Malta, Slovensko, Belgicko: spoznajte starobylé tradičné remeslá prežívajúce v troch európskych lokalitách (+Foto)
„V Európe sa každých 50 až 60 kilometrov mení prízvuk, víno a jedlo. A rovnako aj zručnosti a techniky v remeselnej výrobe,“ povedal milánsky galerista Jean Blanchaert. V Epoch Times sa zameriavame na vycibrenú remeselnú výrobu a najmä na remeselníkov, ktorí používajú manuálne nástroje a zostávajú verní tradíciám. V tomto článku vám predstavíme maltskú tkáčku, ktorá pokračuje v rodinnej tradícii, slovenského zvonolejára, ktorý sa sám naučil odlievať zvony, a belgického rezbára, ktorý, inšpirovaný majstrami minulosti, vyrezáva z dreva „čipky“.
Tkanie plátna na Malte
Tkanie z bavlny a ovčej vlny bolo pre mnohých obyvateľov stredomorského ostrova Malta po tisíce rokov nevyhnutnosťou. Takmer každá maltská rodina kedysi vlastnila krosná na tkanie odevov a posteľnej bielizne. Mnohí sa spoliehali na túto tradíciu, aby prežili. Muži sadili a zbierali bavlnu, deti ju pomáhali prať a ženy spracovávali jej surovú podobu na látku.
Alda Bugeja je jednou z mála tkáčok na ostrove, ktoré stále pokračujú v starobylej maltskej tkáčskej tradícii. Keď vojdete do jej dielne, možno bude práve ručne spriadať ovčiu vlnu, pripravovať drevené krosná na tkanie alebo pracovať na svojom tkáčskom stave, tak ako to pred ňou robila jej matka a staršie sestry.
Bugeja aj dnes naďalej vyrába tradičné koberce, posteľnú bielizeň a maltský národný kroj. Okrem toho svoje portfólio rozšírila o výrobu domácich potrieb, ako sú záclony, tienidlá na lampy a nástenné závesy. Taktiež je zručná v tradičných technikách makramé (vytváranie rôznych geometrických vzorov pomocou viazania uzlov) a kumihimo (japonská starobylá technika splietania šnúr).
Odlievanie zvonov na Slovensku
Zvonolejárstvo – odlievanie zvonov pre hodiny, kostoly a verejné budovy – je typické remeslo, ktoré sa dedí z otca na syna. Keďže Róbert Slíž nemal v rodine žiadneho zvonolejára, rozhodol sa, že sa to naučí sám.
Slížov starý otec sa o zvony staral v Plešivci, mestečku pri Rožňave. Po tom, čo si Róbert Slíž ako 12-ročný pozrel kostolnú zvonicu, vzbĺkla v ňom nová vášeň. Keď mal 15 rokov, pustil sa do výroby svojho prvého zvona. Jeho otec mu pomohol postaviť si malú dielňu. Tam sa pustil do výroby foriem, ako to kedysi robili jeho stredovekí predchodcovia, z rôznych zmesí hliny a ďalších prírodných materiálov ako slama alebo konský hnoj. Trvalo mu tri roky experimentovania, kým sa uistil, že vie namiešať takú zmes, z ktorej vyrobené formy zaručene neprasknú.
Potom šiel študovať remeslo k majstrovi zvonolejárstva do Španielska. Aj dnes na odlievanie nových zvonov (s hmotnosťou až do 700 kg) a na reštaurovanie a opravu historických zvonov naďalej používa výlučne stredoveké techniky. Použitím týchto stáročných techník mu výroba jedného zona trvá aj niekoľko mesiacov.
Vyrezávanie „čipky“ v Belgicku
Drevo a čipka nemôžu byť odlišnejšie: drevo je tvrdé a pevné, čipka zas mäkká a jemná. Napriek tomu belgický rezbár Julien Feller úspešne z dreva vyrezáva „čipky“.
Mladý remeselník sa inšpiruje umelcami z minulosti, najmä rezbárom zo 17. storočia Grinlingom Gibbonsom, ktorý rozšíril hranice predstavivosť o tom, ako sa dá drevo vyrezávať, a vytvoril prepracované, tenučké drevoryty. Gibbonsovo vyrezávanie čipkovanej viazanky vystihuje jeho prístup a mnohé Fellerove diela sa v tomto odkaze snažia pokračovať.
Okrem rezbárov Feller hľadá inšpiráciu aj u talianskych renesančných umelcov. Ich disciplinovaný prístup sa snaží aplikovať aj vo svojej vlastnej tvorbe.
Prirodzene, inšpirujú ho aj súčasní čipkári. Jeho majstrovské dielo z roku 2018 vychádza z tradičnej bruselskej čipky, avšak do svojej najnovšej práce zakomponoval aj fantastické prvky zdobené zlatými a striebornými lístkami.
Remeslá ako tieto nás spájajú s naším dedičstvom. Mnohé tradičné remeslá prežili stáročia, keďže boli kedysi pre našich predkov životne dôležité. Remeselníci boli vysokovážení; všetko vyrábali ručne, od oblečenia cez posteľnú bielizeň až po nábytok a domy. Mechanizácia do značnej miery posunula remeslá z úžitkových výrobkov na luxusné predmety. Starobylé remeslá môžu dnes pretrvať len vďaka našej opatere.
Online článok o remeslách je, samozrejme, slabým odvarom oproti osobnej návšteve dielne remeselníka. Avšak často môže pomôcť málo známym malým remeselníkom, na ktorých umelecké výrobky by inak ľudia nikdy nenarazili.
Pôvodný článok
