Štvrtá novela Trestného zákona za 9 mesiacov: podľa profesora Čentéša chráni viac finančné záujmy EÚ ako slovenské
Vládna koalícia opäť pripravuje ďalšiu novelu Trestného zákona, tentokrát už štvrtú v poradí. Nadácia Zastavme korupciu upozornila na sociálnych sieťach, že poslanci sú nútení znova meniť právnu úpravu, tentokrát znižujú hranicu, od ktorej bude nezaplatenie cla považované za trestný čin. Ďalšia novela Trestného zákona vráti túto hranicu späť na 10-tisíc eur, čo bola pôvodná hodnota pred prvou úpravou ministra spravodlivosti Suska. Napriek ďalšej úprave nadácia varuje, že novela je naďalej problematická a mohla by naraziť na ďalšie výhrady Európskej komisie. Vedúci Katedry trestného práva, kriminológie a kriminalistiky na Právnickej fakulte Univerzity Komenského profesor Čentéš vníma potrebu ďalšej novelizácie kriticky. Takáto frekvencia zmien trestnoprávnych predpisov nie je podľa jeho slov správna. Naviac sa bez náležitého odôvodnenia kladie vyšší dôraz na ochranu finančných záujmov Európskej únie v porovnaní s inými záujmami, čo môže byť v rozpore s Ústavou aj Zmluvou o fungovaní EÚ, ozrejmil profesor.
Na stole je štvrtá novela Trestného zákona
Na stole je pripravená ďalšia, v poradí už štvrtá novela novely Trestného zákona. Nadácia Zastavme korupciu na sociálnych sieťach informovala, že vládna koalícia bola nútená opäť kódex upraviť. Touto opravou sa má znížiť hranica, ktorá stanoví, od akej výšky bude nezaplatenie cla trestným činom. V tomto prípade sa čiastka vracia na hodnotu 10-tisíc eur, presne tak, ako to bolo ešte pred úplne prvou novelou šéfa spravodlivosti Borisa Suska (Smer-SD).
„Zákon je však stále katastrofou a mnohé jeho časti môžu naďalej prekážať aj Európskej komisii (EK). Ani tretia oprava preto nemusí byť posledná,“ skonštatovala mimovládna organizácia.
Nadácia kritizuje vládu, že zmeny pretlačila silou a už pôvodná prvá novela bola plná chýb a problémov. „Okrem nárastu krádeží a nepriamej amnestie ľudí obvinených z korupcie priniesla aj legislatívny chaos. Národná rada ju ide opravovať už tretíkrát,“ zhodnotila.
Podľa mimovládky je Národná rada zbytočne zaťažovaná revidovaním neodborných zákonov, čo ju oberá o priestor, ktorý by mohla využiť na zlepšenie kvality života ľudí.
Finančné záujmy EÚ majú byť chránené viac ako slovenské
Vedúci Katedry trestného práva, kriminológie a kriminalistiky na Právnickej fakulte Univerzity Komenského, profesor Jozef Čentéš, sa k potrebe ďalšej novelizácie Trestného zákona stavia kriticky. Samotnú skutočnosť, že ide už o štvrtú novelu v krátkom časovom období deviatich mesiacov, nepovažuje za pozitívnu. Takáto frekvencia zmien Trestného zákona a ďalších právnych predpisov nie je podľa jeho slov správna.
„V prípade ostatnej novely Trestného zákona zrejme ide o výsledok komunikácie medzi vládou Slovenskej republiky a Európskou komisiou, čo vyvodzujem aj zo zavedenia ďalšej výraznejšej ochrany finančných záujmov Európskej únie. Táto okolnosť je tiež vyjadrená napr. zavedením novej zásady Trestného poriadku, podľa ktorej orgány činné v trestnom konaní a súdy dbajú v trestnom konaní na náležitú ochranu finančných záujmov Európskej únie,“ uviedol profesor Čentéš pre Epoch Times Slovensko.
Navrhované zmeny nepovažuje za dostatočne odôvodnené, nakoľko podľa jeho slov v dôvodovej správe k doplneniu novej zásady absentuje bližšie objasnenie jej zavedenia v procesnom kódexe.
„Tiež nie sú jasné konkrétne dôvody, prečo sa orgánom činným v trestnom konaní a súdom ukladá osobitná povinnosť dbať na náležitú ochranu finančných záujmov Európskej únie. Logická je otázka, že ak máme v Ústave garantovanú rovnakú formu ochrany všetkých vlastníkov, prečo sa favorizuje vlastnícke právo jedného zo subjektov (Európska únia), a v prípade ostatných subjektov tomu tak nie je,“ poznamenal.
Takýto prístup podľa neho nie je v súlade s ústavou ani v súlade s článkom 325 Zmluvy o fungovaní EÚ, podľa ktorého majú členské štáty zamedziť podvodom a iným protiprávnym konaniam poškodzujúcim finančné záujmy Európskej únie prostredníctvom odradzujúcich opatrení. Na základe zmieneného ustanovenia majú byť opatrenia rovnaké ako tie, ktoré prijímajú štáty na zamedzenie podvodov poškodzujúcich vlastné finančné záujmy.
Pozitívne však hodnotí samotné zníženie minimálnej sumy v prípade nelegálneho skrátenia alebo nezaplatenia cla zo sumy 20 000 eur na 10 000 eur pre trestný čin porušovania predpisov o obehu tovaru v styku s cudzinou. „Podľa dôvodovej správy sa reaguje na požiadavku smernice Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2017/1371 z 5. júla 2017 o boji proti podvodom, ktoré poškodzujú finančné záujmy Únie, prostredníctvom trestného práva,“ vysvetlil prof. Čentéš.
Parlament v júli opravoval novelu na mimoriadnej schôdzi
Kabinet premiéra Roberta Fica (Smer-SD) musel reagovať na pripomienky EK k našej trestnoprávnej novele aj počas letných prázdnin. Touto júlovou novelizáciou sa sprísnili tresty za machinácie s európskymi peniazmi. Parlament zákon opravil v zrýchlenom konaní.
Zmeny bolo nevyhnutné prijať, aby Slovensku neboli pozastavené eurofondy, či finančné prostriedky z Plánu obnovy. EK ešte v čase, keď koalícia zmeny avizovala, upozorňovala vládu, že niektoré návrhy vníma problematicky, nakoľko môžu spôsobiť ohrozenie finančných záujmov Európskej únie. EK kritizovala pôvodnú novelu, ktorú parlament schválil vo februári, kvôli zníženiu trestov a skráteniu premlčacích lehôt pri trestných činoch spojených s európskymi fondmi. Okrem toho Slovensku vyčítala aj zrušenie Úradu špeciálnej prokuratúry (ÚŠP).
Úrad európskej prokuratúry (EPPO) upozorňoval, že znížené trestné sadzby nemusia na Slovensku dostatočne odrádzať ľudí od páchania trestných činov. Zrušenie ÚŠP, ktorý sa zaoberal vyšetrovaním podvodov s európskymi fondmi, podľa EK pravdepodobne zníži kvalitu vyšetrovania.
Vláda vlastné zlyhanie nepripúšťa
„Dnešná schôdza nie je z dôvodu babráctva vládnej koalície. Je preto, lebo opozícia urobila kus špinavej roboty na Európskej komisii, žalovala na Slovensko a chcela ho finančne poškodiť,“ uviedol premiér Fico na júlovej mimoriadnej schôdzi parlamentu, počas ktorej koalícia opätovne opravovala novelu Trestného zákona.
Podobne ako predseda vlády, ani šéf rezortu spravodlivosti nevidel dôvod nutnosti robiť opravy v nešikovnom legislatívnom návrhu. „Nejde o opravy nejakého babráctva alebo chýb, ale ide o reakciu na konzultácie s Európskou komisiou najmä v súvislosti s dezinformáciami, ktorými je Európska komisia kŕmená zo strany opozičných poslancov v Európskom parlamente,“ poznamenal minister Susko.
Podľa bývalej ministerky spravodlivosti Márie Kolíkovej (SaS) sa EK vie k záverom dopracovať sama bez akejkoľvek asistencie. „Európska komisia naozaj nie je blbá, vie čítať, vie si prečítať svoju smernicu a to, čo ste v novele napísali,“ odmietla obvinenia vládnych predstaviteľov.
Ďalšia opozičná poslankyňa Beáta Jurík (PS) skonštatovala, že vláda chce zodpovednosť za hrozbu sankcií preniesť na kohokoľvek. „Pritom ju na problematické časti novely Trestného zákona vopred upozorňovala Európska komisia, Európska prokuratúra i Európsky parlament. Vláda sa však zmohla len na výhovorky a zavádzanie,“ zhodnotila.
