnutná cesta priebehu existencie.
Kvôli tomu, aby spasil životy, Stvoriteľ vytvoril svet mimo väčšieho vesmíru, aby bol použitý na záchranu nespočetných životov vo väčšom vesmíre a bol nazvaný „Tri ríše“. V Troch ríšach sú tri úrovne existencie. Bytosti na najnižšej z nich nemajú žiadne schopnosti, nemajú vyššiu múdrosť, existujú v prostredí, ktoré je najnáročnejšie a je najviac v ilúzii – to je ľudský svet. Ľudia a bytosti na druhej úrovni prekračujú v múdrosti iba úroveň ľudstva, takže môžu vidieť iba to, aké sú veci v ľudskej ríši a tam, kde sú oni sami. Ľudia ich nazvali „bytosti na nebesiach“ alebo „polobohovia“. Bytosti, ktoré sú o ešte jednu úroveň vyššie, môžu vidieť aké sú veci pre bytosti v dvoch sférach pod nimi, ako aj tam, kde sa nachádzajú, a ich múdrosť je najvyššia v Troch ríšach. Ľudia tu v tomto svete ich všeobecne nazývali „nebeské bytosti“ alebo „božstvá“. Avšak žiadna z tých bytostí v Troch ríšach nemá schopnosť vidieť pravdu vesmíru, ani vyššie kráľovstvá a raje, kde prebývajú nebeské bytosti.
Ľudstvo teda žije v stave „uprostred ilúzie“, pričom má najmenšiu múdrosť a je najmenej schopné vidieť podstatu vecí. Takýmto ho učinil Stvoriteľ a bolo to spravené kvôli tomu, aby to dovolilo bytostiam získať spásu na sklonku záverečného zničenia. Dáva im to príležitosť vyhnúť sa tomu osudu, no iba ak sa v tomto klamlivom a náročnom svete dokážu pevne držať dobroty, ktorá im je vlastná. Je to naozaj veľmi ťažké – počas posledného bodu cyklu vytvorenia, stagnácie, degenerácie a zničenia – pre životy určené na zničenie je jediný spôsob, ako cez to prejsť, znášať utrpenie, zmenšovať si svoju karmu a uchovať si svoju vrodenú dobrotu. Iba potom budú považované za „hodné budúcnosti“. Keď prišla posledná vesmírna fáza, Stvoriteľ dal svoj súhlas, aby nespočetné nebeské bytosti väčšieho vesmíru, králi a páni – a ešte vyšší bohovia a osvietené bytosti dohliadajúce na rôzne domény väčšieho vesmíru – zostúpili do sveta a inkarnovali sa v ľudskej forme. Celá ich väčšia múdrosť a nebeské schopnosti sú tu však zapečatené. Toto je najnáročnejšie miesto, nemajú tu schopnosti ani múdrosť, sú úplne uzatvorené v ľudskom tele a musia prechádzať cez utrpenie, aby si znížili svoju karmu, pričom sa opierajú o spravodlivé myšlienky a udržiavajú si vo vnútri dobrotu. Iba potom budú uznaní bezpočtom bohov nad nimi ako aj Stvoriteľom, a zaslúžia si miesto v budúcnosti. Tí, ktorí sa dokázali počas priebehu mnohých reinkarnácií v tomto svete postupne zbaviť svojej karmy a ktorých cnosť a dobrota počas toho narástla, budú určite vybratí na spásu. Keď nastane spása počas konca posledných dní, budú určite spasení Stvoriteľom do nového vesmíru. Toto znamená, že stav „ilúzie“, v ktorom ľudstvo žije, je časťou unikátneho sveta a spôsobu existencie, ktorý bol vytvorený Stvoriteľom kvôli spáse bytostí. Preto sa každý pokus človeka, ktorý žiadal inú bytosť, aby prelomila tento stav ilúzie, ukázal ako márny. Žiadna bytosť v tomto svete alebo mimo neho sa neodvažuje poškodiť toto prostredie, ktoré bolo vytvorené kvôli spáse bytostí.
V tomto svete sa stále nájdu ľudia, ktorí považujú duchovnú vieru za poverčivosť. Takže niektorí hovoria, že veria iba tomu, čo vidia, a neveria tomu, čo nevidia. Preto sa niektorí ľudia odvážia robiť zlé veci a nestarajú sa o následky. Ak sa však božská bytosť, nech bola akokoľvek vysoko, reinkarnuje ako človek – pretože to, že má ľudské telo, znamená, že je človekom – keď vstúpi do ľudského tela, vstúpi do ľudského stavu ilúzie. Niektorí ľudia teda v tomto stave vytvárajú karmu. Stvoriteľ však vytvoril Tri ríše kvôli tomu, aby si tu bytosti znížili svoju hriešnu karmu zažívaním ťažkostí, pričom základným cieľom je zvyšovanie si vlastnej morálnej úrovne. Iba ak bude bez hriechov a karmy, môže byť bytosť spasená domov do Nebies. Princípy väčšieho vesmíru určujú, že karma musí byť splatená. Ľudské bytosti sú v stave ilúzie, takže sú náchylné k vytváraniu hriešnej karmy v tomto ľudskom svete, ktorá prirodzene musí byť splatená. Ak nie je splatená v jednom živote, musí byť v ďalšom. Mnoho ľudí má v skutočnosti obrovské množstvo karmy. Takže aby mohli získať spásu, Stvoriteľ zniesol niečo z ich utrpenia za nich. Toto je najväčšia forma milosrdenstva a najväčšia forma lásky voči týmto životom. Faktom je, že ak jeho karma dosiahne určitý bod, ten život bude úplne zničený. Takže skutočným cieľom vášho príchodu na túto zem bolo znížiť svoju karmu a byť sa tak schopný vrátiť do Nebies. Keď sa každý človek reinkarnoval do tohto sveta, spravil prísahu Stvoriteľovi. Zaplatiť za svoju karmu je však samozrejme ťažké. Karma spôsobuje, že ľudia navzájom zápasia a bojujú, spôsobuje vojny, choroby, námahu, hlad, chudobu – a teda bolesť a utrpenie. Karmy možno mať viac alebo menej, takže niektorí majú viac karmy, niektorí menej. Preto sú na tomto svete bohatí a chudobní. Ak človek môže zostať dobrý a láskavý dokonca aj v tomto stave ilúzie, vytvorí si menej karmy! A bude mať menej utrpenia!
Toto všetko znamená, že stav „ilúzie“ bol vytvorený kvôli spáse bytostí, a aby bol spasený väčší vesmír a veľký počet vesmírov. Keďže za týmto stavom „ilúzie“ sú mimoriadne významné dôvody, ilúziu absolútne nemožno prelomiť na svojvoľné ľudské želanie. Niektorí sa môžu čudovať, že keď je na tejto zemi toľko nesmrteľných, prečo nespravia to, čo si človek želá a prečo neodhrnú závoj ilúzie? Faktom je, že sa neodvažujú! Je to preto, že bol takto vytvorený Stvoriteľom s cieľom spasenia väčšieho vesmíru a bezpočtu bytostí a je nádejou na spásu týchto životov!
Majster Li Hongzhi
30. septembra 2024
