Pred viac ako 40 rokmi sa v turkménskej púšti záhadne otvorila obrovská jama s ohňom a horí dodnes (+Foto)
Ako sa pôvodne ohnivý kráter v púšti vytvoril je témou mnohých diskusií. Je to kontroverzný príbeh. Pravdepodobne aj preto, že „pekelná brána“ sa nachádza v bývalom sovietskom štáte – v Turkménsku.
Kráter Darvaza, ako sa oficiálne nazýva, aj po viac ako štyridsiatich rokoch stále zúrivo tlie. Je to neskutočný pohľad. Všade navôkol sa totiž rozprestiera prázdnu púšť.
Podľa jedného z názorov kráter vznikol v dôsledku neúspešného sovietskeho vrtu. Výbuch zapríčinil rozpustenie soľných vrstiev a vyústil do ekologickej havárie.
Samotní Turkméni však hovoria iný príbeh. Tvrdia, že horiaci kráter vznikol desiatky rokov predtým. Diera vyvrhujúca plyn a bahno sa tu sama od seba vytvorila v 60. rokoch minulého storočia. Turkménsko sa môže pochváliť piatou najväčšou zásobou zemného plynu na svete.
Iní na vysvetlenie rezignovali. Javu len dali prívlastok „zahalený rúškom tajomstva“. To ešte viac podporuje mystérium okolo celého fenoménu.
Mnohí sa však zhodnú, že nebezpečný unikajúci zemný plyn zapálili sovietski inžinieri v 80. rokoch. Dúfali, že sa plynová kapsa zapáli, avšak evidentne podcenili obrovský objem zásob, pretože plyn horí naďalej.
Horí nepretržite bez prerušenia viac ako štyri dekády a stále vyzerá rovnako ako na začiatku. Výsledkom je veľkolepé divadlo pre turistov aj vedcov.
Kráter Darvaza horí dňom i nocou uprostred rozľahlej púšte Karakum v severnej časti stredného Turkménska, neďaleko dediny Darvaza, asi 250 km od turkménskeho hlavného mesta Ašchabad. Kvôli svojej jedinečnosti a veľkým rozmerom bol prirovnávaný k niečomu z inej planéty. So stranou dlhou 69 metrov by plocha krátera mohla zabrať takmer celé futbalové ihrisko. Naviac siaha do hĺbky takmer 30 metrov.
Keď sa z diaľky priblížujete k červenej žiare, môžete počuť zvuk plameňov a po vetre cítiť pach horenia a horúceho vetra. Keď stojíte pri kráteri, na niektorých miestach pozdĺž okraja je príliš horúco, na niektorých miestach si pred žiarou musíte dokonca chrániť tvár.
Steny a dno krátera pokrývajú tisícky tancujúcich plameňov. Vychádzajú na povrch z trhlín a označujú miesta, kde z podzemia uniká prírodný metán. Plyn sa spája s kyslíkom a extrémnym teplom a vzbĺka do neutíchajúcch plameňov.
Hoci pôvod krátera Darvaza zostáva nejasný, väčšina sa zhoduje na tom, že bol zapálený, aby sa zabránilo úniku nebezpečných emisií jedovatého metánu do ovzdušia. Táto technika „spaľovania“ je podobná tomu, ako dnes ropné plošiny a rafinérie bežne spaľujú prebytočné emisie, ktoré by inak mohli byť nebezpečné.
Hoci dym a uhlíkové splodiny z ohňa vyvolávajú obavy zo znečistenia ovzdušia, niektorí poukazujú na to, že únik metánu predstavuje oveľa väčšie riziko – je to oveľa nebezpečnejší a smrteľnejší plyn. Hromadenie zemného plynu môže v oblasti spôsobiť masívne periodické explózie. Samotný metán sa však považuje za znečisťujúcu látku, ktorá vzbudzuje veľké obavy a patrí k jedným z najvážnejších pôvodcov skleníkového efektu.
Prvý prieskum krátera Darvaza
Do horiaceho krátera údajne nikdy nikto nevkročil. Až pokiaľ profesionálny lovec búrok George Kourounis nebol v roku 2013 oslovený časopisom National Geographic, aby preskúmal jeho vnútro. To aj úspešne urobil.
„[K]eď už ste tam – a ak kráter nájdete – môžete prísť, vystúpiť z auta, prejsť k okraju a skočiť priamo dovnútra, ak chcete,“ povedal v rozhovore pre National Geographic. „Voľba je na vás. A ja som zatiaľ jediný človek, ktorý to skutočne urobil.“
Čo bola jeho misia? Zozbierať vzorky v celom kráteri a hľadať známky života, aby pomohol určiť, či by život mohol existovať aj na iných planétach, kde je spaľujúca klíma pre ľudí nehostinná.
Kourounis si obliekol žiaruvzdorný oblek, dýchací prístroj a lano z ohňovzdorného kevlaru – všetko špeciálne navrhnuté na tento účel – a zavesený v postroji vyrazil po kráteri. Následne sa spustil do pekelnej diery a začal skúmať žeravý bióm bohatý na metán.
„Keď vyleziete hore a pozriete sa priamo dole, je to doslova takmer ako iná planéta,“ povedal redaktorom. Dodal, že dolu to bolo ‚krásne‘, ako ‚ohnivé koloseum‘.
„Zároveň [tam] bolo toľko vecí, čo som mal na ‚checkliste‘, ktoré som musel urobiť – kontrola vzduchu, čistenie lán, zber vzoriek, príprava videa, všetky tieto veci – že nemáte čas sa príliš báť.“
Povedal: „Ten zvuk bol ako zvuk prúdového motora, ten rev, vysoký tlak, zvuk horiaceho plynu. A nebol tam žiadny dym. Horí to veľmi čisto, takže vám nič nebráni vo výhľade.“
Podľa jeho slov výsledky expedície predčili všetky očakávania. Na dne krátera objavili baktérie, ktoré žijú síce poriedko, ale žijú „veľmi pohodlne“ a mimo krátera sa nenachádzajú.
Pokiaľ ide o záhadu nevyjasneného pôvodu krátera, Kourounis pre BBC v roku 2020 povedal, že napriek pátraniu sa mu nepodarilo nič nájsť – nemá žiadny oficiálny záznam alebo akúkoľvek zmienku o tom, ako vznikol.
Pozoruhodné je, že kráter Darvaza sa nachádza v blízkosti dvoch podobných kráterov, Bahenného krátera a Vodného krátera, čo dodáva vierohodnosť príbehom o jeho prirodzenom pôvode. Oba krátery, rovnako ako „Brána pekla“, sú podobne rozrušované neustálym bublaním metánu, pričom Bahenný kráter sa vďaka plynu občas vznieti.
Brána pekla (alebo Dvere do pekla) sa v postsovietskom Turkménsku stala malou turistickou atrakciou. Pravdepodobne k tomu prispelo aj jej vyhlásenie za prírodnú rezerváciu v roku 2013. V roku 2019 sa prezident Gurbanguly Berdimuhamedow dokonca objavil v štátnej televízii vedľa pekelnej jamy, aby vyvrátil fámy o svojej smrti.
Pôvodne presadzoval kontrolu úniku metánu uhasením požiaru a utesnením diery. Avšak neskôr zmenil názor a namiesto toho z nej urobil turistickú atrakciu – a tým umožnil, aby plamene krátera Darvaza horeli dodnes.
Upozornenie: Tento článok bol publikovaný v decembri 2023. Niektoré informácie nemusia byť aktuálne.
Pôvodný článok
ZDIEĽAŤ ČLÁNOK
