Štvrtok 21. novembra, 2024
Ilustrace (Epoch Times, Freepik, Getty Images)

Keď sú smartfóny čoraz inteligentnejšie, stávame sa my hlúpejšími?

Štúdia zistila, že samotná prítomnosť smartfónu znižuje schopnosť mysle pristupovať k informáciám a spracúvať ich, a to aj v prípade, že je telefón vypnutý alebo uložený v taške.

Keď Mohamed Elmasry, emeritný profesor počítačového inžinierstva na University of Waterloo, pozoroval svoje 11-ročné a 10-ročné vnúčatá, ako ťukajú do svojich smartfónov, položil im jednoduchú otázku: „Koľko je jedna tretina z deviatich?“

Namiesto toho, aby sa zamysleli, okamžite otvorili aplikácie s kalkulačkou – napísal vo svojej knihe iMind Artificial and Real Intelligence (Umelá a skutočná inteligencia).

Neskôr, po návrate z rodinnej dovolenky na Kube, sa ich opýtal, aké je hlavné mesto tohto ostrova. Opäť im prsty siahli po zariadení, aby si odpoveď vygooglili, namiesto toho, aby si spomenuli na nedávny zážitok.

Keďže 60 % svetovej populácie a 97 % ľudí mladších ako 30 rokov používa smartfóny, technológia sa nechtiac stala predĺžením nášho myslenia.

Avšak všetko má svoju cenu. Kognitívny outsourcing, ktorý zahŕňa spoliehanie sa na externé systémy pri zhromažďovaní alebo spracovaní informácií, môže zvýšiť riziko zhoršenia kognitívneho, teda poznávacieho úpadku.

Napríklad časté používanie GPS (globálneho satelitného polohového systému) sa spája s výrazným znížením priestorovej pamäte, čo znižuje schopnosť človeka samostatne sa orientovať. Keďže aplikácie umelej inteligencie (UI), ako je ChatGPT, sa stávajú bežným štandardom – pričom 55 % Američanov uvádza pravidelné používanie UI – nedávne štúdie zistili, že to vedie k oslabeniu schopností kritického myslenia, závislosti, strate rozhodovacích schopností a lenivosti.

Odborníci zdôrazňujú potrebu kultivovať a uprednostňovať vrodené ľudské zručnosti, ktoré technológia nemôže nahradiť.

Skutočná inteligencia je zanedbávaná

S odkazom na svoje vnúčatá a ich prílišné spoliehanie sa na technológie Elmasry vysvetľuje, že rozhodne nie sú „hlúpe“.

Problémom je, že nepoužívajú svoju skutočnú inteligenciu.

Oni – a zvyšok ich generácie – si zvykli používať aplikácie a digitálne zariadenia a podvedome uprednostňujú internetové vyhľadávače, ako je Google, pred vlastným myslením.

Podobne ako fyzické svaly ochabujú bez používania, naše kognitívne schopnosti ochabujú, keď necháme technológie myslieť za nás.

Dôkazom toho je v súčasnosti tzv. „Google effect“ alebo digitálna amnézia, ako ukazuje štúdia Kolumbijskej univerzity z roku 2011.

Betsy Sparrowová a jej kolegovia z Kolumbijskej univerzity zistili, že ľudia majú tendenciu rýchlo zabúdať informácie, ktoré sú ľahko dostupné online.

Z ich zistení vyplýva, že ľudia si častejšie pamätajú veci, o ktorých si myslia, že nie sú dostupné online. Takisto si lepšie pamätajú, kde informácie na internete nájsť, ako samotné informácie.

V štúdii z roku 2021 sa testoval aj vplyv vyhľadávania na Googli a zistilo sa, že účastníci, ktorí sa spoliehali na vyhľadávače ako Google, dosiahli horšie výsledky v testoch učenia a zapamätania než tí, ktorí na internete nevyhľadávali.

Štúdia tiež ukázala, že „googlisti“ mali často vyššie sebavedomie, že „zvládli“ študijný materiál, čo svedčí o preceňovaní svojich vedomostí a neuvedomovaní si nedostatkov v učení. Ich nadmerná sebadôvera môže byť výsledkom skreslenia „ilúzie vedomostí“ – prístup k informáciám prostredníctvom vyhľadávačov vytvára falošný pocit odbornosti a znižuje snahu učiť sa.

Nadmerné spoliehanie sa na technológie je súčasťou problému, ale aj ich samotná prítomnosť môže byť rovnako škodlivá. V štúdii uverejnenej v časopise Journal of the Association for Consumer Research sa zistilo, že „samotná prítomnosť“ smartfónu znižuje „dostupnú kognitívnu kapacitu“, a to aj keď je telefón vypnutý alebo uložený v taške.

Podľa výskumníkov k tomuto takzvanému efektu „odlivu mozgu“, teda kognitívnemu vyčerpaniu, pravdepodobne dochádza preto, že prítomnosť smartfónu odčerpáva naše kognitívne zdroje, nenápadne odvádza našu pozornosť a sťažuje plné sústredenie sa na danú úlohu. Nadmerné používanie technológií nielenže zhoršuje naše poznávacie schopnosti, ale lekári a výskumníci si všimli, že je spojené aj so znížením sociálnej inteligencie – vrodených aspektov, ktoré nás robia ľuďmi.

Stávame sa podobnými strojom

V Spojených štátoch strávia deti vo veku 8 až 12 rokov pri obrazovkách zvyčajne 4 až 6 hodín denne, zatiaľ čo tínedžeri môžu pri obrazovkách stráviť až deväť hodín denne. Okrem toho 44 % tínedžerov pociťuje úzkosť a 39 % sa bez telefónov cíti osamelo.

Nadmerný čas strávený pri obrazovke znižuje sociálne interakcie a emocionálnu inteligenciu a bol spojený s príznakmi podobnými autizmu, pričom dlhší čas strávený pri obrazovke je spojený s vážnejšími príznakmi.

Dr. Jason Liu, lekár, ktorý má aj doktorát z neurovedy a je vedeckým výskumníkom a zakladajúcim prezidentom Mind-Body Science Institute International, povedal pre Epoch Times, že ho znepokojuje najmä používanie digitálnych médií deťmi.

Uviedol, že u svojich mladých pacientov, ktorí trávia príliš veľa času v digitálnom svete, pozoruje rôzne nezrovnalosti – všíma si ich mechanickú reč, nedostatok emocionálneho prejavu, slabý očný kontakt a ťažkosti pri vytváraní skutočných ľudských vzťahov. Mnohí z nich vykazujú príznaky poruchy pozornosti s hyperaktivitou (ADHD), reagujú odťažito a majú problémy s emocionálnou krehkosťou.

„Nemali by sme dovoliť, aby technológie nahradili našu ľudskú prirodzenosť,“ zdôrazňuje Liu.

Liuove pozorovania potvrdzuje aj štúdia publikovaná v časopise JAMA, ktorá sledovala približne 3 000 adolescentov bez predchádzajúcich príznakov ADHD počas jedného roka a zistila, že častejšie používanie moderných digitálnych médií bolo spojené s výrazne vyššou pravdepodobnosťou vzniku príznakov ADHD.

Už v roku 1988 predstavili vedci koncept „internetového paradoxu“, ktorý spočíva v tom, že internet, hoci je „sociálnym nástrojom“, vedie k antisociálnemu správaniu.

Pozorovaním 73 domácností počas prvých rokov používania internetu výskumníci zistili, že zvýšené používanie internetu súviselo so zníženou komunikáciou s rodinnými príslušníkmi, menším sociálnym okruhom a zvýšenou depresiou a osamelosťou.

Tri roky sledovania však ukázali, že väčšina negatívnych účinkov sa vytratila. Výskumník to vysvetlil pomocou modelu „bohatí bohatnú“, podľa ktorého introverti pociťovali viac negatívnych účinkov internetu, zatiaľ čo extroverti, ktorí mali silnejšie sociálne siete, z internetu viac profitovali a viac sa zapájali do online komunít, čo zmiernilo negatívne účinky.

Manuel Garcia-Garcia, špecialista v oblasti neurovedy z výskumnej agentúry Ipsos, pre Epoch Times uviedol, že medziľudské vzťahy sú kľúčom k budovaniu hlbších vzťahov, a hoci digitálne komunikačné nástroje uľahčujú nadväzovanie kontaktov, môžu viesť k povrchným interakciám a narúšať sociálne signály.

Liuove pozorovanie pacientov, ktorí sa stávajú „ podobní strojom“, potvrdzuje aj experiment s emocionálnou nákazou uskutočnenom na takmer 700 000 používateľoch Facebooku, ktorí manipuloval s informačnými kanálmi tak, aby zobrazovali viac pozitívnych alebo negatívnych príspevkov. Používatelia, ktorí boli vystavení pozitívnejšiemu obsahu, publikovali viac pozitívnych príspevkov, zatiaľ čo tí, ktorí videli viac negatívneho obsahu, zverejňovali viac negatívnych príspevkov.

Tento experiment ukázal, že technológia môže nenápadne, ale systematicky ovplyvňovať ľudské správanie. Podľa odborníkov môže toto ovplyvňovanie spôsobiť, že naše konanie a emócie budú predvídateľné, podobne ako naprogramované reakcie.

Moment Heuréka

„Na vašich pleciach spočíva najzložitejší objekt v známom vesmíre,“ prehlásil teoretický fyzik Michio Kaku.

Hoci sa najpokročilejšie technológie vrátane UI môžu zdať sofistikované, nie sú porovnateľné s ľudskou mysľou.

„UI je veľmi inteligentná, ale nie naozaj,“ vysvetľuje Kathy Hirsh-Paseková, profesorka psychológie na Temple University a vedúca pracovníčka Brookings Institution, pre Epoch Times. „Je to strojový algoritmus, ktorý je naozaj dobrý v predpovedaní ďalšieho slova. Bodka.“

Ľudský mozog sa vyvíja a „nie je nám jednoducho daný ako počítač v krabici,“ poznamenáva Hirsh-Paseková. Naše prostredie a skúsenosti formujú zložitú sieť neurónových spojení, 100 miliárd neurónov prepojených 100 biliónmi synapsií.

Ľudské učenie sa rozvíja vďaka významom, emóciám a sociálnej interakcii. Hirsh-Paseková zdôrazňuje, že počítačové systémy, ako napríklad UI, sú voči týmto prvkom ľahostajné. Stroje sa „učia“ len z dát, ktoré sú im poskytnuté, a optimalizujú sa pre najlepší možný výsledok.

Základom ľudskej inteligencie je schopnosť učiť sa prostredníctvom našich zmyslov, uviedla pre Epoch Times klinická psychologička Jessica Russoová. Keď komunikujeme so svojím prostredím, spracovávame veľké množstvo údajov z toho, čo vidíme, počujeme, ochutnávame a čoho sa dotýkame.

Systémy UI nedokážu prekročiť rámec informácií, ktoré im boli poskytnuté, a preto nemôžu skutočne vytvoriť nič nové, dodáva Hirsh-Paseková.

„[UI] je veľmi dobrý syntetizátor, ale nie je to vynikajúci mysliteľ,“ poznamenáva.

UI chýba intuitívna schopnosť ľudí skutočne pochopiť hĺbku a autentickosť emócií, vysvetlila ďalej pre Epoch Times Dr. Sai Zuo, psychiatrička v odbore lekárskej antropológie a sociálnej medicíny.

Podotkla, že niektoré aspekty ľudskej inteligencie presahujú súčasné vedecké poznatky, čo naznačuje, že koncepty ako inšpirácia pochádzajú z „vyššej úrovne vesmíru“.

Mnohé okamihy inšpirácie viedli k prelomom vo vedeckom vývoji. Starogrécky matematik Archimedes si počas kúpania uvedomil, že objem predmetu možno určiť na základe množstva vody, ktorú vytlačí, čo ho viedlo k výkriku „Heuréka!“ – objavu, ktorý stanovil princíp vztlaku.

Počas prestávky si Albert Einstein predstavil experiment s dvoma bleskami, ktorý viedol k špeciálnej teórii relativity.

Moderná zábava a technológie však bránia vzniku nových nápadov tým, že znižujú kreativitu.

Napríklad v našom neustále stimulovanom svete nie je priestor ani čas na nudu. Pritom nuda zvyšuje kreativitu a umožňuje nám vymýšľať nové riešenia.

Našťastie existujú účinné spôsoby, ako čeliť negatívnym účinkom technológií a rozvíjať naše vrodené ľudské schopnosti.

Obnovenie ľudskej inteligencie

Odborníci odporúčajú tzv. „screen fasting“ (pôst od obrazovky), počas ktorého sa odoberú technológie, čo môže pomôcť viesť sústredenejší život.

Štúdia ukázala, že žiaci šiesteho ročníka, ktorí strávili päť dní v prírodnom tábore bez technológií, vykazovali výrazné zlepšenie v čítaní neverbálnych emocionálnych signálov, ako je napríklad výraz tváre, v porovnaní s ich rovesníkmi, ktorí sa tábora nezúčastnili.

Aj nastavenie primeraných limitov môže zmierniť negatívne účinky.

U mladých dospelých, ktorých používanie sociálnych sietí bolo počas dvoch týždňov obmedzené na pol hodiny denne, sa znížila závislosť od smartfónu a zlepšil sa spánok, spokojnosť so životom, stres a vzťahy. Podľa Hirsh-Pasekovej je kľúčom k úspechu rovnováha.

Navyše, nedávne výskumy zistili, že jednoduché zásahy, ako napríklad vypnutie nepotrebných oznámení, ponechanie telefónu v tichom režime, deaktivácia technológií ako Touch ID (technológia rozpoznávania odtlačkov prstov) a Face ID (technológia rozpoznávania tváre), skrytie aplikácií sociálnych sietí a prepnutie telefónu do odtieňov sivej farby, pomáhajú skrátiť čas strávený pri obrazovke.

Ak digitálny detox nie je možný, výskum ukazuje, že existujú aj iné spôsoby, ako si pomôcť.

Spánok

Dobrý spánok je nevyhnutný na učenie a upevňovanie pamäti. Aj jedna noc nedostatku spánku môže výrazne zhoršiť schopnosť ukladať veci do pamäte.

Naše mozgy sa počas spánku zapájajú do dôležitého čistiaceho procesu. Neurotoxické odpadové produkty, ktoré sa hromadia počas dňa, sa vyplavujú, čo prispieva k zdravej funkcii mozgových buniek.

Duchovnosť

Moderné digitálne technológie sú synonymom nekonečnej stimulácie, ktorá nás oddeľuje od dôležitých aspektov života, ako je pokojná myseľ.

„Naozaj nie je veľa priestoru na spiritualitu, keď sme takí zaneprázdnení činnosťou,“ vysvetľuje Russoová.

Uviedla, že táto kultúra je zaťažená rozptýlením – neustálymi e-mailami, notifikáciami a správami. To spôsobuje, že naše telo sa utápa v dopamíne.

Táto neustála stimulácia nás udržiava v trvalom stresovom režime „bojuj alebo utekaj“ a zaplavuje náš systém kortizolom a adrenalínom. Časom to vyčerpáva našu myseľ a telo a bráni nám to v hlbšom myslení a prepojení.

Duchovnosť – hovorí Russoová – znamená znovuobjaviť význam slova „duch“ – odvodeného z latinského spiritus, čo znamená „dych“. Ide o spomalenie, hlboký nádych a plnú prítomnosť v každom okamihu.

Duchovné praktiky podporujú zmysluplné vzťahy vrátane empatie a emocionálnej inteligencie.

Môžu tiež zlepšiť kognitívne zručnosti, ako je kreativita, pozornosť, vytváranie zmyslu a účelu. Tieto praktiky zapájajú našu myseľ spôsobom, ktorý sa líši od bežného získavania informácií v našom technologickom svete a môžu ho aj doplňovať.

Voľba pred nami

Podľa Hirsh-Pasekovej stojíme na pokraji technologického pokroku, pričom veci ako UI a metaverzum sa každým dňom posúvajú vpred. Výzvou a príležitosťou je zabezpečiť, aby technológie podporovali, a nie oslabovali našu ľudskosť.

Technológia môže priniesť obrovské výhody a v budúcnosti „bude mnoho, mnoho úžasných vecí“, hovorí Hirsh-Paseková.

Dodáva však: „Ľudský druh má sociálny mozog – to je to, kým sme. Čím viac budeme túto sociálnu podstatu ľudstva oslabovať, tým viac ohrozíme naše možnosti ako druhu.“

Liu tiež varuje pred slepou vierou v digitálne technológie vrátane UI. „Poznáme len časť nekonečnej inteligencie vesmíru,“ konštatuje a dodáva, že nadmerná závislosť od digitálnych technológií ohrozuje našu schopnosť hľadať hlbšie, nevysvetliteľné a inšpiratívne poznatky.

Ľudia majú jedinečného ducha, dušu, morálku a srdce, ktoré nás spájajú s božským elementom. Nadmerná závislosť na technológiách predstavuje hrozbu, že tieto aspekty nášho bytia zakrpatejú, konštatuje Liu.

Okrem toho Liu varuje, že ak stratíme ľudskú morálku, nevedomky naučíme UI robiť nesprávne veci a používať technológie na nesprávne účely.

„Najdôležitejšie zo všetkého je, aby sa ľudia zamerali na kultiváciu seba samých – zdokonaľovanie [svojej] ľudskej prirodzenosti,“ hovorí.

To zahŕňa rozvoj „ľudskej lásky, súcitu, vzájomného porozumenia a odpustenia“.

Liu tiež poznamenáva, že práve tieto hodnoty sú podľa neho skutočnou silou ľudstva a kľúčom k odomknutiu budúcnosti, v ktorej technológia slúži nášmu osudu namiesto toho, aby ho ovládala. Voľba, ako vždy, zostáva na nás.

Pôvodný článok

Prečítajte si aj