Bol júl 2023 skutočne najteplejším mesiacom v histórii?
Letné počasie v strednej Európe momentálne nedáva veľa dôvodov na radosť. Napriek tomu inštutút EÚ tvrdí, že júl 2023 bol doteraz najteplejším mesiacom možno až za posledných 100 000 rokov. Dvaja klimatológovia sa na údaje pozreli bližšie a uviedli bombastické titulky na pravú mieru.
Viaceré médiá informovali už 27. a 28. júla, že tento mesiac sa zapíše do histórie ako zatiaľ najteplejší od začiatku zaznamenávania počasia. Ich záver vychádza z údajov poskytnutých programom EÚ na pozorovanie Zeme – Copernicus. Proti tomuto tvrdeniu sa postavili dvaja uznávaní americkí klimatológovia.
Priemerná teplota vraj dosiahla v júli rekordných 17 °C
Napríklad júlové počasie v Nemecku prispelo k údajnému rekordu iba sotva. Najmä druhá polovica mesiaca bola príliš daždivá a teploty sa napriek tomu, že bol vrchol leta, sotva dostali nad 25 stupňov.
Za nový svetový rekord v priemernej teplote vzduchu pri zemskom povrchu 16,95 °C tak vraj môžu iné krajiny s extrémnymi prejavmi počasia. Predchádzajúcim historicky rekordným mesiacom bol júl 2019 s priemerom 16,63 °C. Najteplejším dňom od začiatku merania bol podľa správy Copernicus 6. júl.
Európska komisia zdôvodňuje nový rekord vlnami horúčav v Severnej Amerike, Ázii a Európe a nimi zapríčinenými lesnými požiarmi v Grécku, Taliansku, Španielsku a Kanade. Existuje však niekoľko indícií, že tieto požiare boli spôsobené skôr ľudskou činnosťou ako vysokými teplotami a zmenou klímy. Taký je aj predpoklad hasičského zboru na gréckom ostrove Rodos. Podľa Svetového fondu na ochranu prírody (WWF) je človek zodpovedný za viac ako 90 % všetkých lesných požiarov – buď z nedbanlivosti alebo úmyselným zapálením.
Riaditeľ programu EÚ na pozorovanie Zeme Carlo Buontempo však v mene programu Copernicus vysvetľuje, že nový rekord je významný aj v rámci období, kedy sa nemeralo počasie, ako uvádza Zeit.
Zistenia z letokruhov stromov a ľadových jadier podľa neho ukazujú, že súčasné teploty sú „ v našej histórii bezprecedentné za posledných tisíc rokov“. Pravdepodobne to platí aj pre posledných 100 000 rokov.
Odborníci nepotvrdzujú rekordné horúčavy
Profesor atmosférických vied na Washingtonskej univerzite v USA Cliff Mass je skeptickejší. Podľa denníka The Australian považuje správy za „preháňanie“ a vyslovený „hurhaj okolo extrémnych poveternostných podmienok a horúčav“. Poukázal najmä na to, že Zem sa v súčasnosti nachádza na konci chladného obdobia známeho ako malá doba ľadová. Táto chladná fáza trvala približne od roku 1600 do roku 1850.
Predtým sa podľa neho v histórii Zeme opakovane vyskytovali teplé fázy, ako napríklad stredoveké teplé obdobie pred 1 000 rokmi. Počas tejto fázy bola vraj priemerná teplota na Zemi výrazne vyššia ako dnes.
Koncom júla Mass na svojej webovej stránke zhrnul, že „tento mesiac nezaznamenal žiadne extrémne horúčavy“. Ako dôkaz uviedol údaje z piatich amerických staníc. Júlové vysoké teploty tam boli skôr priemerné a výrazne pod predchádzajúcimi rekordmi.
Profesor atmosférických vied na Alabamskej univerzite John Christy nedávne maximá taktiež poprel. Povedal, že sú to len „prázdne frázy“.
Pre austrálske noviny uviedol, že na dlhodobých meteorologických staniciach toto leto nezaznamenal žiadne rekordné vysoké teploty. Povedal, že rekord v počte staníc s najvyššími zaznamenanými teplotami stále drží rok 1936.
Vzhľadom na rastúci počet meteorologických staníc na celom svete je podľa neho ťažké porovnávať historické údaje. Niektoré stanice zbierajú údaje len niekoľko rokov. Okrem toho urbanizácia spôsobila, že existujúce meteorologické stanice automaticky zaznamenávajú vyššie teploty v dôsledku vyšších teplôt v mestách – povedal Christy.
El Niño spôsobuje lokálne vyššie teploty
V súčasnej diskusii o klíme sa niekedy zabúda na to, že v júni 2023 začalo ďalšie El Niño (jav spôsobený interakciou medzi atmosférou a Tichým oceánom prejavujúci sa dočasnou absenciou obvyklého studeného peruánskeho morského prúdu pozdĺž Južnej Ameriky. Nahrádza ho teplé prúdenie z rovníkových oblastí).
Tento jav vždy sprevádzajú vyššie teploty na pevnine, čo potvrdila začiatkom mája Svetová meteorologická organizácia (WMO). „Nástup El Niňa výrazne zvýši pravdepodobnosť rekordných teplôt a extrémnych horúčav v mnohých častiach sveta a oceánoch,“ povedal generálny tajomník WMO Petteri Taalas.
El Niño zvyšuje globálnu priemernú teplotu, zatiaľ čo La Niña má ochladzujúci účinok. Vyskytujú sa striedavo každých niekoľko rokov.
Prvým príznakom El Niňo je silné oteplenie horných vrstiev vody v Tichom oceáne v blízkosti trópov pozdĺž pobrežia Strednej a Južnej Ameriky. Pasáty obvykle tlačia teplú vodu na západ a z hlbších vrstiev prúdi chladnejšia voda. Počas El Niňa sú však vetry slabšie. Ako vysvetľuje Bob Leamon z Marylandskej univerzity – rýchle prúdy vetra sa presúvajú na juh a stratosféra vo výške viac ako desať kilometrov nad Zemou sa otepľuje.
Z pôvodného článku preložili G. K. a pp.
