Maďarsko odmieta sankčné clá EÚ na čínske elektromobily
Maďarská vláda oznámila, že bude vetovať sankčné clá EÚ na čínske elektromobily. Budapešť zdôrazňuje, že chce chrániť európske hospodárstvo. To je tiež argument zástancov ciel v Bruseli.
Maďarský minister zahraničia Péter Szijjártó pri rokovaní so svojím čínskym náprotivkom sľúbil, že Maďarsko ako členský štát EÚ bude v Bruseli hlasovať proti clám EÚ na čínske elektromobily. Szijjártó to oznámil v pondelok na Valnom zhromaždení OSN v New Yorku.
„Európska únia má jednoznačne záujem na rozšírení spolupráce s Čínou, a nie na vytváraní konfrontácie,“ napísal minister vo vyhlásení. Podľa Szijjártóa by tieto clá poškodili samotných západných výrobcov, ktorí sú prítomní aj na východoázijskom trhu.
EÚ 5. júla zaviedla dočasné sankčné clá na dovoz elektromobilov z Číny. V závislosti od výrobcu by bola prirážka k už platnému 10 % dovoznému clu 17,4 – 37,6 %. Konečné rozhodnutie o clách má byť prijaté do začiatku novembra, aby bolo možné do tej doby s Pekingom vyjednávať.
Záujmy európskeho hospodárstva
Prešetrovanie Európskej komisie odhalilo, že celý hodnotový reťazec elektromobilov v Číne je silne dotovaný. To vedie k nespravodlivým podmienkam hospodárskej súťaže, a preto hrozí, že v prípade dovozu čínskych elektromobilov dôjde k poškodeniu európskeho priemyslu. Podľa Komisie sú čínske elektromobily zvyčajne približne o 20 % lacnejšie ako modely vyrábané v EÚ.
Maďarský minister povedal: „Ak chceme zlepšiť dramaticky sa zhoršujúcu konkurencieschopnosť Európskej únie, nemôžeme Čínu považovať za súpera.“
V júli zdôraznil význam politického riešenia aj spolkový minister hospodárstva Robert Habeck. Nemecké podniky by mohli byť postihnuté nielen čínskymi protiopatreniami, ale aj samotnými clami EÚ, pretože niektoré z nich vyrábajú v Číne na vývoz. Čína je najväčším svetovým trhom s automobilmi a podľa Nemeckého zväzu automobilového priemyslu bola v roku 2023 tretím najväčším exportným trhom pre automobily z Nemecka – po USA a Veľkej Británii.
Nespravodlivosť alebo ohrozenie národnej bezpečnosti?
V Bruseli si kladú otázku, ako sa vysporiadať s priemyselnými výrobkami, ktoré sú výrazne dotované čínskym štátom. Na jednej strane stojí otázka nekalej konkurencie, na strane druhej záujmy výrobcov z EÚ v Číne, tj. obava, že ich vlastné hospodárstvo bude poškodené prípadnými odvetnými opatreniami Číny.
Otázka ciel je v Amerike na programe dňa už dlho. Tento týždeň však spor s Čínou získal nový rozmer. Bidenova administratíva už nehovorí iba o zvýšení ciel. Zvažuje plány na zákaz vjazdu čínskych automobilov vybavených samoriadiacou technológiou do Ameriky, informuje britský denník The Telegraph.
Úvahy v USA sa už netýkajú iba nekalej konkurencie alebo rizika znevýhodnenia domácich výrobcov a ich vytlačenia z trhu. Do popredia sa dostalo nebezpečenstvo pre národnú bezpečnosť.
Vo februári vláda USA nariadila vyšetrovanie. Dospela k záveru, že čínske automobily, ktoré je možné pripojiť k internetu, môžu byť využívané na „zhromažďovanie veľkého množstva citlivých údajov o ich vodičoch a cestujúcich“ a „pravidelne využívajú svoje kamery a senzory na zaznamenávanie podrobných informácií o infraštruktúre Spojených štátov“.
Dlhá ruka Pekingu
Maďarský premiér Viktor Orbán je stále častejšie kritizovaný za zbližovanie Budapešti s Pekingom. Zdá sa, že čínske investície poháňajú maďarskú ekonomiku. Minister zahraničia Szijjártó v apríli oznámil, že v Maďarsku už boli uskutočnené čínske investície vo výške 15,3 miliardy eur, predovšetkým do tovární na výrobu batérií.
Dohody s Čínou však môžu viesť aj k právnym problémom. To predstavuje riziko tak pre Maďarsko, ako aj pre aliancie, najmä EÚ a NATO, ktorých je Maďarsko členom.
O tom nedávno hovorila profesorka Dóra Győrffyová, predsedníčka Hospodárskeho výboru Maďarskej akadémie vied, v rozhovore pre maďarský spravodajský portál 444.hu.
„V zmluvách [s Pekingom] existujú takzvané krížové doložky. To znamená, že ak niektorá krajina prijme nepriateľské opatrenia voči Číne, môže Čína okamžite požadovať celú sumu späť. … To dáva Číne dominantný politický vplyv. Krajina napríklad nesmie hlasovať proti Číne v medzinárodných organizáciách. Takže rezolúcia odsudzujúca Čínu by mala byť vetovaná,“ vysvetlila.
Nedávno oznámené maďarské veto proti sankčným clám možno vnímať v tomto kontexte. Na júlovom zasadnutí však clá proti čínskym elektromobilom podporilo iba 12 členov EÚ. Na prijatie by musela hlasovať kvalifikovaná väčšina 15 z 27 členských štátov, ktorých populácia tvorí 65 % EÚ.
Pôvodný článok
ZDIEĽAŤ ČLÁNOK
