Vedci zistili, že rastliny počujú, vydávajú zvuky a dokonca majú pocity
Rastliny sú doslova základom života na Zemi. Bez nich by sme nemali jedlo ani kyslík, hovorí Terezie Mandáková z CEITEC-u, výskumného ústavu Masarykovej univerzity.
„Výskum rastlín je pre našu budúcnosť kľúčový, pretože nám pomáha pochopiť, ako zaistiť potravinovú bezpečnosť a chrániť životné prostredie. A ľudia možno nevedia, že mnohé lieky, vrátane liekov proti rakovine, pochádzajú z rastlín, ktoré poskytujú farmaceutickému priemyslu základné suroviny. Takže štúdium rastlín je nielen fascinujúce, ale aj veľmi dôležité pre zabezpečenie udržateľného života na Zemi,“ dodáva v rozhovore uverejnenom na webovej stránke CEITEC.
Rastliny počujú a vydávajú zvuky
„Z vedeckého hľadiska je otázka komunikácie s rastlinami fascinujúca. Hoci rastliny pravdepodobne nepočujú naše slová v tom zmysle, ako ich vnímame my, sú citlivé na podmienky prostredia vrátane zvuku. Niektoré výskumy naznačujú, že zvukové vibrácie môžu ovplyvňovať rast rastlín. Štúdie napríklad ukazujú, že vystavenie rastlín určitým zvukovým frekvenciám môže stimulovať ich rast. Zvuky, ktoré zodpovedajú bežnej ľudskej konverzácii, teda môžu podporovať pohyb tekutín v rastlinách, čo by teoreticky mohlo mať pozitívny vplyv na ich metabolizmus,“ domnieva sa Mandáková.
V roku 2014 Heidi Appelová a Reginald Cocroft z Univerzity v Missouri publikovali štúdiu, v ktorej skúmali, ako rastlina reaguje na zvukovú nahrávku húsenice, ktorá žuje listy inej rastliny. Rastlina nereagovala na nahrávky vetra ani iného hmyzu, ktorý nie je jej predátorom. Keď však vedci pustili zvuky hryzúcej húsenice, začala vylučovať obranné chemické látky, rovnaké, aké by rastlina uvoľnila, keby ju húsenica zožrala ju samú. Informáciu priniesla BBC.
Podľa Aleša Kovaříka z Biofyzikálneho ústavu Akadémie vied ČR má hovorenie na rastliny pozitívny vplyv na ich zdravý rast.
„Keď sa s rastlinami rozprávate, zvyčajne to znamená, že sa o ne viac staráte. Viac ich sledujete, kontrolujete, ako sa im darí, a snažíte sa im poskytnúť čo najlepšie podmienky. Toto zvýšené úsilie má určite pozitívny vplyv na ich zdravie. Je to ako s deťmi – čím viac času, lásky a pozornosti im venujete, tým lepší je výsledok. Takže z hľadiska vedy a ľudskej psychológie je to vlastne príjemný spôsob, ako sa spojiť s prírodou.“
Štúdia autorov Yossiho Yovela a Lilach Hadanyovej z Tel Avivskej univerzity z roku 2023 ukázala, že rastlinná ríša nie je tichá, ale že rastliny vydávajú zvuky nezachytiteľné pre ľudské ucho.
„Existuje toľko organizmov reagujúcich na zvuk, že som si myslel, že neexistuje žiadny dôvod, prečo by mali byť rastliny hluché a nemé,“ povedala pre CNN Hadanyová, profesorka na Fakulte rastlinných vied a potravinovej bezpečnosti a riaditeľka programu na Fakulte biologických vied Georgea S. Wisea na Tel Avivskej univerzite.
Hadanyová dala pre svoj výskum vyrobiť akustické boxy, do ktorých výskumný tím umiestnil rastliny tabaku a paradajok. Boxy boli vybavené ultrazvukovými mikrofónmi, ktoré zaznamenávajú frekvencie od 20 do 250 kHz (maximálna frekvencia, ktorú dokáže zachytiť ucho dospelého človeka, je približne 16 kHz). Niektorým rastlinám sa potom odrezali stonky alebo sa päť dní nezaliali, zatiaľ čo iné sa nechali bez zásahu.
Tím zistil, že rastliny vydávali zvuky s frekvenciou 40 až 80 kHz, a keď sa tieto zvuky zhustia a prevedú na frekvenciu, ktorú človek môže počuť, pripomínajú trochu praskanie popcornu alebo praskanie bublinkovej fólie.
Rastliny, ktoré boli v určitom strese, vydávali približne 30 až 50 takýchto zvukov praskania alebo cvakania za hodinu v zdanlivo náhodných intervaloch, ale nestresované rastliny vydávali týchto zvukov oveľa menej, približne jeden za hodinu.
„Keď rastliny paradajok nie sú v strese, sú veľmi tiché,“ povedal Hadanyová. Podľa Richarda Karbana, profesora entomológie na Kalifornskej univerzite v Davise, tento výskum potvrdzuje, že „rastliny sú citlivé organizmy schopné sofistikovaného správania“.
Detektor lži odhalil, že rastliny majú city
Dnes už zosnulý Cleve Backster, uznávaný odborník na detektory lži, objavil v 60. rokoch 20. storočia v sérii experimentov nezvyčajnú aktivitu rastlín.
V skorých ranných hodinách 2. februára 1966 ho napadlo pripojiť detektor lži k rastline zvanej dracéna. Chcel zistiť, ako dlho trvá, kým sa voda zo zálievky dostane k listom. Listy boli dostatočne odolné, aby ich elektródy hneď nepoškodili. Backster počítal s tým, že krivka bude ukazovať menší elektrický odpor v dôsledku lepšej vodivosti pri zalievaní rastliny. Na jeho prekvapenie však rastlina reagovala úplne inak. Krivka totiž pripomínala krivku reakcie človeka, v ktorom sa prebúdza nadšenie a radosť. Žeby rastliny mali pocity?
Na základe toho vykonal v ten večer niekoľko experimentov. Pomyslel si: „Čo je opakom radosti? Čo by sa stalo, keby som spálil list?“ Skôr ako stihol vytiahnuť zapaľovač a spáliť kvet, ihla detektora lži už kreslila krivku, akoby dracéna „spanikárila“. Backster sa dokonca ešte ani nepohol a ani nemal nablízku žiadne zápalky, pretože bol nefajčiar, len o tom premýšľal, a už sa detektor spustil.
To položilo základy jeho ďalšieho výskumu, ktorý ukázal, že skúmaná rastlina má nielen pocity, ale dokáže aj čítať myšlienky. „Na druhý deň ráno sa mi zmenil život,“ vysvetľoval Backster neskôr v jednom z rozhovorov.
Voda zachytáva informácie o ľudskom správaní
Podobným smerom sa vydal aj experiment slávneho japonského vedca Dr. Masaru Emota, ktorý zachytil „nálady vody“ vo vyfotografovaných kryštáloch. Záležalo mu na tom, aby si verejnosť a mladú generácia uvedomili, že láskavé myšlienky, ako napríklad láska a vďačnosť, môžu spôsobiť zmeny vo vode a zmeny v celom našom životnom prostredí.
Je to práve Emotova zbierka fotografií kryštálov vody, ktorá sa stala kľúčom k preukázaniu vzťahu medzi vonkajšími vplyvmi a zmenami v štruktúre vody. Emoto uskutočnil veľké množstvo experimentov zameraných na kvalitu vody a vplyv negatívnych a pozitívnych slov na štruktúru vody. Skúmal vplyv hudby, obrazov, písmen alebo textov a uskutočnil aj ďalšie netradičné experimenty, napríklad testovanie vplyvu rôznych druhov modlitieb na štruktúru vodných kryštálov.
V jednom experimente Emoto naplnil tri sklenené nádoby zrnkami ryže a vodou. Do prvej nádoby povedal: „Ďakujem ti mnohokrát.“ Do druhej nádoby vynadal: „Ty si idiot.“ Tretiu nádobu ignoroval. O 30 dní neskôr začala Emotom poďakovaná ryža kvasiť. Osočovaná ryža sčernela a ignorovaná ryža splesnela.
Z tohto experimentu Emoto odvodil najmä jedno ponaučenie: „Mali by sme sa starať predovšetkým o svoje deti a venovať im pozornosť. Ľahostajnosť spôsobuje tie najväčšie škody.“
Pôvodný článok
ZDIEĽAŤ ČLÁNOK
