Prezident: Budeme robiť všetko preto, aby naša budúcnosť bola bez cudzích tankov (+Foto)
Budeme robiť všetko preto, aby naša budúcnosť bola bez cudzích tankov, nevinných obetí a plná spoločnej nádeje, tak ako ju ľudia cítili niekoľko jarných mesiacov pred 56 rokmi. Vyhlásil to prezident SR Peter Pellegrini pri príležitosti 56. výročia okupácie Československa vojskami Varšavskej zmluvy. Informoval o tom na sociálnej sieti.
„Okno nádeje sa v noci na 21. augusta 1968 definitívne zatvorilo. Zavrelo sa za škrípania tankových pásov, štekania guľometov a ostalo pokropené krvou nevinných ľudí,“ upozornil.
Pripomenul, že jar 1968 vnímali ľudia ako závan slobody, nových čias, viery vo svojich lídrov. „Bola časom nádeje, že socializmus so svojimi sociálnymi istotami môže mať ľudskú a demokratickú tvár, ktorú stelesňoval predovšetkým Alexander Dubček,“ načrtol. Nádej mala podľa neho svoje konkrétne plody. Ľudia podľa neho boli zrazu súdržnejší, milší jeden k druhému, ochotní viac obetovať pre svoju vlasť.
„Zdesenie a strach v mnohých prerástli do hnevu, keď videli okupantské tanky preháňať sa v uliciach svojho mesta a bezradné tváre cudzích vojakov, ktorí takisto ničomu nerozumeli,“ uviedol prezident. Ako podotkol, postupne všetky pocity nahradilo obrovské sklamanie a ľudia pochopili, že ich nádeje na lepší život, viac slobody a otvorenejšie hranice sa definitívne skončili.
P. Žiga: Demokracia a suverenita sú hodnoty, ktoré sa ťažko získavajú
Podpredseda Národnej rady (NR) SR poverený jej vedením Peter Žiga (Hlas-SD) počas pietneho aktu kladenia vencov pri príležitosti 56. výročia začiatku okupácie povedal, že demokracia a suverenita sú hodnoty, ktoré sa ťažko získavajú. Inváziu vojsk Varšavskej zmluvy do Československa v roku 1968 označil za zradu. Upozornil, že totalita môže mať viacero podôb.
„Nezabúdajme, že totalita neprichádza len na tankoch a s bodákmi, ale často rafinovane sa skrýva za krásne slová a prísľuby spravodlivosti. Výsledkom je vždy to isté, obmedzovanie slobody prejavu, cenzúra, trestanie za iný ako správny názor a, naopak, odmeny pre pomocníkov,“ povedal Žiga s tým, že s názormi v slobodnej diskusii nemusí človek súhlasiť, no nemal by ich potláčať ako zlo a nepriateľa.
Predseda Správnej rady Ústavu pamäti národa (ÚPN) Jerguš Sivoš vyhlásil, že udalosti augusta 1968 sú aj symbolom odvahy bežných ľudí vzdorovať politike násilia a postaviť sa neprávosti. Toto obdobie dejín podľa neho jasne ukazuje, kto bol obeťou a kto agresorom.
„Spoločnosť, ktorá nepozná svoju minulosť, je odsúdená ju opakovať, pretože národ, ktorý nedokáže rozlíšiť obeť od agresora, je odsúdený byť obeťou agresie znova,“ podotkol Sivoš.
Predseda Správnej rady ÚPN vzápätí ocenil disidenta a politického väzňa Branislava Lukáča, ktorý po začiatku okupácie zhromažďoval dokumenty o udalostiach v roku 1968 a o skutočných vzťahoch medzi ČSSR a ZSSR.
Na pietnom akte kladenia vencov sa zúčastnil aj podpredseda NR SR Tibor Gašpar (Smer-SD), štátny tajomník rezortu obrany Martin Vojtašovič či zástupcovia diplomatických zborov na Slovensku. Medzi nimi aj veľvyslanec Českej republiky Rudolf Jindrák alebo veľvyslanec USA Gautam Rana.
Reformný a demokratizačný proces v Československu z roku 1968 ukončila invázia armád piatich štátov Varšavskej zmluvy – Sovietskeho zväzu, Bulharska, Maďarska, Nemeckej demokratickej republiky a Poľska. Udalosť sa v SR od roku 2021 pripomína ako pamätný deň.
