Prečo vedci skúmajú baktérie v našej stolici?
Aké baktérie, vírusy a plesne, a v akom presnom množstve, môžete nájsť v bežnej stolici zdravého človeka? Je to zvláštna otázka, ale dôležitá, pretože je jedným z mála vodítok, ktoré máme k dispozícii, pokiaľ ide o to, čo sa deje vo vnútri črevného mikrobiómu.
Toto mikrobiálne spoločenstvo hrá niekoľko zásadných úloh, od pomoci pri tvorbe hormónov až po zásobovanie kľúčových zložiek nášho imunitného systému. Bohužiaľ, je tiež známe tým, že sa ťažko študuje. Vedci dúfajú, že do konca roka budú môcť využiť poznatky zo stolice na kategorizáciu črevného mikrobiómu.
A to na základe vzoriek stolice zdravých darcov, ktorí sa stravujú všetkými potravinami, ako aj vegánsky – 5 000 vzoriek od každého darcu – ktoré budú zlúčené a homogenizované. Potom budú podrobené novovyvinutému procesu, aby boli skladovateľné.
Vzhľadom na to, že mikrobióm je pre naše zdravie taký dôležitý, je dôležité mať nejaké meradlo, podľa ktorého sa môžeme riadiť. Keby sme napríklad nemali predstavu o tom, čo je zdravý krvný tlak, nevedeli by sme, kedy niekomu hrozí vážne ochorenie z vysokého krvného tlaku.
Podľa Scotta Jacksona, vedúceho skupiny pre komplexné mikrobiálne systémy v Národnom inštitúte štandardov a technológie (NIST), má nová norma vyriešiť nejednotnosť vo vede, ktorá teraz používa pre štúdie vyše 10 rôznych „kontrol“.
V ideálnom prípade sa to premietne do lepších diagnostických nástrojov, laboratórnych testov, probiotík a ďalších výrobkov súvisiacich s črevami, ktoré už zaplavujú spotrebiteľský trh bez akejkoľvek regulácie či dohľadu.
Súčasťou výzvy, pred ktorou vedci stoja, je skutočnosť, že dokonalý mikrobióm už nemusí existovať kvôli všadeprítomnosti rôznych chemických látok, spracovaných potravín, ako aj kvôli mikrobiálnym účinkom mnohých liekov, čistiacich prostriedkov a herbicídov.
Dúfame, že to bude prvá zmysluplná základná línia v tejto novovznikajúcej oblasti vedy, ktorá je nadmieru zložitá. Ani tí, ktorí vykonávajú štúdie mikrobiómu, nedokážu povedať, čo je vlastne meradlom zdravia.
„Čo je správne? Neviem. Nevieme. Môžeme vám dať terénneho sprievodcu, ktorý katalogizuje organizmy tak, ako ich vidíme. Čo to znamená, je v podstate nezodpovedané,“ povedal Dr. Neil Stollman, predseda gastroenterologického oddelenia v Alta Bates Summit Medical Center, na nedávnom stretnutí o mikrobióme v Malibu.
Scott Jackson lekárom na Malibu povedal, že štandardom bude „správne charakterizovaná ľudská stolica, podľa ktorej sa bude vedecká komunita riadiť“.
Rozmanitosť mikrobiómov
Väčšina ľudských mikrobiómov je síce do istej miery podobná, ale zároveň je neuveriteľne rozmanitá, pretože každý človek má iný počet a rovnováhu rôznych mikróbov. Náš vnútorný ekosystém môže tiež strácať komenzály (dobré baktérie), trpieť stratou rozmanitosti a zažívať prerastanie, hoci presné dôvody nie sú známe, povedal Stollman.
Rozmanitejší mikróbiom je všeobecne spojený s lepšími zdravotnými výsledkami. Jedna štúdia zistila, že po niekoľkotýždňovom prechode na stravu s väčším množstvom fermentovaných potravín sa rozmanitosť zlepšila. To znamená, že mikrobiém môže byť ovplyvnený všetkým možným, od potravín cez stres až po lieky.
Jedna zaujímavá štúdia zistila, že črevný ekosystém amerických prisťahovalcov sa po deviatich mesiacoch od presťahovania premenil tak, že sa podobal mikrobiómu typickému pre Západ. Ďalšie výskumy ukázali, že hladiny baktérií sa môžu meniť aj v závislosti od cvičenia, spánku a stratégie zvládania stresu, ako napr. meditácie.
Veda plná neznámych
Podľa Stollmana sa môže ukázať, že testovanie stolice je pre spoznávanie črevného mikrobiómu nevyhovujúce. „Nie je isté, že baktérie, ktoré vylučujete, sú tie isté baktérie, ktorí tvrdo pracujú vo výstelke hrubého čreva,“ povedal.
Odber stolice je síce najjednoduchší spôsob, ako vyhodnotiť črevný mikrobióm, ale štúdie naznačujú, že baktérie z konečníka, hrubého a tenkého čreva sú variabilné. Na rôznych miestach hrubého čreva sa dokonca môžu líšiť. Napriek tomu existujú spoločnosti, ktoré tvrdia, že ich analýzy stolice môžu poskytnúť presný obraz o zdraví.
Dr. Ari Grinspan, docent medicíny a riaditeľ programu transplantácie mikrobioty v nemocnici Mount Sinai, povedal denníku Epoch Times, že hoci môžu mať takéto testy určitú hodnotu, často predchnú očakávania.
„Keď k vám do ordinácie prídu pacienti, ktorí minuli veľa peňazí za výsledky týchto testov, povedia: Odpoveď je niekde tu, doktor. Čo mám robiť, akú probiotickú zmes, čo mám jesť, aby mi bolo lepšie?“
Testy by tiež mohli zbytočne vyvolávať obavy. Napríklad mnoho ľudí – najmä tých, ktorí pracujú v zdravotníckych zariadeniach – má vo svojom mikrobióme nízku hladinu Clostridioides difficile (c. difficile). Hoci je spájaný s veľmi nebezpečnou infekciou, ktorá spôsobuje úmrtie asi u 10 % starších osôb, môže byť tiež bezpríznakovým kolonizátorom.
Inými slovami, Stollman povedal, že samotná nízka hladina c. difficile nie je u zdravého mikrobiómu znepokojujúca. Často sa naň ochorieva v nemocničnom prostredí – kde je takmer nemožné dezinfikovať tohto výdatného bacila – hlavne keď sú ľudia na antibiotikách kvôli inej infekcii. Hnacím faktorom nebezpečnej c. difficile a mnohých ďalších infekcií nie je ani tak baktéria, ako skôr disbiotický mikróbiom.
Povodný článok
ZDIEĽAŤ ČLÁNOK
