V Európe objavili fosílie pravekého jaštera, tím vedcov viedol paleontológ z Univerzity Komenského
V Európe objavili fosílie pravekého jaštera doteraz známeho iba zo Severnej Ameriky. Slovensko-belgický tím vedcov viedol paleontológ Andrej Čerňanský z Katedry ekológie Prírodovedeckej fakulty Univerzity Komenského (UK) v Bratislave. Informovala o tom hovorkyňa univerzity Eva Kopecká s tým, že tím priniesol zaujímavé zistenia o eocéne, geologickom období pred 56 až 34 miliónmi rokov.
Výskum prináša nové poznatky o výskyte a migrácii živočíchov. V Belgicku objavili fosílie plazov, o ktorých sa odborníci domnievali, že žili iba v Severnej Amerike. Medzi nálezmi plazov z belgickej lokality Dormaal vedci našli okrem iného i glyptosauridy. Ide o vyhynutú skupinu plazov, ktoré vyzerali ako malé obrnené tanky.
Predpokladalo sa, že v Európe ich bolo málo druhov a predstavoval ich rod Placosaurus. Štúdia od slovensko-belgických vedcov, ktorá vyšla začiatkom augusta vo vedeckom časopise Zoological Journal of the Linnean Society, ukázala, že sa v Dormaale nachádzajú stopy po najstarších glyptosauridoch zaznamenaných v Európe. Žiadny Placosaurus sa tam však nevyskytoval.
Tím vedcov však objavil rod Gaultia, ktorý bol dovtedy známy iba z obdobia spodného eocénu Severnej Ameriky na území USA. Čerňanský zároveň v ďalšej štúdii vo vedeckom časopise Fossil Record vysvetľuje, ako sa rod Gaultia dostal na európsky kontinent. Týka sa obdobia paleocénu, ktorého začiatok je spojený s masovým vymieraním nevtáčích dinosaurov. Vedci v tomto prípade študovali plazy z nemeckej lokality Walbeck.
„Doteraz sme o paleocéne a spodnom eocéne vedeli pomerne málo, čo je spôsobené najmä nedostatkom lokalít z týchto období,“ povedal Čerňanský. Glyptosauridy sa v paleocéne vôbec nevyskytovali. „Fauna bola druhovo pomerne chudobná a dominantnou skupinou boli lacertidy, teda skupina plazov, ktorá žije v Európe i dnes a stretnete ju i v našej prírode, patrí sem napríklad jašterica zelená,“ dodal slovenský paleontológ.
Migráciu rodu Gaultia do belgickej lokality vysvetľuje tzv. tuleánska cesta. Na konci paleocénu a začiatku eocénu sa totiž nakrátko vynoril v severnom Atlantiku pevninský most, ktorým mohli zvieratá migrovať a tak sa dostať do Európy, priblížili odborníci. Gaultia je podľa nich toho dôkazom a ukazuje, čo sa dialo s faunou a jej reorganizáciou v spodnom eocéne Európy. „Vzhľadom na fakt, že oteplenie v eocéne spôsobili skleníkové plyny ako oxid uhličitý, štúdium a pochopenie eocénu nám pomáha pochopiť i súčasnú klimatickú zmenu a predikovať jej budúci vývoj,“ podotkol Čerňanský.
ZDIEĽAŤ ČLÁNOK
