Rakúsko nebude akceptovať vracanie žiadateľov o azyl na nemeckých hraniciach
Rakúsko dalo jasne najavo, že nebude na svojich hraniciach prijímať žiadateľov o azyl, ktorí boli nezákonne vrátení z Nemecka. Rakúsky minister vnútra Gerhard Karner zdôraznil, že v tejto otázke neexistuje žiadny manévrovací priestor. Tento postoj vyostruje spor v rámci EÚ o to, ako sa vysporiadať s utečencami, ktorí cestujú v rámci Európy.
V diskusii o tom, ako by malo Nemecko riešiť žiadateľov o azyl prichádzajúcich z iných krajín EÚ, dalo Rakúsko najavo, že nestojí za vracanie utečencov na svojich hraniciach. Minister vnútra Gerhard Karner pre Bild povedal, že Rakúsko „neprijme žiadnych ľudí, ktorí budú z Nemecka vrátení späť“. V tejto súvislosti „neexistuje žiadny manévrovací priestor“.
Únia chce vyhlásiť „výnimočný stav“
Nemecká koalícia chce zabrániť „azylovej turistike“ v rámci EÚ znížením dávok pre žiadateľov o azyl, za ktorých konanie je s dostatočnou pravdepodobnosťou zodpovedná iná krajina EÚ. Týmto spôsobom chce znížiť atraktívnosť Nemecka ako cieľovej krajiny pre ďalšie cestovanie.
To však pre Úniu nie je dostatočné. Chce vyhlásiť „stav núdze“. Chce využiť článok 72 Zmluvy o fungovaní Európskej únie (ZFEÚ) na vytvorenie prípustnej výnimky zo smernice EÚ o návrate. Tá by stanovila, že pred návratom sa musí najprv uskutočniť konanie o zodpovednosti. Okrem toho by sa musel získať súhlas krajiny, do ktorej sa má osoba vrátiť.
Rakúsko sa na to teraz tiež odvoláva. Minister vnútra Gerhard Karner už dal pokyn Spolkovému policajnému riaditeľstvu, aby neprijímalo žiadne osoby, ktoré by boli vrátené z Nemecka. Hoci CDU a CSU netvoria vládu, Viedeň sa zrejme chce pripraviť na všetky eventuality.
Už v roku 2023 „exxpress“ informoval, že v roku 2022 sa z Nemecka do Rakúska vrátilo takmer 15 000 odsunutých osôb. To je povolené len v prípadoch, keď cestujúci už požiadali o azyl v inej krajine – alebo ak existuje zákaz opätovného vstupu. Rakúsku by vznikli dodatočné náklady vo výške najmenej 7,2 milióna eur mesačne na vreckové pre utečencov, plus náklady na ubytovanie a starostlivosť.
Zástupca policajných odborov Heiko Teggatz vtedy deklaroval podporu tomuto prístupu a vysvetlil, že týmto spôsobom chce dosiahnuť „odstrašujúcu reťazovú reakciu“. Každý, kto prišiel do Nemecka ako žiadateľ o azyl, „už možno prešiel štyrmi krajinami EÚ bez toho, aby požiadal o azyl“.
Zelení v Nemecku poukazujú na to, že Európsky súdny dvor (ESD) nikdy nevyhlásil vrátenie žiadateľov o azyl na vnútorných hraniciach za zákonné. Hovorkyňa ministerstva vnútra Irene Mihalicová tiež nevidí priestor na vyhlásenie „výnimočného stavu“.
Vo francúzskom prípade už ESD vyhlásil odmietnutie žiadateľov o azyl bez konania na svojich hraniciach za nezákonné. Paríž vtedy vyhlásil, že obnovenie hraničných kontrol zmenilo schengenskú hranicu na vonkajšiu hranicu, na ktorej je prípustné vyhostenie. Súdny dvor to odmietol a vyhlásil, že vnútorná hranica zostáva vnútornou hranicou bez ohľadu na hraničné kontroly.
Útok v Solingene ako katalyzátor diskusie
Rozruch v nemeckej politike v súvislosti so žiadateľmi o azyl, za ktorých konanie by podľa dublinských pravidiel boli pravdepodobne zodpovedné ostatné štáty EÚ, vyplýva z útoku v Solingene. Stúpenec IS, ktorý zabil troch ľudí a osem ďalších zranil, niektorých z nich vážne, pricestoval z Bulharska v decembri 2022.
To, že ho na hraniciach nevrátili, však nebolo dôvodom, prečo zostal v Nemecku. V rámci konania, ktoré sa uskutočnilo v Nemecku, sa dospelo k záveru, že Bulharsko bude zodpovedné za vykonanie azylového konania.
Sýrsky štátny príslušník tam mal byť preto deportovaný v januári 2023. Úrady však nemohli vykonať už naplánované opatrenie na ukončenie jeho pobytu, pretože žiadateľ o azyl nebol prítomný na adrese svojho bydliska. Ďalší pokus o deportáciu úrady nepodnikli.
Pôvodný článok
