Štvrtok 19. septembra, 2024
Múzeum SNP v Banskej Bystrici pôvodne sídlilo v areáli Barbakanu v centre mesta, až po 15 rokoch existencie sa presťahovalo do novovybudovaného Pamätníka SNP. Pri výstavbe pamätníka, ktorý je dielom architekta Dušana Kuzmu, bolo zbúraných i viacero domov, prvý slávnostný výkop urobil Alexander Dubček. Múzeum počas svojej existencie čelilo aj normalizácii, jednou z najväčších výziev účasnosti je vyriešiť umiestnenie ťažkej vojenskej techniky, ktorá sa v areáli pamätníka nachádza. Na snímke Pamätník SNP v Banskej Bystrici 23. augusta 2024. (FOTO TASR – Lukáš Mužla)

Pripomíname si 80. výročie SNP: Je symbolom boja za slobodu, demokraciu, rovnosť, bratstvo a spravodlivejšiu spoločnosť

Slovenské národné povstanie (SNP) patrí k najvýznamnejším historickým udalostiam Slovenska. Každoročne si ho pripomíname na mnohých miestach. So zbraňou v ruke spolu so Slovákmi bojovali proti nacistom na Slovensku osoby hlásiace sa k viac než k trom desiatkam národností. Slovensko sa stalo súčasťou protifašistickej koalície a prispelo k porážke nacizmu. Od 29. augusta 1944 do oslobodenia v máji 1945 bolo vojnovým územím s obrovskými ľudskými stratami.

O Slovenskom národnom povstaní a jeho význame v boji proti nacistickým ozbrojeným silám sa vedú rôzne spory už od jeho vypuknutia. Je známe, že žiadne povstanie nikde a nikdy nevypuklo v ideálnych podmienkach. Napriek dôkladným a utajovaným prípravám sa všetko neudialo podľa plánov a predstáv jeho organizátorov. Situácia sa nielen na Slovensku v auguste 1944 menila rýchlo a okamžité rozhodovania jednotlivcov boli najdôležitejšie. Niektoré boli v prospech ozbrojeného povstania, iné ho ovplyvnili negatívne, najmä nezapojenie sa Východoslovenskej armády ako celku do bojov proti nacistom. Povstalci odolávali vojenskej presile dva mesiace. Následne časť z nich pokračovala v boji proti nepriateľovi v horách aj vďaka podpore miestneho obyvateľstva. Vypálené obce, masové hroby a všetky obete sú mementom toho, čo dokázali nacisti a ich prisluhovači robiť preto, aby si zabezpečili nadvládu nad inými.

Spochybňovanie významu SNP je neustále v spoločnosti prítomné. Treba si však uvedomiť, že týmto sa dehonestuje nielen táto udalosť, ale zároveň ide o znevažovanie každej obete druhej svetovej vojny. Po roku 1945 bolo niekoľko interpretácií SNP a spor sa viedol najmä medzi tou komunistickou a občianskou, čiže demokratickou. Prirodzene zástancovia slovenského štátu väčšinou spochybňovali SNP, no v rokoch 1945 až 1989 nemali možnosť prezentovať sa na verejnosti. Zaznamenávali sa však napríklad rôzne letáky či šuškaná propaganda, ktoré okrem iného vyzdvihovali Jozefa Tisa, prezidenta slovenského štátu a spochybňovali Československú republiku a jej predstaviteľov. Po uchopení moci Komunistickou stranou Československa (KSČ) sa prezentoval len taký výklad, ktorý bol momentálne v záujme čelných predstaviteľov komunistickej moci. V priebehu viac než štyri desaťročia trvajúcej vlády KSČ sa interpretácia čiastočne menila, no vedúca úloha komunistov v SNP sa vždy zdôrazňovala. Každý vedel, že je to lož – zámerne sa dehonestovali tie osobnosti SNP, ktoré nepatrili ku komunistom a nemohli sa verejne ohradzovať a brániť voči hlásaným deformáciám. Súčasťou neobmedzenej vlády KSČ boli politicko-súdne procesy, v ktorých odsudzovali na hrdelné tresty alebo na dlhoročné väzenia okrem iných aj významných účastníkov protifašistickej rezistencie.

Po nežnej revolúcii v roku 1989 komunistický deformovaný výklad SNP nahradil objektívnejší, čiže taký, ktorý sa približuje k pravde, nepreferuje žiadnu zúčastnenú stranu, ale snaží sa o vyváženosť na základe historických faktov. Napriek spochybňovaniu SNP zástancami slovenského štátu sa im nepodarilo nahradiť komunistický výklad tým ľudáckym. Občania oň mali a majú minimálny záujem. Slovenské národné povstanie bolo napokon Slovenskou národnou radou 29. septembra 1992 vyhlásené za štátny sviatok Slovenskej republiky, čím sa ešte zdôraznil jeho význam v dejinách.

V súvislosti s postojom k Slovenskému národnému povstaniu je dôležité, že ho väčšina obyvateľov považuje za významnú historickú udalosť a sú na ňu hrdí. Politici často vo svojich vyjadreniach pri príležitosti 29. augusta pripomínajú napríklad dôležitosť jednoty, úcty a nezabúdania na hrdinstvo v boji proti nacizmu, za slobodu, demokraciu, spravodlivosť atď. Verbálne sú všetci politici za jednotu, niekedy však nie je medzi nimi ani ochota zúčastniť sa spoločných celoštátnych osláv, čo neprospieva k vytváraniu požadovaného zmieru v spoločnosti. Výsledkom je rozdelená, čiže polarizovaná spoločnosť. Verme, že 80. výročie SNP prispeje k toľko žiadanému politicko-spoločenskému zmieru. Povstalci a všetci účastníci protifašistickej rezistencie bojovali proti nacizmu, s ktorým sa spája veľa podôb neznášanlivosti a desiatky miliónov ľudských obetí.

Pripomínajúc si statočnosť, odvahu a vieru v lepší svet vzdávame hold všetkým účastníkom SNP, protifašistickým bojovníkom a nacistickým obetiam. Je potrebné si ich nielen pripomenúť, uctiť, ale snažiť sa o presadzovanie dobra, pokoja, tolerancie…, čiže len tých pozitívnych ideí, i keď všetci vieme, že zlo bolo, je a bude vždy hlučnejšie než dobro. Spoločný má byť cieľ, nedopustiť, aby sa vojnové hrôzy opakovali, i keď je stále viac vojnových konfliktov vo svete a jeden z nich prebieha hneď za hranicami Slovenska, a to na Ukrajine. Mier nie je a nemôže byť bezvýznamné slovo, lebo vojna a násilie nikdy neprispeli k toľkokrát spomínanému pokoju a zmiereniu medzi ľuďmi.

Prečítajte si aj