Obyvatelia Šurian na zhromaždení plnom napätia s investormi baterkárne z Číny: Stačilo! (+Video)
V stredu (4. 9.) popoludní sa v Spoločenskej hale v Šuranoch uskutočnilo verejné zhromaždenie, ktoré zorganizovalo mesto v súvislosti s plánovanou investíciou „Šurany Industrial Park“. Na stretnutí sa zúčastnili predstavitelia mesta, ako aj zástupcovia štátnej spoločnosti MH Invest a čínskeho-slovenského investora Gotion InoBat Batteries. Do diskusie sa zapojili aj členovia iniciatívy Chránime si naše, ktorí sú autormi petície s názvom „Za zákaz výstavby baterkárne“. Stretnutie v Spoločenskej hale sprevádzalo výrazné napätie a pri predstavení účastníkov, ako aj počas jednotlivých prejavov skandovala plná sála obyvateľov Šurian rôzne heslá ako „Fuj, hanba“, „Klamete!“ a „Stačilo!„
Pred stretnutím sa občania Šurian zhromaždili na proteste, na ktorom prezentovali hlavné výhrady proti výstavbe: „Stojíme nad zásobárňou najkvalitnejšej pitnej vody v rámci celého Slovenska, a aby ste mali obraz, je to 10 miliárd kubíkov kvalitnej pitnej vody,“ uviedla ako jeden z argumentov organizátorka.
Pozadie
V novembri 2023 uzavrela slovenská vláda spoluprácu s firmou Gotion InoBat Batteries (spoločný podnik slovenského InoBat a čínskeho Gotion High-Tech) pri výstavbe továrne na výrobu batérií. Ministerka hospodárstva Denisa Saková (Hlas-SD) a minister financií Ladislav Kamenický (Smer-SD) rokovali s firmou v rámci ich minultýždňovej návštevy Číny o ďalšom vývoji tohto projektu v Šuranoch. Továreň má byť postavená na rozlohe 65 hektárov a má zabezpečiť približne 1500 nových pracovných miest. Odborníčka na odpadové hospodárstvo upozorňuje na investičného zámeru s európskym zákonom o posudzovaní vplyvov na životné prostredie (EIA). Občianska iniciatíva „Chránime si naše“ zastupujúca obyvateľov okolitých obcí spustila proti výstavbe továrne petíciu. Hlavným dôvodom je znečistenie okolitého ovzdušia, ako aj obavy o bezpečnosť a kultúrnu rozdielnosť.
Investícia do gigabaterkárne v Šuranoch by mohla obísť plné posúdenie vplyvov na životné prostredie (EIA) a následnú kontrolu zo strany Slovenskej inšpekcie životného prostredia (SIŽP) kvôli nesprávnemu stanoveniu limitov, upozorňuje Monika Medovičová, odborníčka na odpadové hospodárstvo z organizácie Priatelia Zeme.
Zámer Industrial Park Šurany podľa jej analýzy pre Euractiv „nie je v súlade so zákonom o posudzovaní vplyvov na životné prostredie – takzvaným zákonom o EIA.“
Navrhovateľ totiž požaduje len zisťovacie konanie (malá EIA), čo by znamenalo, že investícia neprejde povinným hodnotením (veľká EIA) kvôli dôkladnému zhodnoteniu všetkých vplyvov na životné prostredie a zdravie ľudí. Zámer pri Šuranoch by mal totiž spotrebovať vyše 2000 ton rozpúšťadiel za rok, pričom povinné hodnotenie musí prebehnúť už pri viac ako 200 tonách ročne.
Podľa analýzy bol chybne určený aj povoľujúci orgán (všeobecný stavebný úrad spolu s okresným úradom) namiesto Slovenskej inšpekcie životného prostredia. Ak by nebola povoľujúcim orgánom SIŽP, závod by nepodliehal jej pravidelnej kontrole.
Projekt okrem toho obsahuje nedostatky, ako chýbajúce informácie o chemickom zložení vyrábaných batérií a riešení odpadového hospodárstva. Chýbajú v ňom informácie o nakladaní s odpadmi, hoci pri prevádzke vzniknú značné množstvá nebezpečných odpadov, čo predstavuje ďalšiu nesplnenú legislatívnu požiadavku.
Projekt by tiež zabral veľkú plochu úrodnej pôdy vysokej kvality s dobrým potenciálom zachytávania CO2.
Negatívne skúsenosti z podobných projektov majú aj v Maďarsku, kde sa vyskytli nadlimitné emisie toxických látok a kontaminácia vody a pôdy z existujúcich čínskych a juhokórejských prevádzok na výrobu a recykláciu batérií.
Občania okolitých obcí spísali petíciu
Plánovaná výstavba Šurany Industrial Park predstavuje podľa občianskej iniciatívy Chránime si naše vážne riziká pre tamojšiu prírodu, zdravie a kvalitu života.
Zástupcovia iniciatívy pre Epoch Times Slovensko povedali: „Sme obyčajní občania nespokojní s komunikáciou v danej oblasti s nami, ktorí riešia tieto aktivity vo svojom voľnom čase a dobrovoľnícky. Všetci, ktorí okolo tejto veci robíme, chodíme denne do práce a aktuálne sme kapacitne plne vyťažení petíciou v teréne. Všetko sa snažíme zmáknuť po práci po večeroch, nociach a cez víkendy.“
Projekt podľa petície ohrozuje najúrodnejšiu pôdu v regióne, ktorá by inak mohla produkovať tisíce ton pšenice ročne. Ďalším problémom je možný masívny odber vody z rieky Nitra, čo by mohlo viesť k nedostatku vody počas sucha a znečisteniu rieky, čím by bola ohrozená biodiverzita.
Obavy vyvoláva aj znečistenie ovzdušia toxickými látkami, ako je katódové rozpúšťadlo N-metyl-2-pyrolidón (NMP). Obyvatelia budú navyše čeliť nadmernému hluku a svetelnému smogu, čo pravdepodobne zníži kvalitu ich života.
Technologické riešenia plánované v parku sú podľa iniciatívy nové a neoverené, pričom čínska spoločnosť Gotion High-Tech, ktorá má projekt realizovať, čelila viacerým kauzám a obvineniam z environmentálnej oblasti, ako aj vo veciach pracovných podmienok a etických otázok.
Ekonomický prínos pre obec Bánov bude z pohľadu jej občanov minimálny, keďže priemyselný park sa nachádza mimo jej katastrálneho územia a obec netrpí vysokou mierou nezamestnanosti.
Čo sa týka lokálnej dopravnej infraštruktúry, tá podľa iniciatívy nie je pripravená na nárast dopravy so stovkami kamiónov a vagónov denne.
Obyvatelia sa obávajú aj zvýšeného počtu pracovníkov z rôznych kultúr, čo podľa nich môže viesť k bezpečnostným rizikám a ohrozeniu tradičných hodnôt.
Za najväčšie riziko však považujú blízkosť chemickej továrne k obydliam a školám v obci Bánov, čo zvyšuje pravdepodobnosť ekologickej katastrofy a riziko evakuácie.
Občania sa sťažujú aj na to, že „obec Bánov nebola prizvaná na žiadne prípravné rokovania súvisiace s predmetným investičným projektom“. Obec údajne „nebola prizvaná ani len pri určení, že v našej lokalite je posudzovaný zámer a následne bolo aj vydané osvedčenie o významnej investícii pre dotknuté územie.“
Plánovaná výstavba gigabaterkárne v Šuranoch vyvoláva vážne obavy nielen z environmentálneho, ale aj z socio-ekonomického hľadiska. Upozornenia odborníčky na možné nedostatky v procese posudzovania vplyvov na životné prostredie (EIA) spolu s odporom miestnych obyvateľov signalizujú potrebu dôkladnejšej analýzy a transparentnejšej komunikácie zo strany kompetentných úradov.
Doposiaľ podpísalo petíciu vyše 2500 občanov.
Konateľ MH Invest: Mnohé obavy ľudí sú neopodstatnené
V súvislosti so spodnou vodu konateľ MH Invest Adrián Jenčo pre médiá uviedol: „Napríklad v prípade obáv o znečistenie a odčerpanie spodnej vody treba povedať, že sa s jej využitím v projekte vôbec nepočíta. Na pitie sa bude používať voda z vodovodu a na výrobu voda z rieky Nitra, ktorá sa po recyklácii a vyčistení vráti späť do rieky.“
Jenčo zdôraznil, že doteraz prebehlo iba úvodné posudzovanie vplyvov na životné prostredie, pričom povinné hodnotenie ešte len nastane. Uviedol, že išlo o tzv. „malú“ EIA, ktorá sa zameriavala na dopravné podmienky v okolí závodu, hluk a ďalšie faktory, ale nie na samotnú technológiu výroby. Technológia je podľa jeho slov efektívna, avšak občania majú stále možnosť podať voči nej odvolanie. Kľúčová však bude „veľká“ EIA, ktorá sa bude venovať detailnému hodnoteniu výrobnej technológie v závode. Tento proces bude podľa neho zahŕňať aj povinné verejné zhromaždenia v dotknutých obciach, kde sa bude podrobne skúmať vplyv technológie na životné prostredie.
T. Taraba: Zámer výstavby baterkárne v Šuranoch bude riadne posúdený v procese EIAZDIEĽAŤ ČLÁNOK
