Sú zelené čínske investície v Európe trójskym koňom?
Čína je pre Európsku úniu druhým najväčším obchodným partnerom a zároveň strategickým súperom. Sama Európska komisia priznáva, že európske spoločnosti sú na čínskom trhu diskriminované a tvrdia, že režim masívne dotuje strategické priemyselné odbory.
Ako poznamenáva Európska komisia, väčšinu z čínskych priamych investícií v EÚ v posledných dvoch rokoch tvoria investície na zelenej lúke (oproti predchádzajúcim akvizíciám a fúziám), pričom najviac financií putuje do automobilového priemyslu, zdravotníckej oblasti a do informačných a komunikačných technológií.
Správa od Rhodium Group a Merics podotýka, že zatiaľ čo objem investícií sa v roku 2023 v porovnaní s predchádzajúcim rokom o niečo prepadol, ich rozmiestnenie je koncentrovanejšie. 69 % všetkých priamych čínskych investícií tvorili peniaze na výstavbu batériových závodov, pričom 44 % všetkých investícií putovalo do Maďarska.
Hoci celkové investície Číny v EÚ medziročne klesli, v sektore elektromobility naopak vzrástli.
Čínsky podnik CATL stavia v Maďarsku závod na výrobu batérií a automobilka BYD chce do roku 2026 vyrábať v spriatelenej európskej krajine svoje elektrické vozidlá. Ďalšie veľké investície putujú do batériových závodov v Nemecku a Francúzsku. V Španielsku chce čínska Chery investovať 400 miliónov eur do výroby elektromobilov v spolupráci s miestnym partnerom, zatiaľ čo čínske podniky investujú aj do zeleného vodíka.
Niečo za niečo
Podľa názorového článku na serveri Euractiv tým chce čínsky režim takpovediac zabiť dve muchy jednou ranou. Po prvé, má sa vyhnúť dovozným clám EÚ na elektrické vozidlá a do budúcnosti možno aj na ďalšie „zelené“ produkty. Po druhé, čínske spoločnosti by mohli tlačiť na vlády členských krajín, kde investujú, aby sa postavili za záujmy Pekingu a narušili jednotný postup EÚ voči nemu.
Tento spôsob je podľa autorov článku „efektívnejšou verziou“ Novej hodvábnej cesty, strategickej iniciatívy, ktorú čínsky režim využíva najmä v rozvojových krajinách.
„Nie je teda náhoda, že práve maďarská a španielska vláda spochybňujú a odsudzujú dovozné clá EÚ na dovoz čínskych elektrických vozidiel,“ píše sa v článku. Španielsko má navyše v stávke aj „rodinný poklad“, a to v podobe bravčového mäsa. 20 % svojej produkcie vyváža do Číny a ázijská veľmoc už pohrozila, že ako odvetu za clá na svoje elektromobily spustí vyšetrovanie antidumpingových praktík produkcie bravčového v EÚ.
Autori článku na Euractiv uvádzajú, že Čína si svoj trh zelených technológií chráni, dotuje a navyše jej výroba nie je taká bezpečná a šetrná k životnému prostrediu ako tá v Európe. Možno to vidieť v odvetví výroby elektrolyzérov, ktoré sa používajú pri produkcii vodíka, ale aj v dodávateľskom reťazci pri veterných elektrárňach alebo solárnych paneloch.
Bývalý šéf Európskej centrálnej banky Mario Draghi vo svojej nedávnej správe o konkurencieschopnosti navrhuje okrem iného zaviesť minimálne kvóty pre inovatívne a udržateľné výrobky a komponenty z Európy vo verejnom obstarávaní. Po rovnakom kroku volá vodíkový aj fotovoltaický priemysel v EÚ.
„Nebuďme naivní v tom, čo sa tu Čína snaží dosiahnuť: naše európske spoločnosti vyradia z trhu, a keď budú všetci rozdrvení a čínske spoločnosti zostanú jediné, ich monopolná sila im umožní ceny znovu zvýšiť,“ uzatvárajú autori.
Pôvodný článok
