Budú firmy schopné prijať výzvy umelej inteligencie? (Komentár)
Ako sa firmy snažia rýchlo integrovať umelú inteligenciu (AI) do svojich podnikov, často sa stáva, že zmätok a dodatočné náklady prevážia nad prínosmi.
Ak sa vám zdá náhlenie ohľadom zavedenia umelej inteligencie povedomé, nie je to náhoda. Už sme boli svedkami niečoho podobného. Na konci deväťdesiatych rokov sa organizácie všetkých veľkostí, najmä veľké korporácie, stretávali s prechodom od zastaraných technológií k digitálnej transformácii. Až počas pandémie covidu-19 v roku 2020 podniky náhlivo dokončovali svoju digitálnu transformáciu, najmä pokiaľ išlo o podporu a ochranu rozptýlených pracovníkov na diaľku s prevádzkou domácich kancelárií, pracovnými postupmi a pravidlami dodržiavania predpisov.
A čo viac, preteky v oblasti umelej inteligencie sú v plnom prúde, pretože Microsoft, Apple a ďalšie technologické firmy investujú miliardy do AI produktov, ako je OpenAI. Každý si je dobre vedomý, alebo by mal byť, aké intenzívna je súťaž o dominanciu v oblasti AI na globálnej a firemnej úrovni.
AI mení obchodné praktiky
Niet pochýb o tom, že AI je technologickým pokrokom, ktorý v blízkej budúcnosti zásadne zmení náš spôsob života – a možno navždy. V skutočnosti už k tomu dochádza a bude to pokračovať. Avšak v týchto raných a búrlivých dňoch AI sa objavujú aj praktické problémy.
Napríklad firemné vedenia a predstavenstvá čelia prekážkam pri implementácii a kontrole, ktoré bránia ich organizáciám využiť čo i len zlomok potenciálu AI. A to nehovoriac o tom, že je ťažké odôvodniť miliónové výdavky na nasadenie AI na podnikovej úrovni, ktoré by mali zjednodušiť ich operácie, optimalizovať pracovné postupy, harmonizovať oddelené divízie a vyriešiť ďalšie organizačné výzvy, s ktorými sa podnikové organizácie ťažko vyrovnávajú.
To sú len začiatky výziev a rizík, ktorým AI čelí aj v stredne veľkých podnikoch, nehovoriac o tých na úrovni korporácií.
Riziko pre súkromie a etiku
Sila AI nespočíva iba v jej rýchlosti spracovania dát, ale aj v schopnosti pristupovať k osobným informáciám – a prípadne toto prístupové právo zneužiť. Ochrana súkromia jedincov je ich zákonným právom a organizácie, ktoré tieto informácie uchovávajú, nesú zodpovednosť za ich ochranu. Ak je AI riadená zle alebo nie je dostatočne monitorovaná, zvyšuje sa riziko, že sa organizácia dostane do konfliktu s právnymi predpismi o ochrane súkromia.
Existuje aj riziko udržiavania zaujatosti a jej sociálneho vplyvu, pokiaľ sú do programov umelej inteligencie zakomponované akékoľvek predsudky. Tieto predsudky môžu zahŕňať osobné názory programátora alebo poskytovateľa AI, čo môže mať za následok negatívne dopady na určité osoby, líšiace sa svojimi názormi od tých, ktoré vytvárali tieto programy.
Nelegálne sledovanie je ďalším rizikom, ktoré AI prináša organizáciám všetkých veľkostí. Majú ľudia právo nebyť sledovaní, keď sa venujú činnostiam vo svojom voľnom čase? Majú právo, aby ich správanie nebolo komercializované pomocou prediktívnej analytiky a opakovane predávané na trhu? V praxi je to často skôr otázka toho, ako technológia predháňa schopnosť nášho právneho systému reagovať na nové výzvy a riziká. Rýchlosť technologických zmien a možností je príliš vysoká.
Zaujatosť v AI
Stojí za to pozrieť sa na zaujatosti v AI podrobnejšie. Príslovie „čo sa do systému vloží, to z neho tiež vyjde“ platí pre riziká a dopady predsudkov v umelej inteligencii, ako sa prejavujú na ľudských bytostiach a ich individuálnych názoroch, správaní a postojoch. To sa tiež vzťahuje na štandardy obchodného správania, obavy o súkromie a akýkoľvek iný aspekt podnikania, ktorý môže byť hodnotený a ocenený – alebo naopak znehodnotený – subjektívnym procesom či programom riadeným AI.
To je dané tým, že AI je produktom svojho tvorcu a tým pádom tiež odráža jeho zaujatosť. Objektivitu je ťažké, ak nie nemožné, dosiahnuť, pokiaľ ide o morálne a etické otázky, hodnotu uvážlivého rozhodovania oproti rýchlosti, často zložité procesy vyjednávania a kompromisu, alebo aktuálny prospech versus budúce prínosy, trhovú dobrú vôľu a podobne.
Riziká a výzvy integrácie AI
Z praktického hľadiska mnohé podniky zisťujú, že integrácia AI do ich existujúcich operácií je ťažká a rušivá. Vo väčšine, ak nie vo všetkých prípadoch, je rast organizácie organický, ale aj organizovaný, zefektívnený a rozdelený do rôznych oblastí. To znamená, že obchodné praktiky a nuansy pracovných tokov sa vyvíjali v priebehu času, často v dôsledku osobnostných zvláštností, osobných vzťahov vnútri aj mimo organizácie, zavedených obchodných praktík a ďalších „ľudských faktorov“, ktoré určujú, ako podnik funguje.
Proces integrácie systémov riadených AI do takto zložitých organizácií a ich pracovných tokov môže byť nielen nákladný, ale tiež môže zásadne zmeniť samotnú organizáciu tak, že sa stane nepoznateľnou pre vlastných zamestnancov alebo vedenie. Môže to tiež viesť k nákladným porušeniam predpisov. Tieto riziká premieňajú nákladné integrácie s nízkymi výsledkami na oprávnený dôvod na obavy medzi členmi vedenia a manažérmi.
Bezpečnosť dát v AI
Jedným z najväčších rizík prijatia systémov riadených AI je rýchlosť, akou môžu pristupovať ku všetkým dátam v rámci podniku. Nové kybernetické útoky sú nielen posilnené umelou inteligenciou, ale akonáhle sa hackeri dostanú do siete, často môžu pristupovať k nechráneným identitám strojov, alebo dokonca ľudí a rýchlo využiť firemný systém riadený AI na urýchlenie útokov, odhalenie chránených dát, rozšírenie krádeže dát a vykonávať útoky pomocou ransomvéru – a to všetko exponenciálne rýchlejšie.
Útočníci týmto spôsobom teraz môžu využiť podnikové systémy riadené umelou inteligenciou na to, aby ukradli dáta, skôr než si podnik vôbec uvedomí, že bol napadnutý. AI je v podstate nástroj, ktorý vykonáva prácu toho, kto ho ovláda. Toto bolo prípadom Microsoft Copilotu pre Microsoft 365, kde výskumníci využili Copilota na rýchle vyhľadanie a extrakciu kritických dát iba pomocou niekoľkých príkazov, čo by predtým žiadny hacker nedokázal.
Právne riziká
Vzhľadom na to, že žijeme v silne právne zameranej spoločnosti, predstavujú riziká spojené s umelou inteligenciou pre firmy významné a ťažké výzvy. Pravdou je, že programy, nástroje a riešenia riadené AI budú aj naďalej rýchlo prijímané. Súčasne riziká pre duševné vlastníctvo a záväzky, ktoré umelá inteligencia predstavuje pre organizácie v oblasti dodržiavania predpisov, zodpovednosti, ochrany súkromia a etických otázok, nezmiznú v dohľadnej dobe.
Podniky a organizácie sa ponáhľajú, aby AI priviedli a čo najskôr ju nasadili, ak nie z iného dôvodu, tak preto, že nechcú zostať pozadu. Koniec koncov, „Inovuj, alebo zomri“ nie je len prehnané príslovie, ale pre mnohé firmy je to konštatovanie skutočnosti.
Umelá inteligencia je nevyhnutná, nech už napíšem čokoľvek v tomto článku. Skôr alebo neskôr bude umelá inteligencia monitorovať organizácie naprieč národmi a po celom svete. Táto transformácia bude oveľa rýchlejšia ako predchádzajúca digitálna revolúcia v ekonomike, ktorá trvala okolo dvadsať rokov. Ale v tom všetkom zostáva jedna zrejmá otázka: „Kto monitoruje AI?“
Názory vyjadrené v tomto článku sú názormi autora a nemusia nutne odrážať názory Epoch Times.
Pôvodný článok
ZDIEĽAŤ ČLÁNOK
