Bojujete s existenciálnou úzkosťou? Na vine môže byť posadnutosť sledovaním negatívnych správ
Negatívne správy existujú už dlho, avšak dnešné médiá využívajú taktiky, ktoré nás nútia sa stále vracať – na úkor nášho duševného zdravia.
Príliš veľa času stráveného prechádzaním senzáciachtivých správ a negatívnych príspevkov na sociálnych sieťach vás môže nútiť spochybňovať zmysel a účel života. V jedinečnej štúdii vedci zistili, že tento druh zvyku, v angličtine známy ako doomscrolling, súvisí s existenciálnou úzkosťou.
Štúdia skúmala dáta od 800 iránskych a amerických vysokoškolských študentov, ktorí boli aktívnymi užívateľmi sociálnych sietí. Vedci zistili, že napriek rozdielnym kultúrnym perspektívam doomscrolling zvýšil pravdepodobnosť výskytu symptómov existenciálnej úzkosti u oboch skupín.
„Existenciálne rozmery konzumácie správ, najmä v kontexte negatívne ladených správ, sú pomerne málo preskúmanou oblasťou psychológie konzumácie médií,“ uviedol hlavný autor štúdie Reza Shabahang pre Epoch Times. „Naša štúdia sa snažila priniesť prvé vhľady do tejto prehliadanej oblasti.“
Doomscrolling: Moderná digitálna epidémia
Práca Shabahanga je veľmi relevantná vzhľadom na dnešnú digitálnu realitu. Hoci negatívne správy nie sú novinkou, spôsob, akým s nimi interagujeme, sa zmenil. Tento posun bol obzvlášť viditeľný v čase vrcholu pandémie covidu-19, kedy sa termín doomscrolling stal bežným označením pre našu kolektívnu posadnutosť sledovaním noviniek – posadnutosť, ktorá môže viesť k úzkosti, depresii a pocitu preťaženia.
Odvtedy psychológovia vrátane Ehaba Youssefa, výskumníka duševného zdravia, hlásia, že tieto účinky vidí u svojich klientov čoraz častejšie.
„Je to, akoby niesli na ramenách ťarchu celého sveta, neustále bombardovaní zlými správami, ktoré všetko robia takým temným,“ vysvetľuje Youssef pre Epoch Times. „Mal som klientov, ktorí popisovali, že sa cítia uväznení v cykle, kde vedia, že obsah na nich pôsobí negatívne, ale napriek tomu ho nedokážu prestať prechádzať.“
Podľa Americkej psychologickej asociácie tento neustály cyklus môže spôsobiť fenomén známy ako mediálne indukovaná posttraumatická stresová porucha, pri ktorej ľudia vystavení správam o traumách iných osôb môžu trpieť psychologickými účinkami podobnými tým, aké by zažili, keby udalosti prežili sami.
Úzkosť zo života? Môže za to mediálny kolobeh
Za nárast posadnutosti v oblasti sledovania negatívnych správ ale nemôžu len svetové udalosti – svoju rolu hrá aj náš mozog. Pretože negatívne správy môžu signalizovať potenciálnu hrozbu, reagujeme na ne silnejšie ako na pozitívne príbehy.
Tento „negatívny sklon“ nás núti vyhľadávať práve tie správy, ktoré nás znepokojujú. Článok publikovaný v časopise Nature Human Behavior v roku 2023 zistil, že v priemerne dlhých titulkoch „každé ďalšie negatívne slovo zvyšuje mieru kliknutí o 2,3 [%]“, zatiaľ čo pozitívne slová znižujú pravdepodobnosť kliknutí o 1 %. Negatívny obsah tiež vyvoláva väčšie zapojenie, vrátane zdieľania a reakcií na sociálnych sieťach.
Spravodajské weby a sociálne platformy stále viac podporujú obsah, ktorý vyvoláva také zapojenie a podnecuje používateľov k ďalšiemu skrolovaniu. Shabahang a jeho kolegovia si všimli, že to viedlo k prostrediu, v ktorom „emocionálne neutrálne správy miznú a značná časť spravodajstva je teraz charakterizovaná emóciami, ako je hnev, strach, odpor a smútok“.
Stále vystavovanie sa tomuto prúdu negativity môže otriasť našimi základnými presvedčeniami a prinútiť nás spochybňovať podstatu ľudskosti a zmysel života. Môže nás priviesť k pocitu, že život je krehký, svet je nepredvídateľný a dobrota a spravodlivosť neexistujú.
„Pred týmto vystavením bolo ľahšie si myslieť, že ľudia sú všeobecne dobrí a ľudstvo je všeobecne dobré,“ podotýka pre Epoch Times Stacey Rosenfeldová, licencovaná psychologička a riaditeľka Gatewell Therapy Center. „A teraz sme vystavení viac obsahu, ktorý nás vedie k otázkam… čo sa to deje so svetom?“
Tieto pocity a otázky sú charakteristické pre existenciálnu úzkosť – pocit, že život nemá žiadny konečný zmysel. Paradoxne, ako uviedol článok v The Guardian z roku 2022, existenciálna úzkosť nás môže viesť k tomu, že negatívne správy konzumujeme vo väčšej miere v snahe nájsť správy, ktoré zmiernia naše pocity beznádeje. Algoritmy však dávajú prednosť obsahu s vysokou mierou zapojenia, takže sa pravdepodobne stretávame so správami, ktoré naše negatívne myšlienky len potvrdzujú.
Má život zmysel?
Naša náchylnosť k existenciálnej úzkosti môže byť čiastočne spôsobená spoločenským posunom od viery v objektívnu pravdu smerom k existencializmu a postmodernizmu.
Existencializmus, ako uvádza článok v Stanfordskej encyklopédii filozofie, odmieta absolútnu morálku, zmysel a ľudskú prirodzenosť v prospech presvedčenia, že jednotlivci si musia sami vytvárať vlastné definície významov a seba samého.
Podobne postmodernizmus tvrdí, že realita je ľudským výtvorom a nič nemožno objektívne spoznať.
Obe filozofie môžu podporovať pocit nezmyselnosti, ktorý živí úzkosť, a napriek tomu sa stále viac ľudí prikláňa k týmto relativistickým svetovým názorom. Ako uvádza George Barna, riaditeľ výskumu na Kultúrnom výskumnom centre pri Arizonskej kresťanskej univerzite: „Mladí dospelí si väčšinou vytvárajú svoj pohľad na svet na základe pocitov a osobných skúseností, skôr než na základe logiky a faktov.“
A dáta z Pew Research Center ukazujú, že počet ľudí bez náboženskej príslušnosti sa zvýšil z 5 % v roku 1972 na 29 % v roku 2021.
Tento ústup od viery v univerzálne absolútno môže zhoršovať účinky doomscrollingu. Bez pevného zmyslu reality, ktorý by vysvetľoval ľudskú prirodzenosť a stav sveta, sa môžeme ocitnúť v nekonečnom hľadaní odpovedí, ktoré nenachádzame v čoraz negatívnejšom obsahu.
„Táto neistota môže zosilniť pocity existenciálneho strachu a urobiť svet ešte chaotickejším a nepredvídateľnejším,“ hovorí Youssef.
Dodáva však, že ľudia s objektívnym základom „často ľahšie preplávajú morom informácií“. Lepšie rozlišujú dôveryhodné zdroje od senzáciechtivých správ a vyhýbajú sa neistote, ktorá môže viesť k existenciálnym obavám.
Ako skoncovať s doomscrollingom
Shabahang a jeho kolegovia zdôrazňujú dôležitosť rozvážneho prístupu k správam a sociálnym médiám. Výsledky ich štúdie „naznačujú, že uprednostňovanie obozretnej konzumácie negatívnych správ môže byť užitočné pri predchádzaní nežiaducim existenciálnym pocitom“.
Na podporu takejto obozretnosti môžu ľudia, ktorí majú problém s doomscrollingom, prijať praktické opatrenia, ako napríklad:
- Zmazať aplikácie, ktoré podnecujú doomscrolling, ako sú spravodajské agregátory a sociálne siete.
- Robiť si vedomý výber, ktoré zdroje správ čítať, namiesto pasívneho scrollovania príspevkov.
- Dať telefón na noc do inej miestnosti, aby nevzniklo pokušenie scrollovať pred spaním.
- Nastaviť si denný časový limit na správy a sociálne médiá.
- Uprednostňovať reálne interakcie a aktivity, ako je trávenie času s priateľmi, prechádzky a zapojenie sa do produktívnych koníčkov.
Shabahang dodáva, že keď používame médiá, je dôležité premýšľať o tom, prečo to robíme a ako sa pri tom cítime.
„Mali by sme si byť vedomí dôvodov, ktoré nás vedú ku konzumácii médií a správ,“ spomína. „Vedomie toho, ako sa menia naše myšlienky a emócie v reakcii na médiá a správy, nám môže pomôcť lepšie zvládať ich konzumáciu a udržať si zdravšiu perspektívu.“
Ak napriek obmedzeniu konzumácie správ zažívate pretrvávajúce pocity úzkosti, strachu alebo depresie, vyhľadajte pomoc licencovaného odborníka.
Pôvodný článok
