Domov Kontrola NKÚ v rezorte zdravotníctva: Slovensku hrozia miliónové pokuty. Chystá sa šieste oddlženie
Slovenské zdravotníctvo čelí vážnym problémom. Kontrola Najvyššieho kontrolného úradu (NKÚ) odhalila, že sektor postráda komplexné riešenia a systémové opatrenia, čím sa obmedzuje len na riešenie akútnych problémov. NKÚ identifikoval generovanie veľkých strát v univerzitných a fakultných nemocniciach, vysoké zadlženie a oneskorené platby. Slovensku hrozia drakonické sankcie za neplnenie európskej smernice. Ministerstvo zdravotníctva prijalo krátkodobé opatrenia, avšak zásadné zlepšenia zatiaľ chýbajú. Ďalším problémom je vysoká fluktuácia personálu vedenia rezortu a časté organizačné zmeny, ktoré brzdia potrebné reformy. Nespokojnosť so stavom zdravotníctva a neplnenie memoranda zo strany aktuálnej ministerky je predmetom kritiky aj od Lekárskeho odborového združenia.
NKÚ sledoval obdobie 2018 – 2023
Slovenské zdravotníctvo nie je v dobrej kondícii. Vyplýva to zo záverov kontroly, ktorú v auguste na ministerstve zdravotníctva vykonal Najvyšší kontrolný úrad (NKÚ) SR. Zistil, že v sektore štát dlhodobo postráda komplexné riešenia a systémové opatrenia. Namiesto toho sa hasia akútne „požiare“, ktoré problémy riešia len čiastočne.
Kontrola NKÚ sa sústredila na kroky rezortu zdravotníctva počas obdobia sledovaných rokov od 2018 až 2023 a týkala sa piatich kľúčových oblastí: hospodárenia zdravotníckych zariadení, koncesných zmlúv, nákladov na správu stavieb, verejného obstarávania a zodpovednosti manažmentu za dosahované výsledky.
„Napriek prijatiu čiastočných opatrení, stále chýba komplexná úprava finančného riadenia, funkčný systém využívania informačných systémov poskytujúcich dáta v čo najširšom spektre verejnej politiky zdravia, lepšie nastavenie osobnej zodpovednosti, ale i vytvorenie organizačného útvaru, ktorý by odborne a metodicky pomáhal podriadeným organizáciám,“ upozorňuje podpredsedníčka kontrolného úradu Henrieta Crkoňová.
Kontrolóri odporúčajú parlamentnému výboru pre zdravotníctvo poveriť vládu, aby žiadala ministerstvo o vypracovanie komplexného plánu udržateľného finančného manažovania zdravotníctva. „Ak nie je zrejmá reálna potreba a následná distribúcia verejných zdrojov v systéme verejného zdravotníctva, výsledkom bude neustále sa znásobujúci nedostatok financií,“ skonštatovala Crkoňová.
Chystá sa šieste oddlženie
Kontrola odhalila, že univerzitné a fakultné nemocnice na Slovensku stále generujú veľké straty, čo vedie k zadlžovaniu a výrazným omeškaniam platieb. Ku koncu roka 2023 dosiahol dlh 13 najväčších nemocníc vyše miliardu eur, pričom ich podiel na celkovom manku organizácií v gescii rezortu zdravotníctva predstavuje 95 %. Faktúry po lehote splatnosti dosahovali takmer 700 miliónov eur s priemerným omeškaním 397 dní.
„Auditom potvrdeným rizikom je aj to, že značná časť dlhov nemocníc sa dostala do súkromných rúk a ich vymáhanie s penále môže výrazne zaťažovať rozpočet zdravotníctva a odčerpávať financie, ktoré by mali byť primárne použité na liečbu pacientov, prevádzku nemocníc či odmeňovanie lekárov, zdravotníckeho personálu,“ objasňuje podpredsedníčka NKÚ.
Štát musel zdravotníctvo počas svojej krátkodobej histórie oddlžovať už päťkrát v priebehu posledných dvadsiatich rokov. Nové oddlžovanie bude v poradí šieste.
Za oneskorené platby hrozia Slovensku sankcie
V súvislosti s oneskorenými platbami Slovensko čelí od minulého roka žalobe a hrozia mu niekoľkomiliónové sankcie. Omeškaním totiž porušuje európsku smernicu o boji proti oneskoreným platbám v obchodných transakciách z roku 2011.
Denník SME ešte v apríli informoval o tom, že nakoľko nemocnice porušujú smernicu EÚ, Slovensku hrozí najmenej 700-tisícová paušálna pokuta. Pritom podmienkou EÚ je, aby slovenská vláda nemocnice nielen oddĺžila, ale ich aj naučila vyrovnávať svoje dlhy včas.
Okrem pokuty hrozia Slovensku desaťtisícové penále za každý deň navyše, ak nemocnice nebudú schopné uhradiť faktúry do 60 dní. Aktuálne platby hradia s oneskorením 397 dní. Denník uviedol, že Taliansko muselo platiť penále, aj keď jeho nemocnice hraničných 60 dní premeškali len o niekoľko dní.
V reakcii na danú skutočnosť ministerstvo zdravotníctva vydalo v apríli 2024 vyhlášku s krátkodobým plánom nápravných opatrení. Okrem iného navrhlo poskytnúť 119 miliónov eur pre vybrané nemocnice na splatenie záväzkov dodávateľov a služieb. Verdikt Súdneho dvora Európskej únie v tomto prípade zatiaľ nebol do skončenia kontroly vydaný.
Nárast zadlženosti spôsobili aj kroky štátu
Počas kontrolovaného obdobia sa v rezorte zvýšili prevádzkové náklady fakultných a univerzitných nemocníc. Nárast zadlženosti bol čiastočne spôsobený aj krokmi štátu, ako je zvyšovanie osobných nákladov. Podľa Crkoňovej až 84 % príjmov zo zdravotných poisťovní v 13 zariadeniach rezortu zdravotníctva bolo vynaložených na mzdy a odmeňovanie zamestnancov. Podpredsedníčka NKÚ upozornila, že akékoľvek opatrenia, vrátane mzdových, musia byť podložené rozpočtovým krytím. Zvyšných 16 % disponibilných zdrojov nestačilo na pokrytie ďalších prevádzkových nákladov, ako sú investičné dlhy na opravy a modernizáciu budov, rastúce ceny energií a údržba zastaranej zdravotníckej techniky.
Podľa správy kontrolného úradu už v minulosti bolo vedeniu rezortu zdravotníctva odporúčané centralizovať a zefektívniť riadenie procesov. Slovensko sa v rámci Plánu obnovy a odolnosti zaviazalo k reforme centralizácie riadenia najväčších nemocníc a k zriadeniu Útvaru centrálneho riadenia. Nový systém by mal pozostávať zo štátnych nemocníc (14 nemocníc ako príspevkových organizácií a 5 nemocníc vo forme akciových spoločností). So zriadením útvaru sa však mešká.
Kontrolný úrad nezistil zlepšenie ani pri správe štátneho majetku a rovnaké vytýkané problémy zostali naďalej nevyriešené. NKÚ uviedol aj príklad nedoriešeného financovanie podtlakovej jednotky SARS v Nemocnici akademika L. Dérera v Bratislave, určenej pre liečbu vysoko infekčných nákazlivých chorôb. Ústav je aktuálne v havarijnom stave a vyradený z fungovania. Pritom ministerstvo na jeho servisnú údržbu a rekonštrukciu poskytlo v kontrolovaných rokoch viac ako 670-tisíc eur.
Národní kontrolóri zaznamenali zlepšenie v oblasti týkajúcej sa efektívnosti a hospodárnosti koncesných zmlúv a verejného obstarávania, kde rezort zdravotníctva čiastočne splnil odporúčania.
Vážným problémom je personálna nestabilita
Potrebné a žiadané zmeny v zdravotníctve tiež komplikuje nestálosť na poste šéfa rezortu, či časté personálne zmeny naprieč vedením ministerstva. Len počas kontrolovaných rokov stálo na čele rezortu 9 ministrov a prijatých bolo 36 významných organizačných zmien. Počas tohto obdobia sa vytvárali, rušili a menili rôzne odborné útvary, pričom NKÚ zdôrazňuje, že kontinuita v plnení úloh nebola zabezpečená.
Aj počas doznievania covidovej pandémie hrozil slovenskému zdravotníctvu kolaps z dôvodu hrozby nedostatku lekárov. Viac ako 2100 lekárov podalo hromadnú výpoveď. Lekárske odborové združenie (LOZ) dojednalo s vtedajším ministrom zdravotníctva Vladimírom Lengvarským (OĽaNO) memorandum, ktoré je záväzné pre akúkoľvek vládu.
Podľa predsedu LOZ Petra Visolajského si súčasná ministerka Zuzana Dolinková (Hlas-SD) neplní záväzky zjednané memorandom a naviac, niektoré opatrenia, ktoré zabránili odchodu tisíckam lekárov, zrušila. „Premiér nám odkázal, že memorandum je pre jeho vládu záväzné, a delegoval jeho plnenie na ministerku, žiaľ, tá si tieto povinnosti neplní, čo je na škodu slovenskému zdravotníctvu a pacientom,“ zhodnotil Vysolajský. LOZ je nespokojné s aktuálnym stavom zdravotníctva a je odhodlané presadiť dodržiavanie memoranda súčasnou vládou.
„Nedostatok financií vždy pocíti v konečnom dôsledku pacient. Tváriť sa a hovoriť, že to pacientov nijako neovplyvní, je nezmysel. Pretože ak nebude na lieky, na prevádzku zariadení, pacient to vždy pocíti. Napríklad Česká republika je, dá sa povedať, o niekoľko desaťročí „popredu“ v porovnaní so slovenským zdravotníctvom práve pre financovanie,“ skonštatoval v máji prezident Asociácie nemocníc Slovenska Marián Petko.
