EÚ naďalej bojkotuje Maďarsko, čím sa spoločné rozhodnutia odsúvajú
Od „mierovej misie“ maďarského premiéra Viktora Orbána bojkotujú komisári EÚ a ministri mnohých členských štátov predsedníctvo EÚ. Najnovšie takto zabránili rozhodnutiam o dôležitých finančných otázkach.
V júli sa začalo maďarské predsedníctvo Rady EÚ – a okrem komisárov EÚ sa ho rozhodli bojkotovať aj ministri mnohých členských štátov. Premiér Viktor Orbán bol doteraz kritizovaný predovšetkým za svoj tvrdý postoj k migračnej politike, ktorý často bránil koordinovanému postupu.
Medzitým sa pridáva aj Komisia EÚ a čoraz viac členských štátov. Orbán stále kritizovaný za to, že na začiatku svojho predsedníctva nekoordinoval svoju mierovú misiu s Bruselom.
Odvtedy sa komisári EÚ a ministri z mnohých členských štátov zdržiavajú mimo stretnutí organizovaných predsedníctvom Rady v Budapešti. Naposledy sa tak stalo v piatok 13. septembra, keď bolo naplánované stretnutie ministrov financií.
Zasadnutie Euroskupiny v Maďarsku sa konalo podľa plánu
Na zasadnutie sa dostavila len tretina ministrov – nemecký minister Christian Lindner sa tiež nedostavil s odvolaním sa na rokovania o rozpočte v Berlíne. Zúčastnili sa však zástupcovia Talianska, Belgicka, Luxemburska a niekoľkých východoeurópskych krajín.
Prítomní boli aj prezidentka Európskej centrálnej banky (ECB) Christine Lagardeová, predseda Euroskupiny Paschal Donohoe a predsedníčka Medzinárodného menového fondu (MMF) Kristalina Georgievová. Pred zasadnutím ministrov financií sa uskutočnilo aj jedno zo zasadnutí Euroskupiny.
Vzhľadom na bojkot zo strany komisárov EÚ a väčšiny ministrov nebolo možné prijať žiadne rozhodnutia. Jedným z bodov programu bola otázka financovania budúcich opatrení na ochranu klímy na úrovni EÚ.
Teraz hrozí, že sa rozhodnutia odložia až do roku 2025. Na úrovni ministrov financií sa neuskutočnila ani diskusia o téme, ktorá v predchádzajúcom týždni vyvolala rozruch v celej EÚ.
V pondelok bývalý prezident ECB Mario Draghi predstavil svoju dlhoočakávanú správu o konkurencieschopnosti EÚ. Z pohľadu Bruselu bola triezva. Namiesto toho, aby sa Európa stala svetovou ekonomickou veľmocou a globálnym politickým faktorom, stále viac zaostáva.
Podľa správy stratila EÚ pôdu pod nohami v porovnaní so všetkými ostatnými regiónmi sveta. Európania zaostali od roku 2000 najmä za USA vo všetkých ohľadoch. Produktivita Európy je slabá, zatiaľ čo príjem na obyvateľa v Spojených štátoch rástol takmer dvakrát rýchlejšie. Niektoré technologické oblasti, ako napríklad cloud computing, už dávno prehrali v EÚ.
Spoločný dlh ako posledná možnosť?
Draghi tvrdí, že Európa bude musieť „obmedziť niektoré, ak nie všetky naše ambície“. Ani model sociálneho štátu, ktorým sa EÚ už počas studenej vojny prezentovala ako globálny vzor, už nie je dlhodobo finančne životaschopný.
Ľudia stratili svoju životnú úroveň, ale aj podniky trpeli cenami elektriny a plynu, ktoré boli mnohonásobne vyššie ako v USA. Podľa Draghiho správy existuje riziko, že „dekarbonizácia bude pôsobiť proti konkurencieschopnosti a rastu“.
Podľa bývalého prezidenta ECB však situácia nie je úplne beznádejná. Európa má stále šancu dobehnúť náskok, prinajmenšom v oblastiach, ako je elektromobilita, obrana a do určitej miery aj umelá inteligencia.
Draghi odporúča ročné investície na úrovni EÚ vo výške až 800 miliárd eur, ktoré by umožnili „prevratné inovácie“. Na dosiahnutie tohto cieľa však musia byť členské štáty pripravené spolupracovať. V dôsledku toho by to znamenalo aj ochotu spoločne sa zadlžiť.
Bojkot Maďarska zabránil diskusii o Draghiho pláne na úrovni ministrov EÚ
V krajinách ako Nemecko už táto myšlienka vyvolala odpor. Spolkový minister financií Christian Lindner vyjadril svoj „veľmi skeptický“ názor na Draghiho plány. Vo vyhlásení pre ntv vyslovil podozrenie, že „Nemecko by nakoniec platilo za iných“. Podľa Lindnera to „nemôže byť hlavný plán“.
Šéfka ECB Christine Lagardeová bola Draghiho správou tiež „ohromená“. Podľa správy Euractiv však zároveň uviedla, že nevidí „žiadny mandát“ na zmenu jej menovej politiky. Zabezpečenie konkurencieschopnosti EÚ je úlohou, ktorá prislúcha európskym vládam.
Na zasadnutí ministrov financií nebolo možné zistiť, ktoré krajiny Draghiho iniciatívu privítajú – dá sa očakávať, že pôjde predovšetkým o juhoeurópske krajiny. Vzhľadom na bojkot väčšiny vlád EÚ nebolo možné viesť ani diskusiu na túto tému.
Pôvodný článok
