V mladých Slovákoch som cítila novú nádej a hmatateľnú túžbu po Bohu (Rozhovor s misionárkou z Viva Network)
Ursy Bottingová prišla na Slovensko zo Švajčiarska v roku 1997, aby založila miestnu Viva Network – pobočku celosvetovej kresťanskej organizácie zameranej na pomoc deťom v ohrození. Ursy žije vo Svätom Jure so svojimi psami Teddym a Kiarou a v súčasnosti vedie Viva Network Slovensko spolu so slovenskými kolegami z rôznych kresťanských cirkví. Rozprávali sme sa o jej príchode na Slovensko, o tom, ako vníma našu krajinu a ako jej chce pomáhať a tiež o rodinných táboroch Viva, ktoré u nás organizuje.
Kde ste žili a čo ste robili pred príchodom na Slovensko?
Vyrastala som vo Švajčiarsku, v nemecky hovoriacej časti, pri Bodamskom jazere. Vyštudovala som bankovníctvo a pracovala najmä s hypotékami. Od roku 1986 do 1989 som štyri roky žila v Londýne vo Veľkej Británii, kde som pracovala ako asistentka pastora švajčiarskej cirkvi. Mojou úlohou bolo starať sa o opatrovateľky (au-pair) – mladé ženy, ktoré sa prišli do Londýna naučiť jazyk a pracovať v rodinách. Mojou ďalšou zodpovednosťou bolo vykonávať všetky administratívne práce pre cirkev. Počas pobytu v Anglicku som sa zapojila do charizmatického hnutia, kde som stretla skvelý manželský pár. Stali sa mojimi mentormi a najlepšími priateľmi. Prostredníctvom nich som sa neskôr dozvedela o organizácii Viva Network a práci s deťmi v ohrození.
Mnoho Slovákov odchádza do zahraničia za lepšími životnými podmienkami, vy ste sa však rozhodli pre opačný krok. Kedy ste prišli a prečo ste si vybrali Slovensko?
Už keď som začínala štúdium vo Švajčiarsku, mala som v úmysle neskôr pracovať buď ako misionárka alebo ako administratívna pracovníčka v nejakej kresťanskej organizácii. Od detstva ma trápila situácia ľudí, ktorí trpeli a žili v chudobe. V roku 1992 ma môj mentor pozval spolu s kamarátkou na misijnú cestu do Československa a ja som si obľúbila mladých ľudí, ktorých som stretla v Bratislave. Cítila som v nich akúsi novú nádej a hmatateľnú túžbu po Bohu. Odvtedy som takmer každý rok navštevovala Slovensko a neskôr som dostala náznak a povzbudenie odísť žiť a pracovať na Slovensko.
Veľa modlitieb a hľadania ma priviedlo k návšteve Viva Network, ktorá sa stará o deti v ohrození a ktorej sídlo je v Oxforde vo Veľkej Británii. V tom čase hľadali koordinátora, ktorý by založil Viva Network pre prácu s ohrozenými deťmi v stredovýchodnej Európe. Keď som im povedala, že ma Boh povolal pracovať na Slovensku, začali sme rozhovor a o niekoľko mesiacov ma sem poslali. To bolo v roku 1997.
Vedeli ste, že tu ostanete vyše 27 rokov, keď ste sem prichádzali? Ako hodnotíte čas strávený na Slovensku?
Pôvodne som mala v úmysle zostať na Slovensku niekoľko rokov, založiť sieť Viva Network Slovensko, odovzdať ju slovenskému vedeniu a potom založiť obdobnú sieť v Rumunsku, Bulharsku alebo Moldavsku. Celá organizácia Viva Network sa však rozrástla príliš rýchlo na to, aby som stíhala pokryť celú stredovýchodnú Európu, tak mi povedali, aby som zostala na Slovensku.
Neplánovala som zostať tak dlho, ale som tu veľmi šťastná, mám tu veľa skvelých spolupracovníkov a priateľov. Keďže do Švajčiarska je to len asi 800 kilometrov, pravidelne navštevujem mamu, brata a kamarátov.
Ktoré veci sa vám tu páčia a čo by ste radšej zmenili?
Tu na Slovensku mám prácu, ktorá ma napĺňa. To, že prostredníctvom Viva Network môžem pomôcť a povzbudiť množstvo detí, mladých ľudí a rodín, mi prináša radosť. Jedným z hesiel Viva a mnohých organizácií zameraných na ohrozené deti je, aby každé dieťa mohlo vyrastať v milujúcej rodine a malo možnosť spoznať Ježiša.
To, čo by som rada zmenila, je, aby nikto neprichádzal o strechu nad hlavou kvôli chudobe, čo vedie k umiestňovaniu detí do ústavov, ďaleko od ich biologickej rodiny. Jediný dôvod, prečo by malo byť dieťa odobraté z vlastnej rodiny, je zneužívanie alebo zanedbávanie. Umiestnenie dieťaťa do ústavnej starostlivosti stojí viac peňazí ako finančná podpora rodiny na zaplatenie nájomného.
Skúste trochu porovnať Slovensko so Švajčiarskom. Slovensko má nepochybne svoje čaro, napríklad krásnu prírodu a hory. Keď som však raz cestoval po Švajčiarsku, bol som úplne ohúrený práve vašou prírodou a horami. Je teda niečo, v čom sa vám zdá byť Slovensko lepšie? Alebo ste tu skôr preto, že sa až tak nesústredíte na zlepšovanie svojho vlastného života, ale skôr na pomoc druhým?
Mojím obľúbeným miestom na Slovensku je Lazisko, kde mám priateľov, ktorí prevádzkujú penzión uprostred lesa. Keď potrebujem krátky oddych, strávim tam víkend. Švajčiarsko aj Slovensko majú krásne hory a jazerá, takže si užívam oboje.
Ale áno, mojím hlavným cieľom je pomáhať druhým a krásne miesto na prácu považujem za bonus.
Jednou z vašich aktivít je organizovanie táborov Viva. Človek si tábory asi predstaví ako miesto, kde môže na chvíľu odložiť deti a oddýchnuť si od nich. Vaše tábory sú však iné – v prvom rade sú kresťanské, takže zrejme nejde len o to, aby sa tam deti zabavili a ostali na žive. Okrem toho to nie sú detské, ale rodinné tábory. Ako teda prebiehajú tábory Viva? Čo sa snažíte odovzdať deťom? A akú úlohu zohrávajú rodičia?
Základnou hodnotou organizácií Viva Network a YWAM (Youth With A Mission), ktoré začali organizovať rodinné tábory, je posilniť rodiny a povzbudiť rodičov, aby trávili kvalitný čas so svojimi partnermi a deťmi. Preto organizujeme program táborov tak, že dopoludnia sú návštevníci rozdelení do rôznych vekových skupín a popoludnia sú určené na aktivity, ktoré trávia ako rodina. Tábory by mali byť zábavné, tvorivé a každý člen rodiny by mal byť povzbudený vo viere v Boha.
Rodičia tiež získavajú veľa podnetov od vybraných rečníkov. Každý rok totiž pozývame nejaký manželský pár, ktorý účastníkom rozpráva o svojich vlastných skúsenostiach s výchovou detí, fungovaním v rámci rodiny, vierou a vzťahom k Bohu a podobne. Je to teda iné ako len nejaká „knižná teória“.
Na Slovensku je z kresťanstva najviac rozšírená katolícka viera. Aký je váš prístup – katolícky v úzkom zmysle alebo skôr ekumenický?
Obe organizácie YWAM a Viva spájajú všetky kresťanské cirkvi a denominácie a jednou z dôležitých hodnôt je byť ekumenický, rešpektovať vieru iných a nájsť spoločný základ pre spoluprácu.
Vaše tábory majú na Slovensku dlhú históriu – tohto roku išlo už o 27. ročník, však? Ako to celé začalo? Boli to už od začiatku tábory zamerané na rodiny a na podobné hodnoty ako dnes, alebo sa to vykryštalizovalo skôr postupne?
Význam rodiny bol prvotnou hodnotou, vďaka ktorej sa tieto tábory vôbec začali organizovať. Moja priateľka Amy Rummageová, misionárka YWAM z USA, sa veľa modlila hľadajúc spôsob, ako priniesť Slovensku pozitívnu zmenu, a Boh jej vložil do srdca myšlienku založiť kresťanské rodinné tábory. Amy a jej manžel Robert spolu s malým tímom viedli niekoľko prvých táborov počas svojho pobytu na Slovensku a neskôr sa presťahovali späť do USA. Amy, Robert a ich deti odvtedy neustále podporujú tieto tábory. Keď sa konal 20. ročník tábora, celá ich rodina prišla na Slovensko a pomáhali s organizáciou. Amy a Robert boli vtedy našimi pozvanými rečníkmi.
Amy a Robert Rummageovci teda pôsobili na Slovensku už v 90. rokoch? Viete, čo ich viedlo k tomu, že chceli Slovensku pomôcť? A akým spôsobom sa prejavil ten náznak od Boha?
Áno, Amy a Robert prišli na Slovensko po Nežnej revolúcii. Keď im Boh vložil do srdca slovo Slovensko, potrebovali mapu, keďže v tom čase nevedeli, kde sa táto krajina nachádza. Je to veľmi zaujímavý príbeh, ale na podrobnejšiu odpoveď by ste sa museli spýtať Amy a Roberta, ktorí by vám obšírne opísali, ako počuli Boží hlas…
Rodina je základnou stavebnou časticou spoločnosti, takže jej význam je možné oceniť aj zo sekulárneho hľadiska. Prečo je podľa vás rodina taká dôležitá pre kresťanskú vieru?
Rodiny sú najmenšími jednotkami, kde sa môžu uplatňovať dobré, správne a užitočné hodnoty, a kde môžeme praktizovať svoju vieru v Boha. Ak sa to naučíme v rodine, môžeme podľa toho žiť aj v širšom spoločenstve. Ako kresťania sme povolaní žiť ako dobrý príklad. V rámci rodiny si môžeme navzájom pomáhať, aby sme dosiahli svoj potenciál, ktorý nám dal Boh.
Je pre vás dôležité, aby bola rodina tradičná – otec, matka a deti?
Áno, myslím si, že tradičná rodina je veľmi dôležitá. Hoci tradičnú rodinu považujeme za to najlepšie prostredie, Viva Network sa veľmi angažuje aj v pomoci deťom z detských domovov a deťom z ulice, aby si našli náhradnú rodinu, či už adoptívnu alebo pestúnsku. Vážime si tiež hodnotu starých rodičov a širšej rodiny.
Ako vnímate stav v spoločnosti, či už na Slovensku alebo v zahraničí, pokiaľ ide o rodiny a kresťanské hodnoty? Sú vaše tábory a iné aktivity namierené najmä na podporu viery na individuálnej úrovni (napríklad prehĺbenie viery u jednotlivcov, ktorí sa zúčastnia tábora), alebo je cieľom rozširovať dosah na celé komunity alebo spoločnosť?
Je veľmi potrebné zachovať kresťanské hodnoty v spoločnosti a obnoviť ich tam, kde sa stratili. To však musí samozrejme začať u každého jednotlivca, ktorý si má formovať charakter a integritu. Kresťania majú spoločnosti čo ponúknuť a je dôležité, aby sa angažovali vo všetkých sférach spoločenského života.
Ďakujeme za rozhovor!
