Prepustený premiérov poradca Chmelár: Premiér sa po atentáte zmenil
Eduard Chmelár je ľavicový intelektuál, politický komentátor, historik a bývalý vysokoškolský pedagóg. Po predčasných voľbách pôsobil od novembra 2023 ako poradca premiéra Roberta Fica v oblasti politických záležitostí. V auguste musel svoj post opustiť. Odvolanie mu malo prísť poštou od šéfa zboru poradcov Erika Kaliňáka. Oficiálnym dôvodom bola jeho kritika štátneho tajomníka ministerstva životného prostredia Štefana Kuffu po medializovanom incidente na divadelnom predstavení v Malej Frankovej. Za posledný týždeň Chmelár poskytol svoj hlbší vhľad do celej problematiky v dvoch rozhovoroch pre denník Štandard a pre youtubový kanál Diskusný klub so Šimonom Žďárským.
Premiér sa po atentáte zmenil
Bývalý premiérov poradca uviedol, že po májovom atentáte v Handlovej nastal výrazný posun v správaní a prístupe Roberta Fica k svojmu okoliu. Začal sa uzatvárať do čoraz menšieho okruhu ľudí, komunikácia s jeho poradcami viazla. Dokonca ani najvyšší funkcionári strany často nevedeli, kde premiér je alebo na čom vláda momentálne pracuje.
„Teraz však nemyslím tie prvé týždne, bolo prirodzené, že premiér sa liečil. Po návrate sa však zmenil štýl jeho práce a prestali sa riešiť niektoré problémy. Viacerí funkcionári Smeru sa začali sťažovať, že sa s nimi nekomunikuje a veci riešia len Fico s (Robertom) Kaliňákom za zavretými dverami,“ vysvetlil.
Podľa Chmelára začal byť premiér oveľa viac opatrný a uzavretý. Ako jedno z možných vysvetlení ponúkol, že nepodarený atentát mohol byť výstrahou, ktorú Robert Fico pochopil. Poznamenal, že odpoveď na niektoré otázky spojené s atentátom sa verejnosť pravdepodobne nikdy nedozvie – napríklad, či páchateľ konal skutočne sám alebo na neho mal niekto vplyv.
Vojenská pomoc Ukrajine
Chmelár skonštatoval, že pre neho sú najvyššou prioritou mierové otázky a mierová politika. Povedal, že z postu poradcu chcel odísť už skôr, keď videl, že napriek vyhláseniam čelných predstaviteľov vojenská podpora Ukrajiny naďalej pokračuje v obdobnej forme ako za predchádzajúcich vlád. Poznamenal, že potom, čo vláda naliala 100 miliónov eur zo štátneho rozpočtu do súkromných zbrojoviek, ktoré vyrábajú muníciu pre Ukrajinu, chcel na svoju pozíciu abdikovať. Nakoniec ho však mal exprezident Ivan Gašparovič presvedčiť, aby ešte ostal.
Podľa neho je reálny záujem vlády iný, ako sa navonok deklaruje, pričom vo vnútri prebieha spor medzi premiérom Ficom a ministrom obrany Kaliňákom. „Povedzte mi, v čom sa líši politika Kaliňáka od politiky (bývalého ministra obrany) Naďa. To predsa takto nemôže pokračovať, že štátne zdroje sa prioritne investujú do zbraní a do vyzbrojovania Ukrajiny,“ povedal.
„Keď nalejete 100 miliónov eur zo štátnej kasy do súkromných zbrojoviek, ktoré dodávajú zbrane Ukrajine, to je čo? Je to pokračovanie pomoci z vreciek daňových poplatníkov. Ďalej, Kaliňák chce nakúpiť zbrane od Izraela za 500 miliónov eur, a v čase, keď treba konsolidovať rozpočet a škrtať v sociálnej sfére,“ vysvetlil svoj pohľad.
Neuskutočnená mierová konferencia v Bratislave
Ako druhý dôvod, prečo chcel z funkcie odstúpiť už skôr, spomenul Chmelár neuskutočnenú mierovú konferenciu v Bratislave, ktorú organizoval s bývalým českým šéfom diplomacie Janom Kavanom. Po prvýkrát sa boli podľa neho ochotní stretnúť veľmi vysokí predstavitelia Ukrajiny, Ruska a zástupcovia Západu.
„No nakoniec sa to zastavilo. A dodnes neviem, na čom. Pôvodne bol premiér tomuto projektu naklonený, zaujímali ho detaily. A po atentáte koniec. Nič. Nijaké odozvy, nijaké reakcie,“ povedal.
„Ak by sa to podarilo, malo by to benefity aj pre Slovensko, aj pre postavenie Fica v medzinárodnej politike. Je mi ľúto, že to nakoniec nepodporil a cúvol. Som si istý, že Fico je presvedčený o tom, že Ukrajina potrebuje ukončenie bojov a mierové dohody, takisto som presvedčený, že sa mu bridia návrhy šéfky eurokomisie, aby štáty EÚ viac zbrojili. Úprimne, neviem si vysvetliť, prečo vždy nakoniec od konkrétnych krokov cúva a prečo volí opatrnícky prístup.“
Chmelár naznačil, že aj za tým môže byť odkaz, ktorý premiér dostal v Handlovej. Stiahol sa z medzinárodných tém a sústreďuje sa na domácu politiku, zhrnul Chmelár.
Robert Fico a Viktor Orbán
Slovenského premiéra často prirovnávajú k maďarskému premiérovi Viktorovi Orbánovi. Chmelár s paralelou súhlasí, ale iba do určitej miery. Vidí medzi nimi jeden zásadný rozdiel. Robert Fico podľa neho síce rétorikou pripomína svojho maďarského kolegu, avšak vyhlásenia už nerealizuje činmi. Podľa Chmelára má slovenský premiér snahu patriť do elitného prostredia premiérov a nechce sa ocitnúť na okraji. Chce byť tam, kde sa reálne rozhoduje.
„Druhá vec je, že ak Robert Fico hovorí niečo domácemu publiku, tak je to preto, že je o tom úprimne presvedčený. Hovorí, a často provokačne, svoje názory, nepredstiera to, no nemá potom odvahu na to, aby tento názor presadzoval v zahraničí a znášal následky,“ zhodnotil.
Čo v Smere podceňujú
Chmelár sa tiež vyjadril, že v posledných voľbách množstvo ľudí volilo Smer nie z presvedčenia, ale zo sklamania z bývalých vlád. Veľká skupina elektorátu môže nabudúce opäť prejsť ku konkurencii, čo podľa neho vo vládnej strane veľmi podceňujú.
„Myslia si, že im stačí upevniť si moc a všetci voliči im uveria, že ich ľudia nekradli, nekorumpovali a sú nevinní. Ale to je, ako by povedal klasik, hlboké nedorozumenie. Voliči im nedali bianco šek, ale poslednú šancu, ktorá sa už opakovať nemusí,“ poznamenal.
Za jedinú šancu ako oživiť autentickú ľavicu považuje bývalý poradca premiéra postaviť sa principiálne proti oligarchii. „A to je iné kafé,“ skonštatoval. „To nie je jednoduchá záležitosť, pretože moc oligarchie je mimo volených štruktúr. Je to oveľa ťažší boj a kto má na to odvahu?“ pýta sa Eduard Chmelár.
