Na Slovensku by sa mal zaviesť nový systém obchodovania s emisnými kvótami
Na Slovensku by sa mal zaviesť nový systém obchodovania s emisnými kvótami skleníkových plynov (EU ETS). Prvýkrát by sa do rozsahu jeho pôsobnosti mohli zahrnúť emisie z námornej dopravy. Cieľom je prispôsobiť systém na zníženie emisií do roku 2030. Vyplýva to z návrhu noviel zákonov o obchodovaní s emisnými kvótami a Environmentálnom fonde, ktoré vláda schválila v stredu. Zároveň navrhuje, aby ho parlament prijal v skrátenom legislatívnom konaní.
„Prvýkrát sa do rozsahu pôsobnosti EU ETS zahŕňajú emisie z lodnej dopravy. Návrh zákona upravuje základné pojmy, monitorovanie a podávanie správ, prideľovanie a odovzdanie kvót a povinnosti lodných spoločností,“ uviedlo Ministerstvo životného prostredia (MŽP) SR. Od 1. januára 2026 by sa v rámci činnosti námornej dopravy mali zaradiť aj ďalšie skleníkové plyny, a to metán a oxid dusný.
Návrhom novely sa má zaviesť nový samostatný systém obchodovania s emisiami pre budovy, cestnú dopravu a ďalšie odvetvia, najmä pre malý priemysel. „Nový systém sa bude vzťahovať na distribútorov, ktorí dodávajú palivá do budov, cestnej dopravy a ďalších sektorov, od roku 2027. Návrh zákona definuje regulovaný subjekt, palivo, uvedenie do daňového voľného obehu a povolenie na emisie skleníkových plynov pre regulované subjekty. Ustanovuje náležitosti, zmeny, zrušenie povolenia a povinnosti regulovaných subjektov,“ vysvetlil envirorezort. Dosiahnuť sa má podľa neho zníženie emisií o 42 percent do roku 2030 v porovnaní s rokom 2005.
MŽP priblížilo, že systém obchodovania sa má zároveň rozšíriť o spaľovanie palív v zariadeniach na spaľovanie komunálneho odpadu s celkovým menovitým tepelným príkonom väčším ako 20 megawattov. Cieľom je posúdiť ich začlenenie do EU ETS od roku 2028.
Návrh zákona ďalej upravuje fungovanie Modernizačného fondu, pôsobnosť orgánov štátnej správy, využitie výnosov získaných z dražieb kvót, spôsob ich použitia a ich poskytovanie prostredníctvom Envirofondu.
Zároveň by sa mali upraviť oblasti, na ktoré možno poskytnúť a použiť prostriedky Environmentálneho fondu. „Podporené môžu byť projekty v priemysle alebo energetike, v sektore budov alebo dopravy, na zvyšovanie energetickej účinnosti, na inštaláciu nových zariadení a rekonštrukciu alebo modernizáciu existujúcich zariadení, ktoré využívajú ako zdroj energie obnoviteľné zdroje energie, výstavbu a modernizáciu zariadení na uskladňovanie energie a dosahovanie cieľov environmentálnej politiky alebo zabezpečenie plnenia záväzkov SR,“ priblížilo MŽP.
Minister životného prostredia Tomáš Taraba (nominant SNS) uviedol, že Slovensko nebude v tejto fáze implementovať časť európskej smernice, ktorá hovorí o zvýšení cien pre kúrenie, benzín či naftu. Európska komisia by to mala z pohľadu Slovenska prehodnotiť. „Pokiaľ ide o tento nový emisný systém, budeme ho konzultovať s inými členskými štátmi. Budeme prinášať túto tému na pôdu v Bruseli, že nemôžu všetko platiť občania,“ skonštatoval Taraba.
Systém obchodovania s emisnými kvótami je nástrojom na znižovanie emisií skleníkových plynov vo veľkých priemyselných zariadeniach. Prevádzkovatelia môžu dostať časť kvót bezodplatne, zvyšok si musia kúpiť v aukcii alebo na trhu. Každá kvóta predstavuje právo vypustiť jednu tonu ekvivalentu oxidu uhličitého.
Klimatická koalícia: Míňanie financií z predaja emisií potrebuje jasné ciele
Klimatická koalícia sa obáva, či návrh novely zákona o obchodovaní s emisnými kvótami zabezpečí efektívne míňanie financií v súlade s cieľmi znižovania emisií. Peniaze z predaja emisií sú dobrým zdrojom na pomoc ľuďom, samosprávam aj firmám a ochrane prírody a krajiny. Informovala o tom Klimatická koalícia v reakcii na vládou schválený návrh.
Návrh trojročného investičného plánu, ktorý bude schvaľovať vláda, nepovažuje koalícia za ideálny. Na efektívne využitie týchto zdrojov z emisných kvót je potrebné, aby boli v súlade so stratégiami znižovania emisií skleníkových plynov aj vzhľadom na sociálne zraniteľných obyvateľov. Taktiež je potrebné, aby sa pri výpočte príjmov Envirofondu použili reálne priemery za posledné tri roky, priblížila koalícia. Poukázala na to, že v návrhu zákona je len prognóza ministerstva financií, ktorá vytvára priestor na zníženie financovania ochrany prírody a klímy aj o niekoľko desiatok miliónov eur.
„Zákon mal potenciál zlepšiť využitie až 100 percent výnosov z emisných povoleniek. Žiaľ, je otázne ako ministerstvo financií bude prognózovať tieto príjmy a ako bude využitých do 50 percent prostriedkov, ktoré vláda môže na trojročné obdobie zveriť ministerstvám dopravy, hospodárstva a pôdohospodárstva,“ povedal Juraj Melichár z Priateľov Zeme – CEPA. Obáva sa, že výpočet a prerozdelenie financií priamo medzi ďalšie štyri rezorty oslabí základný cieľ, a to je znižovanie emisií skleníkových plynov. Tento cieľ malo garantovať práve Ministerstvo životného prostredia SR. „Radi by sme sa mýlili, avšak, stanoviská ministerstiev k sektorovým cieľom ukazujú, že tieto rezorty nemajú klimatické ciele ako prioritu,“ podotkol Melichár.
Je podľa neho veľkou škodou, že minister životného prostredia nevyužil už takmer dokončený Klimatický zákon, aby nasmeroval aktivity iných rezortov k ochrane klímy a prírody. „V tomto znení zákona sa obávame, že sa peniaze z Envirofondu môžu necielene pomíňať na gigantickú infraštruktúru a nezostanú peniaze na pomoc ľuďom s klimatickou krízou,“ poznamenala koordinátorka Klimatickej koalície Lucia Szabová. Dodala, že využívanie prostriedkov z Envirofondu bez jasných cieľov do roku 2030 môže Slovensko stáť veľa zbytočných investícií, zhoršujúcu sa verejnú dopravu, neobnovené budovy a vyrúbanú krajinu.
Vláda schválila, že na Slovensku by sa mal zaviesť nový systém obchodovania s emisnými kvótami skleníkových plynov. Prvýkrát by sa do rozsahu jeho pôsobnosti mohli zahrnúť emisie z námornej dopravy. Cieľom je prispôsobiť systém na zníženie emisií do roku 2030. Zaviesť sa má aj nový samostatný systém obchodovania s emisiami pre budovy, cestnú dopravu a ďalšie odvetvia, najmä pre malý priemysel.
ZDIEĽAŤ ČLÁNOK
