Zo železného odpadu sa stáva žiadaný tovar. Oceliari chcú zákaz jeho vývozu mimo EÚ
Európske oceliarstvo prechádza núteným prerodom. Kvôli klimatickým politikám Európskej únie sa menia tradičné metódy výroby ocele. Vysoké pece, v ktorých sa surové železo vyrába zo železnej rudy pomocou uhlia, sú kvôli vysokým emisiám a energetickej náročnosti odstavované a ich miesto preberajú elektrické oblúkové pece na tavenie železného šrotu.
Práve o šrot stúpa kvôli zmene výroby záujem. Čím viac sa ho zrecykluje, o to menej sa vyťaží železnej rudy a uhlia, a tým viac bude výroba ekonomickejšia aj ekologickejšia. Oceľ má tú výhodu, že ide o plne recyklovateľný materiál, ktorý je možné spracovávať donekonečna.
Európa je podľa údajov serveru eoc.world najväčším exportérom železného šrotu na svete. Podľa údajov z Eurostatu vzrástol vývoz šrotu z Európskej únie v roku 2023 medziročne o 7 % – na 18,53 milióna ton. V roku 2022 tvoril odpad zo železných kovov 55 % všetkého odpadu exportovaného z EÚ.
Najväčším dovozcom železného šrotu na svete je Turecko s 19 miliónmi metrických ton v roku 2023, nasleduje India a Egypt. Turecko je zároveň najväčším odberateľom starého európskeho železa.
Podľa predsedkyne českej Oceliarskej únie Marcely Kubalovej je dôvod, prečo sa toľko šrotu vyváža mimo EÚ, cena. „Obchodníkom so šrotom sa oplatí šrot vyvážať,“ hovorí.
Tomáš Dufek, riaditeľ predaja železa z českej spoločnosti Kovošrot Group patriaci pod čínsku Chiho Enviromental Group však Epoch Times prezradil, že tento rok je záujem o šrot nízky. Dôvodom podľa neho je, že aj keď ázijskí zákazníci ponúkajú lepšiu cenu ako Európania, situácia je tento rok iná z dôvodu stúpajúcich logistických nákladov – kvôli útokom Hútíov musia lode namiesto Suezského prieplavu cestovať okolo Afriky, čo cenu šrotu predražuje.
99 % obchodov preto Kovošrot realizuje v rámci Európskej únie, hlavne v Rakúsku a Nemecku. „Na trhu vnímam krízu z dôvodu veľkých skladových zásob v oceliarňach. Aj zlievarne sú pod veľkým tlakom kvôli silnej konkurencii z Ázie,“ uviedol Dufek s tým, že podľa informácií, ktoré má, by sa mala situácia zlepšiť v druhom kvartáli 2025.
Chceme vývoz obmedziť
S tým, ako sa zvýši podiel elektrických oblúkových pecí, sa očakáva aj nárast dopytu po použitom železe. Podľa niektorých odhadov bude EÚ do piatich rokov spotrebovávať väčšinu železného šrotu vyprodukovaného v únii. Európski oceliari preto lobujú za úplný zákaz exportu tohto materiálu.
„Ak sa tento vývoz nezastaví, bude šrotu v budúcnosti nedostatok,“ poznamenáva Kubalová.
Združenie európskych oceliarov Eurofer rokuje s europoslancami, národnými vládami i európskymi orgánmi v snahe dostať oceľ a železný šrot na zoznam strategických surovín. Tým by sa vývoz tejto komodity obmedzil, pričom exportovať by sa mohlo iba množstvo nad stanovený limit alokovaný pre európskych výrobcov.
Výhoda alebo strata?
So zavedením elektrických oblúkových pecí sa európskym výrobcom síce znížia emisie, ale tiež narastú náklady na prevádzku. Brusel totiž chce, aby elektrina poháňajúca pece bola zelená, teda z klimaticky neutrálnych zdrojov, hovorí Kubalová.
Oceliari v Európe tak budú v nevýhode oproti silnej konkurencii z Číny, ktorá masívne investuje do výstavby všetkých druhov elektrární, vrátane tých uhoľných. Podľa serveru Statista.com mala Čína k júlu 2024 v prevádzke 1 161 uhoľných elektrární, India na druhom mieste „len“ 285.
„My iba prenesieme tú „špinavú“ výrobu na druhý koniec sveta. Emisie sa neznížia a ekológiu to nespasí,“ kritizuje plány Bruselu Kubalová. Túto neférovosť má síce vyriešiť mechanizmus CBAM, forma dovozného poplatku účtovaná podľa uhlíkovej stopy importovaného tovaru, ale už teraz panujú pochybnosti o tom, či pôjde zabrániť podvodom.
„Číňania už dnes vedia, ako to obísť. V dvoch, troch, piatich prevádzkach z tých stoviek oceliarní, čo majú, budú vyrábať tzv. zelenú oceľ“ a tie budú vystavovať certifikáty aj tým ostatným, obáva sa predsedníčka českej Ocelárskej únie.
Pôvodný článok
ZDIEĽAŤ ČLÁNOK
