Bývalý nemecký výsadkár: „Ak dnes nemáte drony, prehrali ste“
Nemecko má do roku 2032 obdržať iba 21 bojových dronov, zatiaľ čo Rusko plánuje tento rok vyrobiť viac ako milión dronov. Jedna nemecká spoločnosť však vyvinula pokročilé maskovacie pončo, vďaka ktorému sú vojaci neviditeľní pre bezpilotné lietajúce objekty.
Nemecká armáda (Bundeswehr) má do roku 2032 dostať 21 bezpilotných lietadiel, ktoré možno v prípade núdze použiť ako bojové drony. Jeden už existuje. Rusko chce len tento rok vyrobiť milión dronov. Všetky nedávne vojny sa už dlho vedú s bojovými a prieskumnými dronmi. Ukrajina je na čele. Rovnako aj islamské milície na Blízkom východe sú už dlho zdatnými špecialistami na drony.
Vo štvrtok 26. septembra zlikvidovala izraelská armáda presným zásahom v libanonskom hlavnom meste Bejrút veliteľa bezpilotných lietadiel milície Hizballáh. Bol zodpovedný za tisíce leteckých útokov na Izrael. Hizballáh je schopný vyvinúť na moderný a dobre vybavený Izrael masívny tlak pomocou bezpilotných lietadiel a rakiet krátkeho doletu. Nemá takmer žiadne tanky.
Ukrajina je lídrom vo vojne s dronmi
Dnešné vojny sa vedú najmä zo vzduchu. Ruské obrnené a pechotné operácie na Ukrajine sa preto javia skôr ako relikt z druhej svetovej vojny. To je jeden z dôvodov, prečo sa ruský útok zastavil.
Od roku 2022 ustupujúci Ukrajinci rýchlo prešli na bojové drony vlastnej výroby, čiastočne aj preto, že západní partneri im zakázali ostreľovať ruské územie západnými raketovými systémami.
Nedávno sa napríklad ukrajinskému letectvu podarilo v noci z 18. na 19. septembra zaútočiť bezpilotným lietadlom na ruské mesto Toropez v Tverskej oblasti, 500 km od ukrajinsko-ruských hraníc. To zodpovedá doletu rakety stredného doletu.
Letecký útok na sklad zbraní vyvolal explóziu, ktorú zaznamenali aj stanice na monitorovanie zemetrasenia, ako informoval britský denník The Guardian. Ukrajina už niekoľko mesiacov podniká vlnu útokov bezpilotnými lietadlami, ktorých cieľom sú najmä ruské ropné rafinérie, elektrárne, letiská a vojenské továrne.
V priebehu dvoch rokov Kyjev od nuly vybudoval svoje kapacity dronov a Ukrajina je dnes považovaná za lídra v tomto type vzdušného boja.
Putin oznámil desaťnásobné zvýšenie výroby dronov
Ruská hlava štátu Vladimir Putin si to dobre uvedomuje a prijíma protiopatrenia. Deň po útoku ukrajinského dronu verejne vystúpil v závode na výrobu dronov v Petrohrade a oznámil svoj zámer zvýšiť tento rok výrobu ruských dronov desaťnásobne.
Do roku 2024 plánuje pre svoje vojská zabezpečiť 1,4 milióna dronov. Podľa ruskej tlačovej agentúry TASS bolo vlani ruským ozbrojeným silám vydaných len 140 000 dronov.
Putin však nešpecifikoval, aký typ bezpilotných lietadiel sa má vyrobiť v miliónoch kusov: môžu byť vyrobené z ľahkého plastu a byť malé ako hračky, alebo môžu dosahovať veľkosť malého jednomiestneho lietadla a vážiť tony – v závislosti od misie.
Prvý nemecký „bojový dron“
Na druhej strane nemecké ministerstvo obrany (BMVg) má naopak problémy s prechodom na tento nový spôsob vedenia vojny. Dôvodom je nielen často oplakávaná byrokratická pomalosť ministerstva, ale predovšetkým početné morálne a politické námietky súčasnej a aj predchádzajúcich vlád.
Bundestag dal ozbrojeným dronom zelenú až v apríli 2022. O dva roky neskôr, 15. mája tohto roku, vzlietol z leteckej základne Jagel v Šlezvicku-Holštajnsku prvý nemecký dron Heron TP vybavený raketami. Nemá však povolené nad Nemeckom lietať ozbrojený.
Dron vyrobila spoločnosť Israel Aerospace Industries, váži 5 ton a má rozpätie krídel 26 metrov, informovala agentúra dpa. Vo vzduchu vydrží až 27 hodín.
Na vývoji Heronu TP sa okrem Nemecka podieľali aj Francúzsko, Taliansko a Španielsko, preto je dron známy aj pod názvom Eurodrone. Heron TP stojí 180 miliónov eur, zatiaľ čo porovnateľný čínsky exportný model CH-5 Rainbow z roku 2017 stojí len 8 miliónov eur.
Mnoho malých a mikro dronov
Práve v tom však spočíva problém. Dron z roku 2017 dnes sotva udrží krok. Technický pokrok v tejto oblasti napreduje rýchlo.
Podľa internetovej vojenskej platformy hartpunkt pracovná skupina Bundeswehru pre bezpilotné lietadlá zriadená v novembri 2023 odporučila „nevytvárať veľké zásoby bezpilotných lietadiel, pretože podliehajú veľmi krátkym vývojovým cyklom. To znamená, že v súčasnosti použiteľné systémy zastarávajú v priebehu niekoľkých mesiacov“.
To sa týka najmä tzv. malých a mikro dronov, na ktoré sa chce BMVg zamerať. Vedúci pracovnej skupiny pre drony – brigádny generál Wolfgang Jordan – vysvetľuje: „Zameriavame sa na krátkodobé zlepšenia, najmä v oblasti lietania s malými a mikro dronmi a ich obrany.“
Spočiatku chce pracovná skupina nakúpiť malé komerčné drony na výcvik vojakov a získavanie skúseností. V strednodobom horizonte sa má posilniť obrana proti „bezpilotným muničným systémom“ – obávaným dronom kamikadze.
Podľa brigádneho generála je potrebné výrazne zlepšiť aj ochranu majetku Bundeswehru – kasární, vojenských výcvikových priestorov a muničných skladov. Ako 21. februára informovalo nemecké spravodajstvo Tagesschau, od ruského útoku na Ukrajinu začiatkom tohto roka bolo nad základňami Bundeswehru spozorovaných približne 450 zahraničných dronov. Sú sotva badateľné, pretože operujú potichu vo veľkých výškach.
Minister obrany Boris Pistorius (SPD) na tlačovej konferencii 23. septembra pre Epoch Times uviedol, že Bundeswehr sa „veľmi intenzívne zaoberá témou dronov“. Pracovná skupina pre bezpilotné lietadlá mu „čoskoro“ predloží výsledky svojej práce, „a to tak pre otázku aktívneho nasadenia bezpilotných lietadiel, ako aj pre pasívnu obranu proti nim“, povedal Pistorius.
Minister priznal, že nemecká armáda „nie je vždy okamžite“ schopná objasniť, odkiaľ drony nad jej základňami pochádzajú.
Stíhacie drony
Veliteľ operačnej skupiny brigádny generál Jordan oznámil, že sa plánuje aj obstaranie obranných systémov pre bezpilotné lietadlá. Obranné systémy pozostávajú aj z bezpilotných lietadiel. Sú vybavené prieskumnými senzormi a umelou inteligenciou.
Nemecká spoločnosť Argus v meste Faßberg vyrába takéto technológie. Na svojej webovej stránke vysvetľuje funkciu systému Argus Interceptor. Dron Interceptor letí autonómne a s podporou umelej inteligencie smerom k cieľu.
Ako ďalej uvádza server hartpunkt, je na vojakovi, ktorý Interceptor ovláda, aby sa rozhodol, či bude nepriateľský dron jednoducho sledovať, alebo ho zachytí. Dron je zachytený tak, že Interceptor vystrelí sieť, v ktorej je nepriateľský dron chytený a zostrelený. Podľa spoločnosti Argus to funguje približne v 95 % prípadov.
Takýto zachytávač dronov váži 25 kg a môže zostať vo vzduchu až 30 minút. S tromi sieťami na palube je možné za tento čas spôsobiť pád troch nepriateľských dronov.
Lídri na trhu sú Turecko a Čína
Kým kedysi mali monopol na technológie dronov USA a Izrael, v súčasnosti čoraz viac krajín vrátane Číny a Turecka vyrába a vyváža rôzne vojenské diaľkovo ovládané drony.
V minulom roku sa výrazne zvýšilo používanie malých útočných dronov typu kamikadze alebo jednosmerných dronov, používaných najmä zo strany Ukrajiny alebo jemenských povstalcov Hútíov v Červenom mori.
Na vzostupe sú aj väčšie, opakovane použiteľné systémy známe ako MALE (Medium Height, Long Endurance) drony. Najznámejšími bezpilotnými lietadlami MALE sú americký Reaper a turecké varianty Bayraktar TB2.
Turecko je v súčasnosti hlavným vývozcom týchto systémov. Od roku 2021 boli preukázateľne dodané do pätnástich krajín, ako o tom vo februári tohto roku informovala britská mimovládna organizácia „Drone Wars“.
Maskovacie pončo (Ghost hood) chráni pred dronmi
Drony neútočia len na veľké infraštruktúrne ciele. Dokážu vystopovať aj jednotlivých vojakov. Napríklad German Heron PT dokáže rozpoznať vojaka a jeho zbrane na vzdialenosť 100 kilometrov.
Proti tejto schopnosti vyvinul bývalý výsadkár Bundeswehru Matthias Bürgin maskovaciu čiapku, či skôr pončo, ktorú nazýva Ghost Hood a ktorých si Bundeswehr už objednal viac ako tisíc kusov.
Jednoducho povedané, pončo je vybavené mnohými clonami, ktoré úplne zamaskujú obrysy osoby v lesnom, poľnom a sutinovom teréne. Špeciálna tkanina, z ktorej sú pončá vyrobené, zároveň zabraňuje vyžarovaniu telesného tepla. Drony vybavené termovíznymi kamerami sú preto pri prieskume neúspešné, povedal Bürgin nedávno pre Berliner Morgenpost.
Bývalý výsadkár má názor, že „kto dnes nemá drony, prehral. A kto nemá ochranu proti dronom, prehral tiež.“
O autorovi:
Tom Goeller je novinár, amerikanista a politológ. Pracoval ako korešpondent vo Washingtone a Berlíne, okrem iného aj pre denník The Washington Times v americkom hlavnom meste. Pre Epoch Times píše od apríla 2024.
Pôvodný článok
ZDIEĽAŤ ČLÁNOK
