Skleníkové emisie kľúčových globálnych firiem rastú. Môže za to umelá inteligencia
Americký časopis Forbes nedávno informoval, že Google, Microsoft, Shell a niekoľko sto ďalších obchodných spoločností pravdepodobne nedodržia klimatické záväzky k nulovým emisiám do roku 2040. Iba 4 % spoločností z 500 smerujú k splneniu tohto záväzku. Časopis Forbes teda upozorňuje na priepasť, ktorá vzniká medzi korporátnou rétorikou a ekonomickou realitou.
Jedným z hlavných dôvodov, prečo sa obchodným spoločnostiam nedarí znižovať emisie CO2, je ich rastúca závislosť na umelej inteligencii (AI).
AI vyžaduje obrovské množstvo energií, ktoré sú zhromažďované v tisícoch dátových centrách po svete. Podľa odhadov by v roku 2027 spotrebovaná energia AI mohla byť porovnateľná ročnej spotrebe energií štátu, ako je Holandsko.
Investičná spoločnosť Goldman Sachs navyše predikuje, že množstvo spotrebovanej energie dátovými centrami do roku 2030 vzrastie o 160 %.
AI nemá vplyv len na skleníkové emisie IT spoločností. Kvôli rastúcemu využitiu AI sa zvýšili skleníkové emisie spoločnosti Google v roku 2023 o 13 %. A za posledných 5 rokov tieto emisie u Googlu vzrástli o 50 %. Podobne to má byť u spoločnosti Microsoft, ktorá mala od roku 2020 zaznamenať nárast skleníkových plynov o 29 %. Google a Microsoft sú tak nútení prehodnodiť svoje klimatické záväzky.
Podľa časopisu Forbes dochádza kvôli AI k zvyšovaniu emisií skleníkových plynov aj u netechnologických spoločností. Nedodržanie klimatických záväzkov sa očakáva napríklad pri ťažobnom koncerne Shell, potravinárskom gigante Nestlé či odevnej spoločnosti Gucci.
Rapídna expanzia AI sa tak stáva významnou hrozbou pre globálnu transformáciu na čisté energie. Medzinárodný menový fond (IMF) odporučil vládam, aby reagovali na environmentálne dopady AI zavedením uhlíkovej dane.
Pôvodný článok
