Výskum v jaskyni Deravá Skala rieši aj zánik neandertálcov na našom území (+Foto)
Problematika prechodu medzi stredným a mladým paleolitom (približne pred 50 000 – 40 000 rokmi, paleolit – stará doba kamenná) patrí medzi najdôležitejšie témy vo výskume staršej doby kamennej. Ide o obdobie, keď vymierajú poslední neandertálci a nahrádzajú ich anatomicky moderní ľudia. Rozsiahly vedecký výskum s vykopávkami nových lokalít a prehodnocovaním starších lokalít bol predovšetkým v západnej Európe. V strednej časti Európy, vrátane Slovenska, bolo takto zameraných pomerne málo výskumov. Vedci z Archeologického ústavu SAV, v. v. i., v Nitre a z ďalších zahraničných inštitúcií sa preto rozhodli opätovne skúmať jaskyňu Deravá skala neďaleko Plaveckého Mikuláša.
Toto obdobie spolužitia, prípadne výmeny rôznych ľudských druhov bolo relatívne krátke (od niekoľkých stoviek rokov až potenciálne niekoľko tisíc rokov), preto je veľmi ťažké odpovedať na konkrétne otázky týkajúce sa tejto udalosti. Archeologický ústav SAV, v. v. i., sa v rámci širšej medziodborovej spolupráci spolu s ďalšími odborníkmi zo Slovenska, Česka, Maďarska, Austrálie a Francúzska zameral na revízny výskum jaskyne Deravá skala pri Plaveckom Mikuláši. Tú už v minulosti skúmali viacerí významní bádatelia a výskumné tímy, rozvoj nových multidisciplinárnych metód v súčasnosti však ponúka nové a zaujímavé možnosti získania podrobnejších informácií zo spomínaného kľúčového obdobia evolúcie človeka.
Presný mikrovýskum
Hlavným cieľom výskumu bolo postihnúť jemnú chronológiu kultúrnych aktivít, ako aj poznatkov o charakteristikách miestneho prostredia a podnebia počas mladého a stredného paleolitu, keď sa v jaskyni usadzovali sedimentárne vrstvy.
Výskum sa realizoval v minimálnom rozsahu, na ploche približne 1×1 m, čo bolo vzhľadom na využitie nových archeologických a prírodných metód výskumu viac ako dostatočné. Nálezy z jednotlivých vrstiev obsahovali nálezy rôznych archeologických kultúr tzv. gravettienu a aurignacienu, prislúchajúcich anatomicky modernému človeku a kultúry micoquien, ktorej nositeľmi boli určite neandertálci.
Nešlo metodicky o klasický archeologický výskum, ale vedci sa zamerali aj na analýzy pomocu rôznych prírodovedných odborov. Preto sa o výsledkoch výskumu budeme dozvedať postupne. Tie zahŕňajú archeobotaniku (uhlíky, pele, fytolity, parenchyma), paleontológiu (makrofauna a mikrofauna), analýzu sadzí, kamenných a kostených artefaktov, geochémiu (XRF, stopové prvky).
Na genézu sedimentov sa využijú aj geologické metódy (mikromorfológia, granulometria, magnetická susceptibilita, analýza prítomnosti fosforu, a pod.). Organické nálezy sa uplatnia na rádiouhlíkové datovanie, v závislosti od konkrétnych kontextov. Doplnené budú exaktnými geochronologickými datovacími metódami (napr. OSL alebo ESR datovanie) a sedimentárnou eDNA.
Spomenuté multidisciplinárne metódy môžu pomôcť vyriešiť otázky súvisiace so zmiznutím našich bratrancov neandertálcov a príchod našich predkov – moderných ľudí.
ZDIEĽAŤ ČLÁNOK
