Potrebujeme silnejšiu kontrolu hraníc a systém návratov, hovoria členovia EP a Komisie
Európska komisárka pre vnútorné záležitosti Ylva Johanssonová v pondelok komentovala nedávny útok v nemeckom meste Solingen, pri ktorom prišli o život dvaja muži a jedna žena a osem ľudí bolo ťažko zranených. K útoku na festivale oslavujúcom históriu mesta sa prihlásil takzvaný Islamský štát.
„Správa ma šokovala. Šokovala nás všetkých,“ povedala eurokomisárka zo Švédska. „Odsudzujem tento teroristický čin. Žijeme v priestore voľného pohybu. Zdieľame zodpovednosť za vzájomnú bezpečnosť v schengenskom priestore.“
Často kritizovaný prístup Európskej komisie k otázkam migrácie a opakované varovania, že medzi migrantmi sa môžu vyskytovať aj skrytí teroristi, po útokoch v Solingene a La Grande-Motte vo Francúzsku nadobúdajú opäť na sile.
Johanssonová ďalej oznámila, že boj s terorizmom je potrebné v EÚ zintenzívniť a chválila zlepšenie tzv. návratovej politiky. Pakt o migrácii a azyle podľa nej „pomáha zvládať migráciu, chrániť vonkajšie hranice a chrániť ľudí“. Dodala, že úsilie o zintenzívnenie návratu migrantov do ich krajín „prináša svoje ovocie“ a „počet efektívnych návratov sa zvýšil o 32 %“. Nový nedávno prijatý migračný zákon podľa nej prinesie „ešte lepšie výsledky“.
„Je zrejmé, že boj proti terorizmu zostáva pre Európu veľkou výzvou. V EÚ musíme stále robiť viac pre ochranu pred bezpečnostnými hrozbami,“ povedala eurokomisárka.
Štatistiky a (ne)účinná politika návratov
Podľa štatistík Európskej komisie bolo v roku 2021 nariadených viac ako 340 tisícom občanov nečlenských krajín opustiť územie Európskej únie. V roku 2022 bolo nariadenie vydané viac ako 431 tisícom občanov nečlenských krajín. Osoby s príkazom opustiť EÚ pochádzali z Albánska (5,5 %), Alžírska (7,9 %), Maroka (7,1 %), Pakistanu (5,9 %) a Afganistanu (5,8 %).
Štatistika však tiež ukazuje, že systém návratov nie je účinný. V roku 2022 bolo do príslušných tretích krajín vrátených iba niečo cez 73 tisíc ľudí, čo je iba 17 % všetkých rozhodnutí o vrátení vydaných v priebehu roku 2022, a tiež ide o pokles o 18 % oproti roku 2021.
V prvej polovici roku 2023 bolo viac ako 217 tisícom občanov z tretích krajín nariadené opustiť členský štát EÚ, ale skutočne vrátených bolo iba necelých 39 tisíc z nich.
Podľa predbežných údajov zhromaždených Európskou agentúrou pre pohraničnú a pobrežnú stráž (Frontex) sa počet nelegálnych prekročení hraníc Európskej únie za prvých osem mesiacov tohto roku v porovnaní s rovnakým obdobím roku 2023 znížil o 39 % (na niečo cez 139 tisíc). Najväčší pokles nelegálnych prekročení hraníc bol podľa agentúry Frontex zaznamenaný na západobalkánskej a stredomorskej trase, a to o 77 %, resp. 64%.
Najväčší nárast o 193 % hlási na východnej pozemnej hranici ao 123 % zo západnej africkej trasy. Tri najčastejšie štátne príslušnosti migrantov sú v tomto roku: Sýria, Mali, Afganistan.
Zrýchliť a zjednodušiť politiku návratov
Švédsky europoslanec Tomas Tobé zastupujúci najväčšiu frakciu v Európskom parlamente – Európsku ľudovú stranu (EPP) – v pondelok vyhlásil na konto nelegálnych prisťahovalcov a ľudí s príkazom na návrat, že „ak nemáte právo byť v Európe, nemali by ste v nej byť“.
„Prijatie paktu o migrácii je zásadným krokom vpred smerom ku kontrolovanejšej migračnej politike. Skupina (EPP) preto plne podporuje jasné záväzky obsiahnuté v politických usmerneniach pre budúcu Komisiu, aby predložila nový spoločný prístup k návratu osôb. Zrýchliť a zjednodušiť tento proces,“ dodáva Tobé.
Česká europoslankyňa Nikola Bartůšek (Patrioti pre Európu / Prísaha), ktorá sa migráciou zaoberá dlhodobo, pri tejto príležitosti povedala, že „nový migračný a azylový balíček z apríla bohužiaľ tento nefunkčný systém udrží v chode a bude podporovať migráciu bez reálnych dôsledkov za porušovanie pravidiel“.
„Je čas sa spojiť a chrániť náš kontinent. Potrebujeme silnejšiu kontrolu hraníc a politiku návratov, ktorá dokáže, že Európa to myslí vážne a je silná,“ dodáva Bartůšek.
Nemecký europoslanec Jan-Christoph Oetjen (Renew) povedal, že už „máme proces preverovania, aby sme zistili, kto títo ľudia sú. Máme postupy na vonkajších hraniciach“.
„Našou úlohou je zabezpečiť, aby Európsky pakt o azylovej migrácii bol teraz členskými štátmi riadne uplatňovaný v praxi. A to je niečo, čo sa nedeje… Takže v Nemecku sa vykonávajú hraničné kontroly,“ povedal Oetjen a dodal, že vďaka tomu bolo „viac ako 30 tisícom ľudí zabránené v nelegálnej ceste do Nemecka“.
Pôvodný článok