Odborníci: Stratou štatútu rozvojovej krajiny už Čína nebude môcť „podvádzať medzinárodné organizácie“
Analýza
Americkí zákonodarcovia jednomyseľne odhlasovali zrušenie štatútu „rozvojovej krajiny“ pre Čínsku ľudovú republiku. Odborníci na Čínu sa domnievajú, že prijatie tohto zákona sťaží Čínskej komunistickej strane (ČKS) pokračovanie v jej podvodných obchodných praktíkách v medzinárodnom spoločenstve.
Snemovňa reprezentantov USA 27. marca schválila návrh zákona o zrušení štatútu Číny ako rozvojovej krajiny pomerom hlasov 415:0. Návrh zákona požaduje, aby ministerstvo zahraničných vecí USA pôsobilo na medzinárodné organizácie, aby začali klasifikovať Čínu ako krajinu s vysokými príjmami, štát s vyššími strednými príjmami alebo vyspelú krajinu, a pozastavili osobitné zaobchádzanie s Čínou ako s rozvojovou krajinou v rôznych medzinárodných organizáciách, čo Čína využíva vo svoj prospech.
Young Kimová, predsedníčka podvýboru pre indicko-pacifické záležitosti Snemovne reprezentantov, je jednou z predkladateliek návrhu zákona. Politička poukázala na to, že Čína je druhou najväčšou ekonomikou na svete podieľajúcou sa na svetovej ekonomike 18,6% hneď za Spojenými štátmi. Ak sa Spojené štáty považujú za vyspelú krajinu, prečo by mala byť Čína iná?
Kritizovala tiež čínsky režim kvôli využívaniu svojho štatútu rozvojovej krajiny na „podvádzanie systému“ a za to, že pripravuje krajiny, ktoré pomoc skutočne potrebujú, o prístup k zdrojom.
Podvodné praktiky Číny
Li Yuanhua, bývalý profesor na Capital Normal University, v rozhovore pre The Epoch Times 31. marca povedal, že prijatie zákona sťaží ČKS zneužívanie statusu „rozvojovej krajiny“ k podvádzaniu medzinárodných organizácií a získavaniu pôžičiek alebo peňažnej pomoci.
„ČKS podvádza medzinárodné organizácie v mene rozvojovej krajiny. Používa pochybné metódy na korumpovanie týchto medzinárodných organizácií a obohacuje sa na ich úkor,“ povedal Li. Dúfa, že zvyšok sveta bude nasledovať príklad Spojených štátov.
„USA v skutočnosti nútia ČKS hrať podľa medzinárodných pravidiel. Pre podvodnícky režim je nemožné dodržiavať pravidlá, ale myslím si, že na podvádzanie bude mať čoraz menej príležitostí,“ povedal Li.
Dr. Frank Tian Xie, profesor marketingu na Univerzite v Južnej Karolíne, 31. marca pre denník The Epoch Times uviedol, že pokiaľ sa Číne zruší štatút rozvojovej krajiny, skončí sa mnoho preferenčných politík, pôžičiek a pomoci, z ktorých sa Čína tešila.
Uviedol, ako mnohé medzinárodné zmluvy obsahujú výnimky pre rozvojové krajiny. Strata štatútu „rozvojovej krajiny“ znamená pre Peking nutnosť prevziať záväzky požadované medzinárodnými zmluvami, tak ako to robia všetky ostatné krajiny. Profesor Xie Xie tiež poznamenal, že hoci sú členovia amerického Kongresu zvyčajne rozdelení podľa straníckych názorov, existuje pozoruhodná zhoda v tom, ako by mala americká vláda postupovať voči ČKS.
Dvadsať rokov členstva vo WTO
V roku 1979, keď komunistická Čína a USA formálne nadviazali diplomatické vzťahy, podpísali v Pekingu obe krajiny dohodu o obchodných vzťahoch, ktorá im od februára 1980 vzájomne priznáva doložku najvyšších výhod (MFN).
V tom čase však musel doložku najvyšších výhod pre Čínu každoročne obnovovať prezident USA a Kongres mohol prezidentovo predĺženie zrušiť prijatím spoločnej rezolúcie o nesúhlase.
O niekoľko rokov neskôr, napriek krvavému masakru na Námestí nebeského pokoja v roku 1989, oznámil v máji 1994 vtedajší prezident USA Bill Clinton, že Čína bude mať aj naďalej štatút najvyšších výhod a že obchodné otázky budú oddelené od otázok ľudských práv. Okrem toho v októbri 2000, počas svojho druhého funkčného obdobia, Clinton podpísal zákon priznávajúci Číne trvalé normálne obchodné vzťahy, čím sa ukončilo každoročné hodnotenie dodržiavania ľudských práv v Číne zo strany Kongresu USA a pripravila sa pôda pre vstup Číny do WTO.
Čína oficiálne vstúpila do Svetovej obchodnej organizácie (WTO) 11. decembra 2001. Ide o jednu z najvýznamnejších geopolitických udalostí vo svete od čias studenej vojny. Vstup do WTO posilnil hospodárske postavenie Číny, ktorá sa vďaka využívaniu lacnej pracovnej sily rýchlo stala „továrňou sveta“.
Podiel Číny na svetovom hospodárstve sa zo 4% v roku 2001 vyšplhal na 18,5% v roku 2021. Podľa oficiálnych údajov Čína v roku 2006 predbehla v rebríčku HDP Spojené kráľovstvo, v roku 2007 Nemecko a v roku 2010 Japonsko, a nakoniec sa stala druhou najväčšou ekonomikou sveta.
Problémom je však nedodržanie sľubov, ktoré ČKS dala pri vstupe do WTO. V roku 2015 vydala americká Nadácia pre informačné technológie a inovácie (ITIF) správu (pdf) s názvom False Promises: The Yawning Gap Between China’s WTO Commitments and Practices (Falošné sľuby: Priepastný rozdiel medzi záväzkami Číny vo vzťahu k WTO a jej praktikami).
„V mnohých ďalších prípadoch – ako je napríklad obmedzovanie prístupu na trh alebo jeho podmieňovanie prevodom technológií či duševného vlastníctva, alebo pretrvávajúce dotácie štátnych podnikov a exportného odvetvia – Čína jednoducho nedokázala v plnej miere splniť svoje záväzky pre vstup do WTO a požiadavky členstva,“ uvádza sa v správe.
Po vstupe do Svetovej obchodnej organizácie Čína prisľúbila, že postupne zruší obmedzenia prístupu na trh, otvorí prístup zahraničným investíciám a umožní založenie podniku vo vlastníctve jednej osoby, spoločného podniku alebo dcérskej spoločnosti v úplnom vlastníctve zahraničného subjektu. V niektorých oblastiach, kde sú zahraničné investície povolené, sú však y zahraničné spoločnosti nútené podľa nariadení ČKS previesť technológiu na svojho čínskeho partnera. Okrem toho ČKS kradne duševné vlastníctvo z vyspelých krajín vrátane krádeží obchodných tajomstiev zahraničných spoločností, a predáva falšovaný tovar a pirátsky softvér.
Nejasnosti vo WTO
WTO nemá jasnú definíciu „vyspelých“ a „rozvojových“ krajín a umožňuje svojim členom, aby si sami určili svoj status na základe svojho hospodárskeho rozvoja. O tom, či je Čína vyspelou alebo rozvojovou krajinou, sa vedú diskusie, pretože rôzne strany majú na to rôzne názory, ale väčšina sa zhoduje na tom, že ide o medzeru v pravidlách WTO.
Najvýznamnejší rozdiel medzi týmito dvoma štatútmi spočíva v tom, že rozvojovým krajinám sa v rámci WTO poskytuje zvláštne a rozdielne zaobchádzanie vrátane zmiernenia obmedzení obchodných dotácií, flexibility pri používaní nástrojov hospodárskej a obchodnej politiky, predĺženia prechodných období a poskytovania technickej pomoci členským rozvojovým krajinám.
Rozvojové krajiny pri hlasovaní vo WTO často konajú spoločne s cieľom chrániť alebo maximalizovať svoje záujmy v rámci WTO, pretože majú vyšší podiel v členstve a väčšiu rozhodovaciu právomoc.
V decembri 2017 vtedajší zástupca USA Robert Lighthizer vyjadril nutnosť vyjasniť definície „vyspelých“ a „rozvojových“ krajín vo WTO. Poznamenal, že Spojené štáty nemôžu naďalej pretrvávať v situácii, kde sa nové pravidlá vzťahujú len na niekoľko krajín, zatiaľ čo ostatné môžu pravidlá obchádzať tým, že sa označujú za rozvojové krajiny.
„Podľa nášho názoru nie je v poriadku, keď si v súčasnosti päť zo šiestich najbohatších krajín sveta nárokuje štatút rozvojovej krajiny… Ak podľa názoru veľkej väčšiny členov dodržiavanie súčasných pravidiel WTO sťažuje dosiahnutie hospodárskeho rastu, potom je jednoznačne potrebné sa nad tým vážne zamyslieť,“ vyjadril sa Lighthizer.
Názory vyjadrené v tomto článku sú názormi autora a nemusia nutne odrážať stanovisko The Epoch Times.
Z anglického originálu preložili Ondřej Horecký a LS.
