Medzinárodní zákonodarcovia naliehajú na Volkswagen, aby po úniku informácií z auditu opustil závod v čínskom Xinjiangu
Medzinárodní zákonodarcovia vyzvali automobilku Volkswagen, aby sa zbavila svojej továrne v spoločnom čínskom podniku v Xinjiangu po tom, ako unikol sociálny audit zadaný spoločnosťou.
Volkswagen v decembri 2023 informoval investorov, že environmentálny, sociálny a riadiaci audit (ESG) nezistil „žiadne náznaky využívania nútenej práce alebo nútených pracovníkov medzi zamestnancami“ v továrni v čínskej oblasti Xinjiang – bez toho, aby zverejnil celý dokument.
V správe, ktorá analyzovala uniknutý audit, sa uvádza, že jeho metóda a priebeh znamenali, že „nebol schopný adekvátne posúdiť riziká nútenej práce“.
Po zverejnení tejto správy vyzvali 20. septembra členovia Medziparlamentnej aliancie pre Čínu (IPAC) z viac ako 20 zákonodarných zborov spoločnosť Volkswagen, aby sa „stiahla zo Xinjiangu a uznala nemožnosť zmysluplnej kontroly dodržiavania ľudských práv v tomto regióne“.
Zákonodarcovia tiež vyzvali poskytovateľa globálnych akciových indexov MSCI (Morgan Stanley Capital International), aby opätovne vyvesil červenú vlajku, ktorá bola po decembrovom vyhlásení Volkswagenu nahradená oranžovou, a to „kým nebudú obvinenia týkajúce sa integrity auditu komplexne a nezávisle prešetrené“.
V správe, ktorú 19. septembra zverejnil washingtonský think tank Jamestown Foundation zaoberajúci sa obrannou politikou, uvádza, že audit vykonali čínske osoby bez preukázateľných skúseností v tejto oblasti a nespnil medzinárodné štandardy. Uvádza sa v nej tiež, že zamestnancom boli „kladené len uzavreté otázky mimo kontextu vo forme dotazníka“ a to v prostredí, v ktorom nebolo možné zaručiť ich anonymitu.
Autorom tejto správy je Adrian Zenz, vedúci pracovník a riaditeľ čínskych štúdií v nadácii Victims of Communism Memorial Foundation, jeden z prvých výskumníkov, ktorí odhalili masové väznenie ujgurských moslimov a iných menšín v internačných táboroch v Xinjiangu.
Výzvy IPAC podporila aj komisia Kongresu USA pre Čínu, ktorá označila zistenia správy za „mimoriadne znepokojujúce“.
Volkswagen vstúpil do spoločného podniku v Číne so štátnou automobilkou SAIC v roku 1984, pričom SAIC je majoritným akcionárom, a závod v xinjiangskom Urumči je v prevádzke približne desať rokov.
Automobilka zadala audit ESG závodu v Xinjiangu potom, čo investori na stretnutí akcionárov v máji 2023 vyjadrili obavy týkajúce sa ľudských práv a požadovali, aby spoločnosť požiadala SAIC o spoluprácu pri vykonávaní nezávislého auditu.
Stalo sa tak po tom, ako MSCI označila spoločnosť červenou vlajkou kvôli obvineniam z „nútenej práce v jej obchodných operáciách“, čo spoločnosť poprela.
Audit
Vo vyhlásení spoločnosti Volkswagen z decembra 2023 spoločnosť uviedla, že audit vykonala nemenovaná čínska právnická firma v Shenzhene „s rozsiahlymi skúsenosťami v oblasti sociálnych auditov a medzinárodného a čínskeho pracovného práva“ a „v sprievode nemeckej spoločnosti Loening,“ ktorá sa zaoberá náležitou starostlivosťou a bola založená Markusom Löningom, bývalým nemeckým komisárom pre ľudské práva.
Firma neskôr upresnila, že na audit na mieste dohliadal z firmy iba Christian Ewert a nikto iný sa na ňom nepodieľal. Volkswagen tiež uviedol, že Loening sa rozhodla použiť medzinárodne uznávaný audítorský štandard SA8000, ktorý vypracovala organizácia Social Accountability International (SAI).
Po analýze auditu Adrian Zenz uviedol, že Ewert ani čínska právnická firma Liangma Law, ktorá audit vykonala, nemali preukázateľné skúsenosti s vykonávaním auditov SA8000.
Ani jedna z týchto firiem nebola na zozname akreditovaných subjektov SAI na vykonávanie auditov SA8000 a Judy Gearhartová, bývalá riaditeľka programu SAI podieľajúca sa na vývoji štandardu, audit odborne posúdila a povedala, že samotný štandard „nie je určený na posudzovanie štátom vynucovanej nútenej práce“.
Podľa správy jediná osoba v spoločnosti Liangma Law, ktorá inzerovala údajné odborné znalosti v tejto oblasti, Brit, ktorý žil v Číne od roku 1984 a podľa všetkého nebol zapojený do auditu, predtým v príspevkoch na sieti LinkedIn spochybnil zmysel vykonávania náležitej starostlivosti v Číne vzhľadom na nedostatočnú transparentnosť dodávateľských reťazcov v tejto krajine.
V čase auditu mala továreň 197 zamestnancov, z ktorých podľa Volkswagenu bolo 150 Číňanov z etnika Han, čo je väčšinová etnická skupina v Číne, a 47 z menšín vrátane Ujgurov.
Podľa Zenza z postupu opísaného v audite vyplýva, že zamestnanci boli o audite informovaní kolektívne a rozhovory boli naživo vysielané do sídla spoločnosti v Shenzhene.
Všeobecné povedomie o tom, že „štát má plnú kontrolu nad digitálne prenášanými údajmi“, a strach z prítomnosti etnických Hanov by obom etnickým menšinám zabránili „poskytnúť odpovede, ktoré by mohli pritiahnuť pozornosť štátu a potenciálne viesť k ich zadržaniu za účelom prevýchovy“, uvádza sa v správe.
Správa zdôraznila zistenia, že továreň podporovala aktivity medzi etnickými skupinami s cieľom zabezpečiť ich vzájomnú „harmóniu“, čo vyvoláva obavy z nútenej asimilácie.
V správe sa tiež uvádza, že na nútené práce sa pýtali len manažérov a audítori sa nikdy nepýtali, ako sa zamestnanci uchádzali o prácu v továrni, či sa na tom podieľali sprostredkovatelia alebo štátne agentúry, a či boli zamestnanci pri výbere zamestnania ovplyvňovaní oficiálnou politikou.
Spoluvina podnikov
V rozhovore pre Epoch Times Zenz uviedol, že Volkswagen by sa mal „stiahnuť zo Xinjiangu, zatvoriť továreň“ a „ospravedlniť sa za to, že zavádzal ohľadom auditu“.
Uviedol tiež, že prípad poukazuje na „znepokojujúci širší vzorec podnikovej spoluviny“.
„Volkswagen zavádzal investorov a dokonca klamal verejnosti o povahe auditu, skutočnom uplatnení údajného audítorského štandardu, skúsenostiach audítorov a záveroch auditu a platnosti týchto záverov,“ uviedol pre Epoch Times. „Volkswagen získal v podstate priazeň Čínskej komunistickej strany (ČKS) tým, že otvoril túto továreň v Urumči a ponechal si ju, nezatvoril ju – hoci by tak mal zjavne urobiť.“
Sabrina Sohailová z organizácie Campaign for Uyghurs, ktorá ako prvá získala uniknutý audit, uviedla, že Volkswagen sa „priamo podieľa na nútenej práci Ujgurov“, pretože je jednou z mála západných spoločností pôsobiacich v regióne.
„Ak sa tento audit považuje za seriózny, ukazuje to, že globálny štandard pre uskutočňovanie auditu v tomto regióne je nulový,“ povedala Janovi Jekielkovi, moderátorovi relácie EpochTV American Thought Leaders.
Podľa Zenzovho výskumu región Xinjiang „v súčasnosti prevádzkuje najväčší systém štátom nariadenej nútenej práce na svete“, a to nielen prostredníctvom internačných táborov, ale aj tzv. zmierňovaním chudoby prostredníctvom núteného presunu pracovných síl, keď sú Ujguri a iné menšiny posielané za prácou do odľahlých provincií.
Kvalita auditu je „problém“, pretože sa používa na presviedčanie investorov, povedala Sohailová. „Ak to necháme prejsť, v skutočnosti to podkopáva celý systém zodpovednosti [Medzinárodnej organizácie práce],“ povedala.
Vo vyhlásení zverejnenom 19. septembra spoločnosť Volkswagen uviedla, že SA8000 bol použitý ako „základ“ pre audit a audítori majú „dlhoročné rozsiahle skúsenosti s auditom SA8000 a dodržiavaním čínskeho a medzinárodného pracovného práva“, zatiaľ čo vedúci spoločnosti Ewert má „20 rokov skúseností so sociálnymi auditmi v Číne“.
„[Audítori] mali zaistenú dôvernosť a počas kontroly miestnosti sa nenašli žiadne odpočúvacie zariadenia,“ uviedla spoločnosť. „Löning poukázal na to, že dopytovaní pravdepodobne aj tak museli predpokladať, že ich výpovede nezostanú dôverné, a preto sa vyjadrovali s náležitou opatrnosťou. Táto skutočnosť bola zohľadnená v celkovom hodnotení.“
Volkswagen zatiaľ nereagoval na žiadosť Epoch Times o komentár.
Löning sa z dôvodu zachovania dôvernosti informácií odmietol vyjadriť ku klientom alebo projektom.
Pôvodný článok
ZDIEĽAŤ ČLÁNOK
