IBM pochopila situáciu a obmedzuje svoje pôsobenie v Číne (Komentár)
Spoločnosť IBM sa rozhodla uzavrieť svoje operácie v Číne. Vedenie tvrdí, že obchodné vyhliadky v tejto ekonomike už nie sú ako predtým.
IBM sa rozhodla nasledovať príklad dlhého zoznamu amerických značiek a uzavrieť časť svojich operácií v Číne.
Hoci sa vedenie vo vyhláseniach drží obchodného tónu, je zrejmé, že vníma rovnaké jasné varovanie ako ostatné americké firmy. Aj keď je tento krok pre firmy, ktoré opúšťajú niekedy aj desiatky rokov trvajúce dohody, nepohodlný a nákladný, Čína tým len sotva stratí svoje odborné znalosti a obchodnú prezieravosť. Ponúka sa teda skôr otázka: Dokáže čínsky vodca Si Ťinping tieto „neblahé znamenia“ prečítať?
Koncom augusta mal výkonný manažér IBM virtuálne stretnutie so zamestnancami v čínskych výskumných a vývojových oddeleniach. Povedal im, že spoločnosť presunie svoje funkcie do iných krajín. Aby IBM toto rozhodnutie vykompenzovala, plánuje zvýšiť počet výskumníkov a inžinierov v Indii. Nie je jasné, koľko čínskych zamestnancov dostalo ponuku presunúť sa spolu s firmou.
Od začatia podnikania IBM v Číne uplynuli štyri desaťročia. Firma kedysi považovala Čínu za hlavný trh rastu. Po nejakú dobu bola IBM jedným z najväčších čínskych telekomunikačných operátorov a mala medzi klientmi významné čínske banky a energetické spoločnosti. V poslednom čase sa však podnikanie zhoršilo. Tržby klesali dva roky po sebe.
Vedenie pri oznámení uviedlo, že rozhodnutie opustiť Čínu súvisí menej s klesajúcimi tržbami a viac so službami pre klientov. Samozrejme, každé vedenie firiem pri svojich rozhodnutiach tvrdí, že ide o zlepšenie klientskeho servisu. Pravdepodobne však existujú aj iné dôvody, ktoré IBM zdieľa s ďalšími zahraničnými firmami opúšťajúce Čínu.
Jedným z dôvodov je, že náklady na zamestnancov v Číne vzrástli oveľa rýchlejšie ako v Indii a inde v Ázii. A čínska konkurencia v posledných rokoch odhryzla časť trhu mnohým firmám, vrátane IBM, čo je čiastočne vďaka technologickému pokroku tejto konkurencie, ale predovšetkým kvôli tomu, že Peking v rámci kampane „odstrániť Ameriku“ nariadil štátnym agentúram a štátnym podnikom nahradiť zahraničné vybavenie domácimi produktmi.
Medzitým čoraz väčšia posadnutosť Pekingu bezpečnosťou viedla k väčším zásahom štátu do čínskych operácií zahraničných firiem a zodpovedajúcemu zvýšeniu obchodných nákladov. Zatiaľ čo tieto prekážky vznikali na čínskej strane, Washington zvýšil dohľad nad americkými firmami podnikajúcimi v Číne, najmä v strategických oblastiach, ako je umelá inteligencia. Všeobecne narastajúce napätie medzi Washingtonom a Pekingom zvýšilo neistoty.
Svojím odchodom sa IBM pridáva k dlhému zoznamu amerických značiek, ktoré uzavreli časť svojich operácií v Číne, či dokonca všetky a presunuli ich inam, obvykle do Ázie. Medzi tieto značky patria známe mená ako Black & Decker, Nike, Hasbro, L.G. Electronics a Sharp. Ešte významnejší je počet popredných technologických firiem, ktoré obmedzili svoje čínske operácie, vrátane spoločností Apple, Dell, Hewlett Packard, Intel, Google, Oracle a Quanta Computer. A to je len malá vzorka. Celkom takmer 30 amerických značiek podniklo úplný alebo čiastočný odchod z Číny. Každá to urobila zo svojich vlastných dôvodov, ale všetky zdieľajú spomínané tlaky.
Tieto odchody Číne vzali niečo, čo by jej inak v jej problematickej ekonomickej situácii mohlo pomôcť. Vzhľadom na to, že väčšina dôvodov stojacich za týmito odchodmi má niečo spoločné so správaním Pekingu, je namieste otázka, či si Si Ťinping uvedomuje škody, ktoré jeho politika Číne spôsobila.
Názory vyjadrené v tomto článku sú názormi autora a nemusia nutne odrážať názory Epoch Times.
O autorovi: Milton Ezrati je redaktorom časopisu The National Interest, pobočky Centra pre štúdium ľudského kapitálu na Univerzite v Buffale (SUNY), a hlavným ekonómom komunikačnej spoločnosti Vested so sídlom v New Yorku. Pred nástupom do spoločnosti Vested pôsobil ako hlavný trhový stratég a ekonóm v spoločnosti Lord, Abbett & Co. Často píše aj pre City Journal a pravidelne bloguje pre Forbes. Jeho najnovšou knihou je „Thirty Tomorrows: The Next Three Decades of Globalization, Demographics, and How We Will Live“ (Tridsať zajtrajškov: nasledujúce tri desaťročia globalizácie, demografie a toho, ako budeme žiť).
Pôvodný článok
