Akú stopu po sebe zanechal bývalý čínsky vodca? Ťiangov „hospodársky zázrak“
V posledný novembrový deň minulého roka Čína oznámila, že jej bývalý prezident Ťiang Ce-min zomrel vo veku 96 rokov. „Smrť súdruha Ťiang Ce-mina predstavuje nesmiernu stratu pre našu stranu, armádu a ľud,“ napísala vtedy Čínska komunistická strana (ČKS). Ťiang bol vládnymi orgánmi vykresľovaný ako „vynikajúci vodca, vynikajúci marxista, štátnik, vojenský stratég, diplomat a osvedčený komunistický bojovník“ – citovala v novembri čínske úrady ČTK.
Ruský prezident Vladimir Putin označil zosnulého čínskeho vodcu za „drahého priateľa našej krajiny, ktorý neoceniteľne prispel k rozvoju rusko-čínskych vzťahov, autoritatívneho politika a úžasného človeka“.
Generálny tajomník OSN António Guterres označil Ťiang Ce-mina za „neochvejného zástancu medzinárodnej angažovanosti“ a pripomenul jeho „srdečnosť a otvorenosť“. Bezpečnostná rada OSN si minútou ticha pripomenula úmrtie čínskeho vodcu.
Sústrastný list súčasnému čínskemu vedeniu zaslal okrem iných aj odchádzajúci český prezident Miloš Zeman. „Ťiang Ce-min bol jedným z veľkých vodcov čínskeho ľudu. Do dejín Čínskej ľudovej republiky sa zapísal predovšetkým svojimi ekonomickými reformami.“
Český prezident ocenil jeho úspechy, ako napríklad „zavedenie možnosti súkromného podnikania v Číne alebo vstup Číny do Svetovej obchodnej organizácie“. Ocenil „jeho vodcovské schopnosti, ktoré zabezpečili hospodársky rozvoj a stabilitu čínskej krajiny“.
Aká bola hospodárska a sociálna stabilita Číny za Ťiang Ce-mina a po ňom?
Hospodársky zázrak
Pokiaľ ide o takzvaný hospodársky zázrak, tí, ktorí žili v Číne niekoľko rokov a boli jeho svedkami, o ňom vedia.
Český novinár Tomáš Etzler pôsobil v rokoch 2007 až 2010 v Pekingu, kde pracoval ako stály spravodajca Českej televízie v Číne. Odkedy Peking opustil, hovorí, že stále trpí „posttraumatickým syndrómom“ a „syndrómom vyhorenia“ z pobytu v Číne.
O svojej práci v čínskom prostredí napísal knihu Novinár v Číne alebo Čo som to preboha urobil? V knihe okrem iného uvádza:
„V rokoch 2004 až 2012 bol Wen Jiabao predsedom vlády, ktorý sľuboval, že zníži rozdiely medzi bohatými a chudobnými Číňanmi. Tento sľub súdruhovia, samozrejme, nesplnili. Ekonomické nožnice sa (za jeho vlády) ešte viac roztvorili“.
Prezidentom v tom čase nebol nikto iný ako Ťiang Ce-min.
Etzler to vo svojej knihe Novinár v Číne opisuje:
„Boli to práve sezónni námedzní robotníci, ktorí vytvorili najväčší hospodársky rast v dejinách ľudstva, čínsky hospodársky zázrak na prelome storočí. … V Číne sa nazývajú min-kung. Min znamená ľudia, kung znamená práca.“
„…Ak nedávate pozor, tak si sezónnych robotníkov v Pekingu, Šanghaji a ďalších veľkých mestách ani nevšimnete… Akoby ich komunisti skrývali. … Po práci niektorí z nich čupia v špinavých montérkach pri vchodoch na staveniská. Medzi tvrdými mozoľnatými prstami držia lacné čínske cigarety a na zemi vedľa špinavých topánok leží zelený čaj v plastovej fľaši,“ opisuje Etzler svoje autentické stretnutie.
„Pozorujú malý výsek života megapolisu, ktorý im umožňuje priestor pred bránou… Po zotmení… môžete nazrieť cez plot do ich vysvietených ubikácií. Môžete ich vidieť, ako v spodných košeliach vyliezajú na poschodové postele, ktorých sú v jednej malej izbe až štyri.“
Pracovníci mali ako toalety niečo, čo vyzeralo ako vonkajšie „toi-toiky“; na hygienu slúžili dlhé plechové umývadlá vonku s radom kohútikov, z ktorých tiekla studená voda; sprchy nemali.
Prezidentom v tom čase nebol nikto iný ako Ťiang Ce-min.
Waverozhlas.cz o tom informoval v roku 2017. „Stavebné šialenstvo vrcholilo po kríze v roku 2008, kedy Peking investoval obrovské peniaze do stavebných projektov a infraštruktúry, aby naštartoval a podporil ekonomický rast. Centrálna vláda dúfa, že sa novovybudované megalopolisy stanú prosperujúcimi ekonomickými centrami.
Na Západe sa im začalo hovoriť mestá duchov. Futuristicky vyzerajúce mestá vyrástli v Číne v posledných dvoch desaťročiach. Boli navrhnuté pre státisíce obyvateľov, ale väčšina z nich zostala z veľkej časti neobývaná. Sú výsledkom čínskeho divokého kapitalizmu, ako aj špekulácií s nehnuteľnosťami a často náhodného plánovania.“
Miestne samosprávy
„Filmovanie v Číne je ako otvorenie Pandorinej skrinky,“ hovorí Etzler o tom, že len čo začne dokumentovať jeden problém, objavia sa ďalšie. Napríklad to, že jedna miestna vláda na čierno prevádzkuje bane na čierne uhlie pod zemou, čo spôsobuje pokles hladiny podzemnej vody pre roľníkov, čím vzniká problém so zavlažovaním ich polí.
Po návšteve čínskej dediny Etzler pochybuje, že miestni ľudia v regióne poznajú pojem demokracia, ale to, čo všetci chcú, je spravodlivosť.
To všetko sa dialo za vlády prezidenta Ťiang Ce-mina.
Tehelne a otroci
Ďalej Etzler vo svojej knihe uvádza ďalšie dôkazy o „stabilnej spoločnosti“:
Na jar 2007 Čínou otriasol škandál – provinčná televízia odvysielala zábery ťažko podvyživených a zbedačených robotníkov v niekoľkých tehelniach. Niektorým ľuďom predtým zmizli príbuzní a niektorých potom našli práve v týchto tehelniach pri otrockej práci spojenej s bitím.
„To vydesilo vládu v Pekingu, ktorá navyše nemala záujem na tom, aby Čína rok pred olympijskými hrami vyzerala ako otrokárska krajina,“ píše Etzler. „Vláda v Pekingu sľúbila, že prísne potrestá všetkých, zodpovedných za túto situáciu.“ O škandále vtedy informovala aj česká TN.
To všetko sa dialo za vlády prezidenta Ťiang Ce-mina.
„Ťiangova podpora korupcie bola úplným opakom tradičných čínskych hodnôt. Namiesto zlepšovania charakteru vynikal v promiskuite; namiesto harmonizácie rodiny umožnil svojim rodinným príslušníkom hromadiť astronomické bohatstvo zneužívaním politickej moci; namiesto dobrého riadenia krajiny inicioval takzvané udržiavanie stability s cieľom zintenzívniť útlak bežných občanov; namiesto podpory čistého životného prostredia a čestného trhu ničil prírodné zdroje (vodu, pôdu a vzduch) a podporoval falšovaný tovar. Rozšírený fenomén falšovaných výrobkov, rastúce znečistenie a rastúce násilie dosiahli alarmujúce rozmery,“ opisuje Ťiangovu vládu Minghui.org.
Tomáš Etzler dodáva, akí sú čínski ľudia veľmi srdeční a pohostinní: „Aj tie najchudobnejšie rodiny sa s vami podelia o to posledné, čo majú, urobia, čo je v ich silách, aby vás ubytovali a aby ste sa u nich cítili ako doma.“
„Bez komunistov by to mohla byť celkom príjemná krajina,“ povedal Etzler po novoročnej návšteve vsi.
ČKS nedávno verejne oslavovala svoj „úspech“ v boji proti covid-19 a tvrdila, že počet obetí v Číne dosiahol len 60 000. Tento údaj je však štatistický nezmysel, pretože by to znamenalo, že vírus bol v Spojených štátoch viac ako 160-krát smrteľnejší ako v Číne – uviedol redakčný komentár epochtimes.cz.
Názory vyjadrené v tomto článku sú názormi autora a nemusia nutne odrážať stanovisko The Epoch Times.
Z pôvodného článku preložil LS.
