Premiér naznačil, že aj ďalší štátny sviatok nebude dňom pracovného voľna
Stav verejných financií Slovenska je alarmujúci a rezort zodpovedný za štátnu kasu je nútený hľadať spôsoby, ako budúci rok ušetriť 1,4 miliardy eur. Vláda sa preto pozerá aj na nepopulárne opatrenia. Medzi tie patrí napríklad možnosť zrušenia niektorých dní pracovného voľna. Premiér Fico už naznačil, že tento krok by mohol priniesť dodatočné finančné prostriedky do štátneho rozpočtu. Nie je jasné, ktorý sviatok chce rušiť a či ostane len pri jednom.
Štátny sviatok, ale nie deň pracovného pokoja
Stav verejných financií Slovenska je nadmieru kritický a ministerstvo financií má za úlohu naplánovať konsolidáciu v objeme 1,4 miliardy eur. Vláde Slovenskej republiky bude dobré každé euro, ktoré dokáže ušetriť. V hre sú len nepopulárne a ešte menej populárne opatrenia. Jednu z viacerých možností už predznačil premiér Robert Fico (Smer-SD). Spomína škrtanie dní pracovného voľna.
„Ak by sme sa dohodli, že štátny sviatok zostane štátnym sviatkom, ale nebude súčasne dňom pracovného voľna, je to takisto cesta, ako získať ďalšie finančné prostriedky,“ ozrejmil a pripomenul, že s počtom štátnych sviatkov sa Slovensko zaraďuje na vrcholné priečky rebríčka v rámci celej Európskej únie.
Slovensko už má o jeden deň voľna menej
Už minulý rok pristúpila slovenská vláda k zrušeniu jedného z dní pracovného pokoja, a to štátneho sviatku Dňa Ústavy zavedeného v roku 1994. Tento dátum síce ostal na zozname Štátnych sviatkov, avšak stal sa z neho bežný pracovný deň. Normálne v tento deň budú chodiť zamestnanci do práce a deti do školy.
1. september 2024 pripadol na nedeľu, takže mnohí občania si rozdiel ešte nestihli všimnúť. Badateľné však bolo, čo koaliční politici uvádzali ako pozitívum zmeny – otvorené obchody a možnosť zakúpenia nevyhnutnej výbavy pre nový školský rok.
V dôsledku zmeny odsúhlasila Národná rada SR zmenu Zákonníka práce, na základe ktorej mohol Deň Ústavy SR zostať štátnym sviatkom, ale zároveň sa z neho stal bežný pracovný deň, za odpracovanie ktorého bežný zamestnanec nemá nárok na 100% zvýhodnenie priemernej mzdy. Úpravu však ešte nestihla reflektovať ani stránka Úradu vlády SR, kde je stále 1. september uvádzaný aj ako deň pracovného pokoja.
Aký sviatok je na odstrel?
Premiér Fico zatiaľ nekonkretizoval, o ktorý sviatok či deň pracovného pokoja by občania Slovenska boli budúci rok ukrátení. Počet štátnych sviatkov sa míňa, celkovo je ich šesť a len štyri z nich sú aj dňami pracovného pokoja. Okrem týchto však máme aj Dni pracovného pokoja, ktorých je 10 a sú to poväčšine kresťanské sviatky.
Podľa historika Dušana Kováča by vláda mohla pristúpiť k zrušeniu Sviatku svätého Cyrila a svätého Metoda, ktorý pribadá na 5. júl. „Boli to významní učenci, lenže táto tradícia je na Slovensku umelá,“ myslí si Kováč. Z cirkevných sviatkov by historik zvolil 15. september, keď sa uctieva Sedembolestná Panna Mária.
“Nie je to veľký sviatok. I keď je panna Mária patrónkou Slovenska, je to skôr cirkevný významný deň ako svetský,“ poznamenal. Dodal, že podľa neho by politici v žiadnom prípade nemali rušiť Výročie SNP alebo novembrový sviatok Deň boja za slobodu a demokraciu.
Vláda sa na katolickú cirkev zatiaľ neobrátila. Tá sa rozhovorom nebráni. „Katolícka cirkev zatiaľ nebola prizvaná k diskusii na túto tému. V prípade potreby je však otvorená dialógu,“ uviedla to hovorkyňa Konfederácie biskupov Slovenska Katarína Jančišinová.
Dni pracovného pokoja počas cirkevných sviatkov sú pod patronátom vatikánskych zmlúv z roku 2000, ktoré Slovensko s Vatikánom podpísalo za čias premiéra Mikuláša Dzurindu. Zmluvy síce postihy za zrušenie dní pracovného pokoja cirkevných sviatkov neobsahujú, profesor kánonického práva Právnickej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave Ján Duda však varuje, že Slovensko by takou svojvoľnou zmenou riskovalo stratu medzinárodnej dôveryhodnosti.
Najmenej pravdepodobné sa javí, že by Ficov kabinet zrušil Sviatok práce, ktorý slávime 1. mája. Predseda vlády totiž dlhodobo tento deň považuje za najmarkantnejší. „Niekto môže 1. máj využiť len ako voľný deň, niekto ho možno viac spája so vstupom Slovenska do Európskej únie. Ale my, ľavičiari v strane Smer, ho najmä spájame s oslavou práce,“ skonštatoval Fico v roku 2020.
Čo môže zrušenie sviatku priniesť?
Analytik Inštitútu ekonomických a sociálnych vied (INESS) Róbert Chovanculiak pripomína, že hoci Slovensko zrušením jedného dňa pracovného pokoja prvenstvo v počte štátnych sviatkov stratilo, naďalej je v rebríčku krajín EÚ vysoko. Spolu s Chorvátskom, Španielskom a Portugalskom sa delíme o druhé miesto.
„Teda stále patríme medzi krajiny s vysokým počtom sviatkov. Napríklad v Česku majú 13 štátnych sviatkov a v Poľsku len 12 sviatkov,“ vysvetlil. Pod sviatkami má na mysli nielen štátne sviatky, ale zároveň dni pracovného pokoja.
Podľa odhadov rezortu financií si štátny rozpočet tento rok vďaka zrušenému voľnu prilepšil o 12 miliónov eur. V budúcom roku, keď Deň Ústavy SR vychádza na pondelok, exekutíva štátu počíta so 60 miliónmi eur. Analytik hovorí ešte o vyššej sume. Podľa neho by do štátnej pokladne mohla pritiecť celková suma až na úrovni 150 miliónov eur za rok. Chovanculiak to odôvodňuje tým, že do sumy treba zarátať aj dane a odvody ľudí, ktorí by inak mali voľno.
Inou optikou sa na odhadovaný zisk pozerá ekonomický analytik Tatra banky Tibor Lörincz. Podľa jeho slov je diskutabilný už samotný odhad počítajúci so 60 miliónmi eur naviac. „Nenašli sme hlbšiu analýzu, iba výpočet Inštitútu finančnej politiky. Spomínaný výpočet nejde do hĺbky, neráta s dynamickými efektami, so znížením príjmov DPFO a odvodov z dôvodu zániku príplatkov a ‚vyhládzaním‘ produkcie a spotreby, ani s tým, že sektor HORECA zo štátnych sviatkov výrazne profituje,“ upozornil. Podľa neho je produkcia v priemysle obmedzovaná dopytom, nie kapacitami. „Je teda otázne, či zrušenie sviatku naozaj HDP zvýši, a teda, či pomôže štátnemu rozpočtu,“ poznamenal.
Profitovať budú aj niektorí zamestnávatelia
Michal Páleník z mimovládnej organizácie Inštitút zamestnanosti si myslí, že zrušenie voľného dňa sa pozitívne dotkne najmä veľkých priemyselných spoločností, v ktorých sa pracuje aj počas sviatkov, keďže zamestnávatelia nebudú musieť platiť príplatky za prácu cez sviatok. Príplatok za prácu cez sviatok dnes predstavuje sto percent priemernej hodinovej mzdy, takže príležitosť na privyrobenie.
Okrem veľkých, zväčša zahraničných, zamestnávateľov by zmenu podľa Páleníka mohli pocítiť aj obchody, ktoré by inak v tento deň boli zatvorené. „Trochu sa znovu upraví nákupné správanie. Ľudia si nenakúpia už deň dopredu, akoby to urobili teraz,“ ozrejmil.
Prezidentka Konfederácie odborových zväzov Monika Uhlerová neskrýva z podobných návrhov rozčarovanie. Zamýšľa sa nad tým, či je stav verejných financií naozaj na tom tak zúfalo, že Slovensko musí šetriť na štátnych sviatkoch a na príplatkoch pre pracujúcich.
„Ten istý premiér pred pár mesiacmi v Davose oznamoval, že sa blížime k dobe, kedy zavedieme na Slovensku štvordňový pracovný týždeň. A teraz pár mesiacov na to ideme rušiť dni pracovného pokoja, zvyšovať objem odpracovaných hodín, a čo je ešte horšie, tí zamestnanci, ktorí by počas štátnych sviatkov pracovali, by nemali ani nárok na príplatok počas štátneho sviatku,“ povedala v relácií Braňa Závodského na Exprese.
