Piatok 22. novembra, 2024
(Zľava) Minister financií Ladislav Kamenický (Smer-SD) a prezidentka KOZ Monika Uhlerová (Foto: FB / Ministerstvo financií SR / Konfederácia odborových zväzov Slovenskej republiky - KOZ SR)

Vláda šetrí: štátnym zamestnancom sa platy nezvýšia, mnohí môžu prísť o benefity. Podľa analytika dáva SR na platy štátnych zamestnancov najviac vo V4

Štátni zamestnanci si neprilepšia. Naopak, niektorí si môžu aj pohoršiť. Kolektívne vyjednávania o zvýšení platov štátnych zamestnancov skončili bez úspechu, čo znamená, že tisíce pracovníkov prídu nielen o očakávané zvýšenie platov, ale aj o dôležité sociálne benefity. Konfederácia odborových zväzov sa rozhodla nepodpísať kolektívne zmluvy vyššieho stupňa, čo sa môže negatívne dotknúť približne 70-tisíc zamestnancov. Tí teraz čelia neistote, zatiaľ čo vláda argumentuje nutnosťou šetrenia a ozdravovania verejných financií. Podľa analytika INNES nastal ideálny čas na zefektívnenie stavov a procesov v štátnej a verejnej správe.

KOZ nepodpísal kolektívne zmluvy vyššieho stupňa

Nepodarilo sa zvýšiť platy a určitá skupina zamestnancov pracujúcich pre štát či vo verejnej správe bude ukrátená o zamestnanecké sociálne benefity, ktoré sú súčasťou kolektívnych zmlúv. Informovala o tom SITA.

Platnosť aktuálnych kolektívnych zmlúv pre štátnu a verejnú službu vypršala dňom 31. augusta 2024. A keďže slovenská vláda reprezentovaná ministerstvom financií na čele s Ladislavom Kamenickým (Smer-SD) nepredložila novú ponuku na zvýšenie platov, Konfederácia odborových zväzov (KOZ) SR sa rozhodla tieto dodatky k zmluvám nepodpísať. Rokovania teda neskončili úspešne.

Skrátenie pracovného času, výmera dovolenky o týždeň nad rámec zákona, odchodné a odstupné navýšené o jeden funkčný plat oproti zákonnej úprave, či príspevok na doplnkové dôchodkové sporenie alebo prídel do sociálneho fondu – aj to sú príklady sociálnych benefitov štátnych zamestnancov, ktoré sú spolu s valorizáciou platových taríf súčasťou kolektívnych zmlúv. Mnohí štátni zamestnanci ich mohli pokladať za samozrejmosť, no keďže dohoda padla, isté už nebudú.

Platy sa nezvýšia, niektorí prídu aj o benefity

„Naše členské odborové zväzy, ktoré zastupujú zamestnancov pracujúcich v štátnej službe a vo verejnom záujme, oslovili svoje základné odborové organizácie, aby prostredníctvom dodatkov aktualizovali svoje podnikové kolektívne zmluvy práve o tieto benefity. Preto u toho zamestnávateľa, u ktorého pôsobia odborové organizácie našich členských odborových zväzov, sa odborári a zamestnanci nemusia obávať straty týchto benefitov,“ uviedla hovorkyňa KOZ SR Martina Nemethová.

Z informácie od hovorkyne teda vyplýva, že u zamestnávateľov, kde nepôsobí odborová organizácia a nemajú podpísanú platnú kolektívnu zmluvu, zamestnanci o sociálne benefity prídu.

KOZ SR chce však naďalej pokračovať vo svojej iniciatíve, naďalej rokovať a presadzovať rast miezd štátnych zamestnancov a zamestnancov vo verejnej správe. Kolektívne vyjednávanie sa týka celkovo okolo 360-tisíc ľudí. Do tejto veľkej skupiny patria napríklad učitelia, nepedagogickí pracovníci v školstve, či hasiči. Jednoducho ľudia pracujúci vo verejnom záujme.

Pokiaľ majú inú vlastnú kolektívnu zmluvu, o benefity nemusia automaticky prísť. Odborári odhadujú, že takto chránených by mohlo byť okolo 80 % pracovníkov. Nežiaduce dôsledky neúspešného vyjednávania odborárov sa tak dotknú okolo 70-tisíc zamestnancov. 

Minister ponúkol namiesto navyšovania platov odmeny

Kabinet premiéra Roberta Fica (Smer-SD) na čele s ministerstvom financií však stoja pred nutnosťou bezprecedentnej konsolidácie a ozdravovania verejných zdrojov. Vláda je nútená šetriť a chystá konsolidačný balíček.

Rezort financií spoločne s predstaviteľmi odborov sa od apríla pokúšal nájsť dohodu ohľadom odmeňovania. „Už od začiatku kolektívneho vyjednávania pripomíname, že verejné financie Slovenskej republiky sa vďaka hospodáreniu bývalých vlád medzi rokmi 2020 až 2023 nachádzajú v zlom stave, s najhorším deficitom zo všetkých krajín Európskej únie a s vysokým nárastom dlhu počas rokov 2020 až 2023,“ uviedlo ministerstvo.

Minister Kamenický však aj napriek nepriaznivej situácii verejných financií ponúkol riešenie za účelom udržania určitého štandardu zamestnancov štátnej a verejnej správy. Navrhol vyplatiť každému zamestnancovi garantovanú odmenu vo výške 500 eur za nasledujúci kalendárny rok 2025 a v ďalšom roku návrh odmeny zdvojnásobil na 1000 eur.

„Práve tieto finančné prostriedky by vedeli prispieť k tlmeniu dopadov očakávanej miery inflácie a udržaniu sociálneho štandardu zamestnancov,“ popísalo ministerstvo.

Túto ponuku však KOZ SR na čele s prezidentkou KOZ Monikou Uhlerovou odmietlo. Riešenie nepovažuje za systémové, či vhodné. S takouto formou má negatívne skúsenosti.

Ďurana: SR dáva na platy zamestnancov štátu najviac spomedzi krajín V4

Analytik  z Inštitútu ekonomických a sociálnych vied INNES Radovan Ďurana upozornil na fakt, že Slovensko aktuálne dáva na mzdy pracovníkov v štátnej a verejnej správe najviac financií spomedzi krajín V4 a zároveň viac než je priemer v rámci EÚ. Súčasne pripomenul, že proces rokovania medzi odbormi a štátom je nutné vnímať aj v rámci medzinárodného porovnania.

„Nárast výdavkov na mzdy nie je v kontexte uplynulého zvyšovania platov, poklesu rastu inflácie, medzinárodného porovnania a predovšetkým rekordného deficitu verejných financií ospravedlniteľný,“ poznamenal.

Za účelom udržateľnosti verejných peňazí a zlepšenia kvality verejných služieb je podľa analytika potrebné znížiť počet štátnych zamestnancov a súčasne aj znížiť počet činností, ktoré sú v sektore vykonávané. Ďurana sa tiež domnieva, že teraz je vhodný čas na prepúšťanie ľudí pracujúcich vo verejnom sektore, keďže na trhu práce evidujeme nedostatok zamestnancov a nízku mieru nezamestnanosti. Vládny návrh na poskytnutie jednorázových odmien považuje za oveľa menej nákladné riešenie, než je pôvodná požiadavka zo strany odborárov. Pričom financovanie tejto formy by si vedel predstaviť pri znížení počtu štátnych zamestnancov o 1,4 %.

Za najmenej vhodné sa analytikovi INNES javí riešiť súčasný rozpor navýšením platov prostredníctvom vyšších daní, ako to žiadajú odborári. „Najhorším prístupom k riešeniu súčasného sporu o platy by bolo zvyšovanie platov financované zvyšovaním daní,“ skonštatoval. Zvyšné daňové bremeno by podľa jeho slov spadlo na súkromný sektor, čo by spôsobilo spomalenie rastu ekonomiky a tiež by sa navýšil rozdiel vo výške mzdy medzi verejným a súkromným sektorom. „Daňoví poplatníci by tak museli viac prispievať na nízko efektívne verejné služby,“ uzavrel.

Prečítajte si aj